Často sa správame, akoby sme my boli tí najdokonalejší, najrozumnejší a najšikovnejší. Na mnohé, podľa nás menej rozvinuté spoločnosti, sa dívame zhora. Pritom zabúdame na to, že bez toho, čo bolo pred nami, by sme ani my neboli a bez toho, čo nám zanechali, by sme museli začínať od nuly. Hovoríme si, že sme civilizovaní. Naša civilizácia dosahuje to, o čom sa ľuďom v minulosti mohlo iba snívať. O to, aby sme na základy, na ktorých stojí naša civilizácia, nezabudli, sa pritom snažia mnohé inštitúcie. Školou začínajúc a počítačovými hrami končiac. Svoju významnú úlohu zohrávajú aj vydavateľstvá a ich knižné publikácie. Medzi takéto vydavateľstvá patrí aj vydavateľstvo Fragment a jeho Zaniknuté civilizácie. Sú súčasťou série popularizačných kníh, z ktorých už vyšli Ríša zvierat, Najväčší bojovníci, Odvážni rytieri, Svet dinosaurov a nesú podtitul Veľká encyklopédia s 3D obrázkami, no veľkou by som ju rozhodne nenazývala. Predsa len, titul má len niečo cez 60 strán. To však samo o sebe ešte nič nemusí znamenať. Kniha je rozdelená do viacerých častí na základe výskytu civilizácií na jednotlivých svetadieloch (absentuje len Austrália). Encyklopédia predstavuje informačne bohatú, množstvom zaujímavostí naplnenú publikáciu, ktorá neprináša len fakty, ale často ponúka množstvo námetov na ďalšie diskusie, googlenie a hádam aj vyhľadávanie v ďalších zdrojoch. „Sumerské mýty a reliéfy sa zhodujú v tom, že ľudia získali múdrosť, zákony a jazyk od bohov, najmä od Enkiho, boha múdrosti. Dnes sa domnievame, že práve tu sa zrodilo písmo. Sumeri nielenže poznali planéty, ale dokonca ich aj podrobne opísali.“ Zaniknuté civilizácie pritom nie sú ucelené. Kniha približuje historické udalosti a fakty len v hrubých rysoch, no napriek tomu sa autori snažili ponúknuť mladému čitateľovi pohľad na pomyselný život ľudí z dávnej minulosti. Negatívom textov je ich občasná zložitosť, resp. náročnosť pochopenia pre dieťa, ktoré môže zostať po prečítaní zmätené. Stručné, no obsažné texty sú doplnené kreslenými obrázkami. Práve celoplošné obrázky sú veľkým plusom v zmysle priblíženia reálneho života a lepšej predstavy o ňom, zároveň však treba povedať, že ilustrovaná je úplne celá kniha, teda nenájdeme v nej žiadne fotografie artefaktov, ktoré sa nám zachovali často v prekvapivo dobrom stave. Nahrádzajú ich spomínané ilustrácie, čo podľa mňa uberá na autenticite toho, čo chcú prijímateľovi povedať a čo by v nich chcel vnímavý čitateľ nájsť. Je mi jasné, že tento spôsob je lacnejší, ale predsa... „Veset – ,Mesto stých brán´ – bývalo kedysi najdôležitejším centrom v Hornom Egypte. Pôvodne sa nazývalo Niwet, čo znamená ,mesto´. Ľudia sa tu usadili už 4 500 rokov pred n. l. Gréci ho neskôr nazývali Téby, možno preto, lebo im pripomínalo rovnomenné mesto v Grécku. Dnešný arabský názov znie podobne – Tobah.“ Každej z predstavených civilizácií je venovaná dvojstránka s prehľadným výrezom z mapy. Mapky pomáhajú zorientovať sa, ale pre deti môže byť problém prečítať a zaradiť spomínaný výrez. Potešilo by ma, keby bola k mapám pripojená ešte jedna mapka sveta, kde by bolo zvýraznené miesto, z ktorého pochádza výsek. Záhadou pre mňa zostáva, prečo mapky nemajú jednotné stvárnenie, ani grafickú úpravu. Zároveň by som ale chcela oceniť praktickú pomôcku na okraji dvojstrany, ktorá pomáha geograficky zaradiť danú civilizáciu. „Tikal bol najrozsiahlejším náboženským a kultúrnym centrom Mayskej ríše. Je preslávený najmä veľmi strmými pyramídovými chrámami s vysokými stupňami. Zrúcaniny mesta, ktoré bolo vďaka unikátnym archeologickým pamiatkam a mimoriadnej prírodnej rozmanitosti v roku 1979 zapísané do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO, ležia v najrozsiahlejšom dažďovom pralese celej Strednej Ameriky.“ Zaujímavosťou, no v súčasnosti už zďaleka nie zvláštnosťou, sú 3D obrázky, ktoré uvádzajú každý z kontinentov. Určite to pridá na atraktívnosti, mňa to však príliš neoslovuje, keďže priložené papierové okuliare nie vždy dobre sedia a zážitok je tak pochybný. Skôr to vnímam ako spestrenie, a tak trochu marketingový ťah. Autori celkovo ponúkli hodnotnú knižku, ku ktorej sa deti, a myslím, že nielen ony, budú rady vracať. No prekáža mi fakt, že medzi zaniknuté civilizácie zaradili i tzv. bájne krajiny, o ktorých existencii neexistujú žiadne dôkazy. Myslím tým „civilizácie“ Atlantída, El Dorado či Kamelot. Jasné, pred Schliemannom sme nemali dôkazy ani o Tróji, ale predsa len, toto mi už príde pritiahnuté za vlasy. Možno ste nadšenci histórie, možno ste len zvedaví a možno vám taký nadšenec rastie doma. Priblížiť si minulosť a osudy dávnych civilizácií prostredníctvom encyklopédie z vydavateľstva Fragment vôbec nemusí byť na škodu. Aj počas školského roka sa Zaniknuté civilizácie môžu stať zaujímavou motiváciou pre malého bádateľa. Skúste a uvidíte, či si knihu nebudete navzájom požičiavať.