Hodnotenie autorom recenzie: 100 % Rick Riordan ma nikdy nesklamal a tak tomu bolo aj pri tejto knihe. Jednoducho tohto autora milujem. Pre mňa je už dávno absolútnou jednotkou. Jeho knihy sú vtipné a svieže, no zároveň správne napínavé a dobrodružné. Už v prvom dieli sme zistili, že Apolón je úžasná postava. V tomto sa to len potvrdilo. Nie len pre jeho trefné a často sebestredné poznámky, ale najmä kvôli jeho spomienkam na starý život, ktorý poznáme z mytológie. Tieto flashbacky sa mi mimoriadne páčili a dokázali dej krásne doplniť aj ozvláštniť. Zároveň bolo badať postupný vývoj tejto postavy. Apolón vzhľadom na svoje nové smrteľné skúsenosti prehodnocuje svoje niekdajšie názory a postoje a mne sa to na ňom veľmi páči, pretože sa z neho stáva lepší človek. Alebo boh? Bonusom v tejto knihe bol nepochybne Leo Valdez. Kto čítal Bohov Olympu, vie, prečo to hovorím. A kto nie, pri všetkých olympských bohoch, napravte to! Leo je jednou z najlepších Riordanových postáv. Je vtipný, pohotový a šikovne dokáže vyriešiť každú situáciu. Čo viac chcieť? Bavilo ma tiež sledovať Kalypsó, ktorá si zvyká na to, že viac nie je Titankou, keďže sa vzdala svojej nesmrteľnosti. S Apolónom preto tvorili celkom dobrú dvojku. Zároveň ho dokázala nádherne podpichovať. Každá ich scéna bola parádna a sršala správnou dávkou sarkazmu, čo ma príjemne pobavilo. Leo však nijako nezaostával a nenechal na Apolónovi suchú ani nitku. "Neprovokuj ma, Valdez. Keď zo mňa zase bude boh, urobím z teba súhvezdie. A pomenujem ho Malý splašený Leo.” Paradoxne, postava, ktorú si stále neviem obľúbiť, je Meg McCaffreyová, popri Apolónovi druhá hlavná protagonistka tejto série. To dievča ma skôr vytáča a keď sa stane niečo, vďaka čomu by som si ju už aj mohla obľúbiť, v ďalšej scéne to zas pokazí. Môžem teda povedať minimálne to, že je svojská. Ale mne to nesadlo. Dejovo bola kniha pútavá. Riordan vie, ako zaujať. Osobne mi veľmi vyhovovali aj pomerne krátke kapitoly. Na cestu električkou priam ideálne. Hoci na druhej strane, rád ich ukončuje malými cliffhangermi, ktoré vás budú nútiť čítať ďalej. No aj keby tam neboli, knihu by ste isto nepustili z rúk, pretože je tak dobre napísaná. Rick je pre mňa jednoducho zárukou kvality. Vždy budem jeho knihy odporúčať ďalej. Skvelým bonusom je krátke vtipné haiku na začiatku každej kapitoly, ktoré čitateľovi napovie, čo sa bude ďalej diať. "Moje zbožné želanie: Ach, aspoň jeden večer nebyť za debila!" Musím priznať, že na tejto sa mi páčilo aj to, ako sa nenútene a celkom prirodzene venuje aj niektorým témam, ktoré sú v našej spoločnosti stále tabu. Zrozumiteľne a nenásilne ich podáva čitateľovi a zároveň ich vysvetľuje. Vôbec ma to neprekvapuje, keďže ako učiteľ sa stretol s mnohými problémami, ktoré trápia dospievajúce deti a aj týmto sa im svojou troškou snaží pomôcť. V Temnom proroctve nečakajte nejaké prudko napínavé bitky. Tento diel bol skôr o odhaľovaní minulosti, pravdy a proroctiev, ktoré predurčujú osud jednotlivých postáv. No to vôbec neznamená, že by bol nebodaj nudný. Práve naopak, páčil sa mi ešte viac, než ten prvý. Možno na tom malo podiel aj to, že sa do deja vrátili alebo v ňom boli spomenuté postavy, ktoré sme spoznali v predchádzajúcich sériách. Neskutočne sa teším na pokračovanie a neviem sa ho dočkať!

