Ako deti sme asi všetci verili a zároveň sa báli toho, že keď náhodou zjeme, napríklad, jadierko z jablka, v bruchu nám vyrastie strom. No veriť niečomu podobnému vo veku, keď má človek 15 rokov, je dosť absurdné. Záleží však od sveta, v ktorom žije... Pearl dostane menštruáciu. V súlade s ich tradíciou musí svoj prvý menštruačný cyklus v živote prežiť v izbičke vykopanej v zemi. Ostáva v zemskej „maternici“, aby zem požehnala jej maternicu, ľudskú. Rodina Pearl je úzko spätá s prírodou, žijú podľa prírodných cyklov, rešpektujú jej zákonitosti, stránia sa civilizovaného sveta. Ich život je naplnený láskou, bázňou a prácou. Kniha Záhrada spiacich od Lisy Heathfieldovej má krásny, priam až poetický začiatok. Teda až na tú menštruáciu. Inak je tá predstava nádherná – život v prírode, rešpektujúc stanovené zákonitosti, zdravý vzduch, doma vypestované potraviny, žiadna škola či zamestnanie... Aj táto idylka má však, ako všetky, svoje temné tajomstvá. „Pochytáme sa za ruky a vytvoríme kruh. Rodinu, bez začiatku a konca. V žilách mi opäť prúdi šťastie, ktoré teraz medzi nami planie. Papa S pomaly obráti tvár k oblohe. Nasledujeme ho. Obloha je prekrásne modrá.“ Vodcom celej rodiny alebo klanu, nazvanom Seed, je muž, ktorému nepovedia inak ako Papa S. Jeho rozhodnutie je zákonom, každý ho poslúcha a nik sa mu neprieči. V komunite panuje absolútna podriadenosť vodcovi, dôvera, odovzdanie sa. Všetko je to však zabalené do lásky a presvedčenia, že cez Papu S sa ostatným členom rodiny prihovára samotná Príroda. Príroda s veľkým P. Pearl má 15 a zbožňuje ho ako dobrotivého otca. Otca všetkých. O tom, čo povie, nikdy nepochybuje. Z celého srdca sa túži stať jeho spoločníčkou, hoci vôbec netuší, čo to vlastne znamená. Do Seed príde trojica nových ľudí. Linda, matka dvoch detí, ktoré prídu s ňou, teda dospievajúci syn Ellisa a malá dcéra Sarah. Toto sa takmer nestáva, aby sa do kruhu Seed dostali prišelci, preto ich príchod vzbudí rozruch predovšetkým medzi deťmi, ktoré iný svet vlastne vôbec nepoznajú. Vedení sú k tomu, že ľudia zvonku sú zlí a odrazu je trojica vonkajších ľudí medzi nimi! Ich vstup zákonite zmení zaužívané pravidlá a vnímanie všetkého, čomu doposiaľ verili. „Papa S sa natiahne a dotkne sa mi líca. ,Čoskoro nastane tvoj čas, Pearl.´ ,Aby si ma Príroda vzala?´ opýtam sa. Papa S sa usmeje. ,Aby si sa stala mojou Spoločníčkou... Jeden bez druhého sme ničím, Pearl. Bez našej rodiny nemá nič zmysel.´“ S rozvojom príbehu pribúda postupné odhaľovanie absurdností. Dá sa pochopiť, že im veria deti, ktoré iný svet nepoznajú, čo však dospelí? Ako to, že aj pre nich je slovo Papu S pomaly svätým zákonom? Tí by predsa mali vedieť, že keď zjedia med, určite sa im do žalúdka nedostanú včelie vajíčka a nenarodia sa im tam včely, ktoré ich svojím pokusom preniknúť na svet dobodajú zvnútra... Alebo si dokázali natoľko vsugerovať poslušnosť voči vodcovi klanu, že aj v nezmysloch vidia pravdu? Malé deti, ale ani tínedžeri o pravdivosti týchto tvrdení nepochybujú, a tak je pre nich priateľstvo s Ellisom, ktorý takéto veci spochybňuje, zdrojom smútku a strachu. Ak všetko, čomu doposiaľ verili, čo bolo pre nich zdrojom radosti a lásky, boli klamstvá, čo je potom pravda? Zelená tráva, tiene košatých stromov, štebot vtáčikov, čistý lesný potok... ako často by sme my, ľudia civilizácie, chceli žiť v lone prírody? Väčšinou však len na chvíľu, pretože len ťažko by sme menili pohodlie tečúcej sprchy a internetu za hrabanie sa v záhrade a okopávanie zemiakov. Príbeh o komunite Seed, Záhrada spiacich, však ponúka možnosť predstaviť si iný život, ako je ten, ktorý dôverne poznáme. „Ani sa nepohnem. Nie som si istá, čo mám robiť. Všetko zvyklo byť také jasné, priamočiare. No teraz sú moje myšlienky ako korene stromu, prepletené jedna cez druhú. Neviem, kde začínajú a akokoľvek sa snažím, vždy skončia na tmavom mieste.“ Zaujímavý príbeh kazilo množstvo chýbajúcich čiarok v texte a veru aj nejedna hrúbka... Uvedomujem si síce, že táto veta v recenzii nepomôže nikomu, kto uvažuje nad tým, po akej knihe siahnuť, no čo je veľa, to je veľa. Ak sa však dokážete od takýchto vecí odosobniť, potom je príbeh o ľuďoch žijúcich vo svojom vlastnom, uzavretom svete, v ktorom náhle precitnú, možno práve pre vás.