Horor patrí k najobľúbenejším žánrom, čo sa filmového umenia týka. Preto je pomerne prekvapivé, že vo svete literatúry nemá veľké kvantitatívne zastúpenie. Americký autor Jeremy Bates však vie preniesť na čitateľa pocit strachu z neznámeho aj priameho nebezpečenstva. Vo vydavateľstve XYZ vyšla už druhá kniha zo série Najstrašidelnejšie miesta sveta. Bates na svojej internetovej stránke ohlásil dokončenie piatej časti, takže sa máme na čo tešiť. Ide o samostatné príbehy z rôznych kútov planéty, z ktorých autor pre svoje príbehy vyťažuje maximum. Vyše tristo míľ dlhé chodby pod Parížom, kde ležia ostatky zhruba šiestich miliónov ľudí, priťahujú turistov, bádateľov aj čudákov ukájajúcich svoju morbídnu zvedavosť. Katakomby odporúčam čítať po zotmení, vtedy je atmosféra knihy ešte hustejšia. Vzhľadom na zimný čas je to v tomto smere dokonca o niečo jednoduchšie. "Vteřinu poté, co dozněla ozvěna mého utrápeného výkřiku, zaburácela někde za mými zády divoká bouře zvířecích hlasů. Tak strašně blízko! Výkřiky zesílily do frenetického crescenda plného lačnosti po krvi. Tělem mi projela hrůza, ale nedokázal jsem přinutit nohy, aby se začaly hýbat rychleji. Byly zalité do betonu. Přišlo mi, že utíkám v protisměru po běžeckému pasu. Najednou strop i stěny zmizely a kolem mě se otevřela černá prázdnota." Will ukončil štúdium na univerzite a momentálne si zarába písaním o baroch a kluboch v rôznych mestách. Práca ho privedie do Paríža, kde sa spozná s Daniele - tá patrí medzi takzvaných katafilov, ľudí, čo sú fascinovaní miestnymi katakombami. Pozve ho na výpravu s cieľom nájsť ženu, ktorá sa v nich stratila. Danielin kamarát Pascal našiel len videokameru, kde je zachytené, ako pred niečím či niekým vystrašene utekala. Keďže Will chce pustiť z hlavy myšlienky na bývalú priateľku, pridá sa k nim dvom spolu s Robom, Danieliným švagrom. Štvorica hrdinov sa tak vydáva do útrob mesta, kde sa to priam hemží zvláštnymi existenciami a nečakanými nástrahami. Postupne narazia na rozličných katafilov a musia preveriť svoje fyzické aj duševné sily. A to najmä od chvíle, keď sa dostanú na miesto určenia a zistia, že pravda je omnoho desivejšia, ako si vôbec dokázali predstaviť. V podzemných chodbách sa totiž ukrývajú hrôzy ako z najhorších nočných môr. A nikto, kto s nimi prišiel do styku, ešte nevyviazol živý... "Se strašlivým zasténáním se vydala kupředu - právě ve chvíli, kdy mě pár rukou znovu chytil za kotníky. Ostré nehty - nebo nějaké čelisti? - se mi zaryly hluboko do masa. Kopal jsem, převracel se a podařilo se mi znovu osvobodit, byl jsem hned za Daniele a křičel na ni, aby se pohybovala rychleji, křičel jsem hlasem, který mi skoro nepřipadal jako můj vlastní, a v tom manickém útěku jsem si kůži na kolenou rozdíral do krve. Daniele zahnula za roh a vzdálenost mezi námi se zvětšovala. Čekal jsem každou chvíli, že se ty strašlivé ruce do mě zase zaseknou a stáhnou mě zpátky do temnoty." Katakomby sú klasickým hororom, ktorý nevybočuje zo zaužívanej kompozície. Najprv sa predstavujú postavy, ich vzťahy, osobné problémy či ťažké životné skúsenosti, potom nasleduje presun do nového prostredia, ktoré treba dôkladne spoznať a budovať tým napätie, až napokon zhruba v polovici prichádza hlavná zápletka v podobe boja o vlastnú kožu. Čo ma trochu zarazilo, bolo, že hneď v prológu Jeremy Bates prezradil, čo sa s ktorou postavou stane. Tým pripravil čitateľa o najväčšie zvraty a šoky. Ale zase verím, že mu to pomáha vyburcovať zvedavosť, čitatelia vedia, k čomu sa bude schyľovať, a tak sa prehryzú aj menej zaujímavými pasážami v prvej polovici knihy. Rozuzlenie je ako-tak uveriteľné, som rád, že autor sa neuchýlil k nadprirodzenu. Keď sa do deja dostali aj ďalšie postavy, ktorým Bates venoval väčší priestor, trochu sa tým skazila pôvodná atmosféra budovaná na štyroch postavách. Ale vzhľadom na neutíchajúcu gradáciu to až tak neprekáža. Katakomby ma príjemne prekvapili a už teraz viem, že siahnem aj po ďalších dieloch série.