Medzi popredných spisovateľov vedeckej fantastiky patrí aj poľský autor Stanisław Lem, ktorý sa väčšine z nás prihovára z políc nenápadných ošúchaných antikvariátov. Tento popredný futurológ, humanista a filozof sa svojimi dielami preslávil v druhej polovici 20. storočia. Hoci pôvodne debutoval zbierkou básní, do povedomia čitateľskej verejnosti sa zapísal vedecko-fantastickým románom na pokračovanie Človek z Marsu. Tvorba Stanisława Lema je rôznorodá. Nájdeme v nej špekulatívnu fikciu, krátke alegorické príbehy, poučné bájky, bizarné rozprávky, odvážne vízie, ako aj ostrý satirický podtón, nevtieravý zmysel pre humor, hĺbavý sociálny aspekt, zamýšľanie sa nad kybernetickým a biologickým pokrokom i príjemnú hru s virtuálnou realitou a nanotechnológiami. Toto všetko robí z Lemovho literárneho fondu kvalitné čítanie v podobe takých velikánov vedeckej fantastiky, akými boli Wells, Clarke či Asimov. V súčasnosti sa Lemova výrečnosť, nahliadanie na budúcnosť a práca s pálčivým vedeckým motívom prirovnávajú k literárnym štýlom Kurta Vonneguta a Franza Kafky. Tematicky sa ale pohybuje niekde medzi Bradburym, Wyndhamom či Dickom. Stanisława Lema je jednoducho ťažké niekam zaradiť, tobôž zaškatuľkovať. Môže za to tzv. Nová vlna (New Wave) vo vedeckej fantastike v 60. a 70. rokoch 20. storočia, ktorá dokázala masovú produkciu ľahkej sci-fi posunúť za hranice experimentálnej prózy s jednoduchými nápadmi, úsmevnými príhodami aj povrchným narábaním s novými literárnymi formami. Aj preto je druhá dekáda roku 2018 vo vydavateľstve PLUS (Albatros) primárne venovaná dielam Stanisława Lema, ktoré sa môžu pýšiť novou knižnou úpravou. V marci bola vydaná zbierka poviedok vesmírnych dobrodružstiev pilota Pirxa. V ňom Lem zhmotnil všetky potrebné ľudské cnosti, ktorými by mal každý literárny hrdina vedecko-fantastických poviedok oplývať, ak má dôveryhodne odzrkadľovať život v jeho zložitosti a prakticky riešiť problémy o budúcej existencii človeka vo vesmíre. Máj priniesol preklad jedného z najznámejších Lemových románov o medziplanetárnej komunikácii - Planetu Eden. Na viac ako 300-stranovom vesmírnom dobrodružstve riešime spolu s autorom bežné otázky, ktoré navodzuje úplne obyčajné stretnutie s inou civilizáciou. Hoci tento príbeh vonia po vedeckom stereotype, otvára v ňom Lem jednu závažnú tému za druhou. Planeta Eden vyšla v roku 1959 (vydavateľstvo Albatros, 120 zväzok edície Karavana, rok 1979) a čitateľovi načrtne rozprávanie o posádke šiestich kozmonautov, ktorým sa podarí havarovať na ešte neprebádanej planéte. Prostredníctvom ich prežívania situácie, v ktorej sa ocitli aj vlastným zavinením, odkrýva Lem svoju víziu chápania komunikácie medzi pozemskou a mimozemskou civilizáciou. Tá je ale priveľmi vzdialená od schém, aké nám vo svojich dielach predostreli autori vedeckej fantastiky prvej polovice 20. storočia. Planeta Eden, na čo vlastne poukazuje aj samotný doslov od Františka Novotného, je prvým sci-fi románom, ktorý túto problematiku rieši analyticky, morálne, prostredníctvom sociologického experimentu a bez zbytočného extrému - mimozemská civilizácia pozemských vedcov nechce ani zotročiť (či zahubiť), ani s nimi dobrovoľne nadviazať kontakt, ktorý by zbúral bariéru medzi diametrálne odlišnými svetmi. Táto civilizácia chce ostať neobjavená. Chce byť izolovaná od okolitého sveta. Riadiť sa vlastnými pravidlami či hnať sa do záhuby bez možnosti objavovať, skúmať, ďalej sa vyvíjať alebo napredovať. Väčšina vedecko-fantastických diel sa vyznačuje