Druhá časť mi, rovnako ako prvá, potvrdila niekoľko vecí a to, že Rick je geniálny spisovateľ, od ktorého by som si prečítala vyslovene čokoľvek; že vybrať Apolóna ako hlavnú postavu a rozprávača bol naozaj veľmi dobrý nápad a že Percy Jackson a všetky nadväzujúce série budú navždy mojou srdcovkou. (odpustite takéto nadšené srdcervúce úvody, ale ja si nemôžem pomôcť.) Príbeh začína šesť týždňov po udalostiach v predošlej časti. Apolón cestuje v spoločnosti dvoch spoločníkov, ktorí sa zjavili na konci predošlej knihy- Lea Valdeza a Kalypsó. Vážne, Rick ma nemohol viac potešiť. Leo je úžasná postava, ktorá mi počas celého čítania Bohov Olympu všetko spríjemňovala. Páči sa mi, aký je vtipný a šikovný a celkovo jeho povaha mi hrozne sadla. Preto mi vždy bolo strašne ľúto, že on ako jediný zo sedmičky polobohov, ktorí ako hlavní hrdinovia bojovali proti Gai, nemal s nikým svoj "šťastný koniec." A tak keď sa na scéne objavila Kalypsó, nemohla som byť radšej. Kalypsó bola jednou z mojich obľúbených postáv už v pôvodnej Percy Jackson sérií, hoci sa v príbehu nevyskytovala veľmi dlho. Tak trochu som v kútiku duše jej a Percymu držala palce... aj keď mal Annabeth. Neviem, vždy som rozmýšľala, aké by to bolo, keby sa po ňu vrátil, keby sa po ňu NIEKTO vrátil... A zrazu sa to stalo s Leom a ja som konečne mala pokoj na duši. Takže Caleo je jednoznačne jeden z mojich obľúbených párov ??. Ako som už spomínala, to, že rozprávačom tejto série je Apolón, bol neskutočne dobrý výber. Je to niečo úplne iné, pretože hoci je aj on teraz smrteľník a už nemá všetky svoje božské vlastnosti, stále je to boh, ktorý prežil už tisícročia a za svoj život stretol stovky ľudí, oblúd a iných bohov o ktorých by mohol kadečo rozprávať. A presne to sa mi na knihe páčilo zo všetkého najviac. Príbehy, ktoré my poznáme ako mýty, opisoval z pohľadu zainteresovaného. Dokonca aj nepriateľ s ktorým sa musel v tejto časti vysporiadať, bol preňho kedysi známy, dokonca priateľ. Nera s ktorým bojoval v predošlej časti, si pamätal ako zlého a surového vládcu, ktorý len ničil a tyranizoval. Tentoraz sa však stretáva s niekým, kto bol kedysi milý a zábavný mladý muž, s ktorým má spoločnú históriu. Sledoval jeho bezstarostnú mladosť, no aj jeho postupnú premenu na mocného a krutého vládcu a na človeka, akým je dnes. Rovnako stretol aj niektorých ľudí, ktorí sa k nemu v minulosti modlili a on ich prosby nevypočul a teraz videl, aké katastrofálne následky to pre nich malo. Vidno, že Apolón pomaly začína chápať, že napohľad bezvýznamní smrteľníci majú tiež svoje miesto vo svete (dokonca by on sám bez nich bol častokrát stratený) a že jeho činy, na ktoré už dávno zabudol, ovplyvňujú ľudí aj o stovky rokov neskôr. Hoci nebol dokonalým bohom a častokrát bol k ľuďom neohľaduplný, nemožno povedať, že by bol úplne ľahostajný. Raz spomenie, že už za starých ntických čias nenávidel otroctvo a mnohým otrokom pomohol. Tým, že sa Apolónove vnímanie pomaly mení a on je oveľa ľudskejší, v mnohých situáciách mi ho bolo fakt ľúto. Veľa postáv bolo naňho fakt hnusných, akoby bolo všetko jeho vina a nemali ani kúsok rešpektu. Chápem, že to tak bolo naschvál, že mu to má dať vlastne lekciu a pomáha