Nachádzame sa v stredovekom Anglicku, koncom 16. storočia. Hon na čarodejnice je v plnom prúde a špeciálne vycvičení lovci ich pochytali už stovky. Väčšina končí upálená na hranici na verejnom popravisku. Elizabeth je sirota, jej jediná "rodina" je jej kamarát Caleb, s ktorým podstúpila ťažký výcvik. Prešla skúškou a stala sa z nej jedna z najobávanejších lovkýň čarodejníc. Samozrejme až do chvíle, kým aj u nej nenašli čarovné bylinky a odsúdili ju za čarodejníctvo. Iróniou osudu sa stane, že pred smrťou ju ochránia práve čarodejníci. Od toho momentu nevie, na čej strane vlastne je, kto je dobrý a kto zlý, a kde si nájde ona svoje miesto. Lovkyňa čarodejníc je veľmi jednoduchý príbeh s nenáročnou kompozíciou a jednoznačným vystavaním deja. Autorka sa zameriava na jednu dejovú líniu a nikomu inému nedáva priestor. Nerozoberajú sa osudy žiadnych vedľajších postáv, dostávame len krátke úryvky z ich životov na dotvorenie a pochopenie deja. V podstate jej na napísanie tohto príbehu stačila veľmi jednoduchá osnova pozostávajúca z neveľa záchytných bodov, ktoré rozpísala na necelých 300 stránkach. Pomerne predvídateľný dej vedela v pravú chvíľu ozvláštniť nejakým prekvapením, a tak si udržať čitateľovu pozornosť. Niekomu sa kniha bude zdať možno nedokonalá, neprepracovaná a vzhľadom na tému, o ktorej sa dá písať a vymyslieť naozaj veľa, nedotiahnutá. To, čo niekto považuje za jej nedostatok, ja to vnímam ako jej prednosť. Veľmi som sa potešila jednoduchému, nenáročnému príbehu, pri ktorom netreba veľmi rozmýšľať. Celkom osvieženie popri nekonečných a prekombinovaných ostatných sériach a knihách, ktoré sú momentálne v YA knižnom svete také populárne. Ďalšou, pre mňa veľkou prednosťou tejto knihy je jej koniec. Hlavná zápletka vyriešená a zároveň ponechaný priestor pre druhý diel. Tým, že dej nebol zložitý, ani dlhšie čakanie na ďalší diel mi nebude prekážať, pretože si myslím, že si veľmi ľahko pospomínam, čo sa dialo v tomto prvom dieli. V podstate už samotná anotácia z deja veľa napovie a tak nebude ťažké sa na príbeh a postavy rozpamätať. Postáv v knihe nebolo veľa, každý tam mal svoje miesto a svoju úlohu. Ľahko som si ich zapamätala a boli mi sympatické. Nezžila som sa síce s nimi natoľko, aby som mala pocit, že v knihe som namiesto nich ja, ale ako vzdialenému pozorovateľovi mi na nich aj tak záležalo. Predovšetkým John mi svojou pokojnou povahou a snahou pomáhať druhým bol veľmi sympatický. Lovkyňu čarodejníc by som odporučila mladším čitateľom, ktorí s knihami ešte len začínajú a hľadajú žáner, ktorý im bude najmilší. Ako zoznámenie sa s fantasy svetom, mágiou a čarodejníctvom je táto kniha ideálna. Taktiež ju odporúčam všetkým tým, ktorí chcú na pár hodín vypnúť, začítať sa do niečoho ľahkého, nenáročného, krátkeho a zábavného. Moje hodnotenie: 4/5