to tomu, že sa čoraz viac pozerá na veci ako človek, no aj tak. Zozačiatku naňho bola hnusná aj Kalypsó, ktorá mu vyčítala jej osud, keď na niekoľko tisícročí uviazla sama na ostrove a keby ju nezachránil Leo, možno by tam bola doteraz. Vyhostili ju tam bohovia a Apolón medzi nimi. Postupne sa však medzi nimi tvorilo akési puto a ich vzťah sa mi fakt páčil. Majú toho dosť spoločného, pretože obaja sú nesmrteľné byosti, ktoré o tú svoju nesmrteľnosť prišli. A ukázalo sa, že sú dobrý tím, aj keby to nikdy nepriznali. „Jednu vec som sa v smrteľnom živote naučil: úvahy o smrti sú omnoho zábavnejšie, keď ide o smrť niekoho iného." Celá kniha bola nabitá akciou, pretože Apolóna, Lea a Kalypsó prenasledovali a lovili mnohí nepriatelia a obludy, ktorí sa im snažili prekaziť ich výpravu. Nikdy nemali úplne kľud, aj keď v Indianapolise našli jedno miesto, kde mohli v relatívnom bezpečí prebývať. Všetko nabralo na obrátkach, keď sa vrátila aj Meg, Apolónova spoločníčka, ktorá ho však na konci predošlého dielu viac-menej zradila. Apolón ju však má čím ďalej tým radšej a vlastne ani nemajú na výber- musia spolu prekonať niekoľko prekážok, ktoré majú dané od samého orákula v proroctve. Som rada, že sa Meg vrátila, pretože som si ju konečne trochu viac obľúbila, aj keď nepatrí medzi mojich úplných favoritov. V príbehu sa objavili aj ďalšie známe postavy, dokonca jedna úúúplne nakonci, z ktorej som maximálne happy! Keďže je Apolón bohom hudby, samozrejme nechýbala kopa poznámok a narážok na rôznych spevákov či kapely. Dal by sa z toho zostaviť celý playlist a občas som si aj niečo pustila alebo vyhľadala o čom vlastne hovorí. Milujem, ako to spája reálny svet s bohmi. Apolón napríklad tvrdil, že on bol nedopatrením dôvod, prečo sa rozpadli Beatles alebo že niektoré najikonickejšie koncerty boli úspešné kvôli tomu, že kapely celý čas prevádzal na basgitare. Celý tento svet mi tak príde veľmi uveriteľný a vôbec by mi nevadilo, keby som zistila, že je to vlastne pravda ??. Rovnako ma bavilo spojenie s inými kultúrami a božstvami- Apolón spomínal nejakého indického boha s ktorým sa vozil na slonoch, alebo sa zoznámil s jedným polobohom, ktorý bol vlastne potomkom afrického boha. Apolón je aj bohom poézie a umenia a to bolo vidieť aj v štýle jeho rozprávania. Všímal si mnohé drobnosti, ktoré by iným ľuďom možno ušli a vedel ich pekne poeticky opisovať. (V tomto patrí poklona hlavne autorovi- že vie rozprávačov odlíšiť a človek tak nemá pocit, že stále číta dookola to isté). „Jeho oči, tiež tíkovo hnedé, boli prenikavé a zlostné- krásne tak, ako môžu byť iba nebezpečné veci." Na záver už len poviem, že táto kniha, rovnako ako všetky ostatné od Ricka, fakt stojí za to. Je plná akcie, skvelých postáv a odohráva sa v úžasnom svete, ktorý vás jednoducho očarí, verte mi. Ak vás odrádza, že neviete nič o gréckej mytológií, tak je to absolútne bezpredmetné, pretože Rick vie všetko pekne od základov vysvetliť a vy sa ani nenazdáte a zrazu v tom budete profíci. Je to jednoducho neskutočný zážitok, ktorý odporúčam každému :)

Príbeh boha slnka Apolóna bude ľuďom pripadať veľmi zaujímavý a hlavne, keď bol donútený sa stať človekom, dokonca tínedžerom, ktorý je úplne iný ako sám Apolón. Jeho príbeh pokračuje a hneď vám môžem povedať, že je veľmi zaujímavý. Apolón sa od prvého dielu nijako drasticky nezmenil. Stále je to ten egocentrický, namyslený boh, ktorý sa nonstop sťažuje, že je človek. Možno trošilinku, lebo si začal uvedomovať niektoré dôležité veci v živote. Inak je však takmer rovnaký. Skvelým spestrením tejto knihy boli staré známe postavy ako Leo Valdez, Festus a Kalypsó. Lea ako vždy neopúšťal jeho geniálny humor, ktorý nás sprevádzal všetkými časťami Bohov Olympu. A myslím si, že práve toto bol dôležitý faktor, ktorý spravil túto knihu takou dobrou. Autor predstavil aj veľké množstvo nových postáv, ktoré mali zaujímavé prepojenie s polobožským a božským svetom a takisto zaujímavé zvieratá a príšery, ktoré v mojich predstavách vyzerali veľmi, ale veľmi vtipne. Hnali sa a chniapali kovovými zubami, prilby s bodcami sa im knísali zo strany na stranu, nohy obalené ostnatým drôtom dupali po trávniku ako ohavný ružový les vražedných vianočných stromčekov. Pri tejto knihe je už od začiatku jasné, že to nebude až taký akčný príbeh, ako boli Rickove knihy doteraz. Rick sa viac sústredil na samotné postavy a hlavne na Apolónovu minulosť, ktorá je obrovská, neskutočne pestrá a zaujímavá. Ako človek však nemá takú veľkú kapacitu pamäti ako keď bol bohom, tak ani sám Apolón si nepamätá niektoré udalosti, množstvo ľudí a tým pádom čitatelia spolu s ním odhaľujú všetky tieto skryté záhady a zisťujú, že ani Apolón možno nebol taký svätuškár za akého ho ľudia mnohokrát považujú. Jasné, že tu bude aj akcia, skvelé boje a obrovské rozuzlenia, ktoré vám niekedy nedajú vydýchnuť, ale nie v takom množstve. Táto kniha je skôr zameraná na osobnosť Apolóna a chyby, ktoré v živote urobil. A taktiež tu stretneme milovanú, šialenú Meg, ktorá si bude musieť rozmyslieť, na ktorú stranu sa postaví a čo urobí. Možno bude mať nakoniec svoje vlastné plány na ovládnutie sveta, ktovie? Tak či onak, tomu dievčaťu fandím a hádam to dotiahne ešte ďaleko. Nepopieram však, že táto kniha nebola nudná, pretože miestami bola a niekedy aj dosť zbytočne natiahnutá. Neviem, čo tým Rick ešte sleduje. Ponúkol nám však úžasné záporné postavy, ktoré sa s ničím nehrajú a sú nezastaviteľní. A nejaká moja zvrátená časť niekedy fandí aj im, pretože majú ten svoj špecifický štýl riešenia problémov. Koľkokrát som sa ja ocitol v takej dileme? Mám zničiť Trójanov alebo Grékov? Mám flirtovať so sestrinými Lovkyňami a riskovať zaucho alebo s Britomartis a riskovať, že ma vyhodí do povetria? To sú tie voľby, ktoré určujú, akí sme. Viete čo je smutné? Že som doteraz žila v domnienke, že toto bude trilógia a po tejto knihe nás čaká nejaký epický záver. Ale znovu 5 kníh? Je fajn, že má Rick takú pestrú fantáziu a vie, ako to dať na papier, ale podľa môjho názoru by aj stačilo. Už sa podľa mňa zbytočne rýpe a analyzuje svoj svet polobohov, mnohokrát sa opakuje a naťahuje to a celkom zbytočne. Pretože svet Percyho Jacksona mal ísť už do dôchodku. Tak či tak, táto kniha bola skvelo napísaná (ako vždy), plná humoru, akcie, istého namysleného egocentrického boha, starých známych hrdinov, tajomstiev, intríg a minulosti a temných plánov.