kladnými postavami, ktoré majú niekoľko spoločných menovateľov. Medzi ich dobré vlastnosti patria pozitívne etické hodnoty, ktoré sú neraz hybnou silou deja. Autori počas odkrývania hlavného konfliktu vyzdvihujú ich odvahu, cieľavedomosť, rozvahu, chladnokrvnosť, inteligenciu a zmysel pre povinnosť alebo vernosť. Aj keď Stanisław Lem v Planete Eden využíva túto šablónu podobne ako iní autori vedeckej fantastiky, jeho postavy sa stereotypu predsa len vyhýbajú. Lem ich totiž oberá o ľudský rozmer. Čitateľ je síce nútený byť empatický, nejakým spôsobom prežívať pobyt na neznámej planéte a spoločne objavovať jej krásu, nedovoľuje sa mu ale dôverne sa s postavami zžiť. Šestica astronautov je nám predstavená iba prostredníctvom funkcie, ktorú v posádke zastávajú. Máme tu teda Inžiniera, Koordinátora, Chemika, Fyzika, Doktora a Kybernetika - šesť mužov s minulosťou, o ktorej nič nevieme; šesť vedcov žijúcich iba v prítomnosti; šesť stroskotancov na neznámej planéte s príznačným menom, ktorí sa musia naučiť spolu komunikovať a riešiť konflikty bez zbytočných emócií, čo nie je vonkoncom ľahké. Lemova snaha odosobniť sa od hlavných hrdinov prináša svoje ovocie v druhej tretine príbehu. Nosnou zložkou románu je predovšetkým opis planéty, na ktorej sa spolu s hrdinami ocitáme. Cez spoznávanie jej zložitého ekosystému až po vnútornú hierarchiu spoločenstiev, s ktorými prichádzajú astronauti počas svojho putovania do styku, si práve čitateľ vytvára s celým svetom také väzby, aké sú potrebné na to, aby mohol v krízovom bode dospieť k racionálnemu rozhodnutiu. A to bez zbytočného sentimentu. Rozprávač nie je vševediaci, všetky potrebné informácie podáva z jedného zorného uhľa, čím dodáva príbehu potrebnú reálnosť, stupňuje napätie a obracia čitateľovu pozornosť k dôležitým bodom autorovho chápania nadviazania kontaktu s mimozemskou formou života. Planeta Eden nie je dynamická. Prevláda v nej opis prostredia, rôznych foriem života, nových technológií i postupov či protokolov, ktorými sa naši hrdinovia riadia. Planeta Eden je statická. Nájdete v nej oveľa viac úvah, polemík, vnútorných prehovorov postáv aj krátkych dialógov technického rázu, ktoré spomaľujú plynulosť deja. Planeta Eden je vo svojej podstate rozmanitá, a práve tým si získa nejedného náročného čitateľa. Miestami je aj zložitá, ťažšia na vnímanie, ale to len preto, že ide o román, ktorý bol vytvorený podľa osnov klasickej vedeckej fantastiky. A tá sa nesie v duchu anticipácie spoločenských vzťahov, monitorovania perspektívnej budúcnosti, profilovania etnických alebo ideových hodnôt či ľudského skepticizmu. Preto je určená pre hĺbavých čitateľov, vedecko-fantastických dinosaurov, milovníkov nadčasového pokroku, labužníkov nie anglo-americkej literatúry… jednoducho pre každého, kto vie oceniť čaro tzv. Novej vlny a hard sci-fi. Chybičkou na kráse je len jej nové vydanie. Hoci edičné poznámky vysvetľujú prístup k jazykovej úprave textu z roku 1979 pomerne obšírne, budete mať s novou verziou menšie a časom oveľa väčšie problémy. Za tie viac-menej môže snaha prekladateľa prispôsobiť sa jazykovému fondu súčasnej spoločnosti, miestami prekombinovaná vetná skladba, nešťastne zvolené prirovnania či interpunkcia. Preto sa nevyhnete opätovnému prinavracaniu sa k nejakej pasáži, ktorej ste na prvé, druhé a niekedy ani na to tretie prečítanie nedokázali naplno porozumieť. Sem-tam vám do prežívania práve čítaného vnesú chaos umelé prehovory postáv, neprirodzené narábanie s replikami v priamej reči, ale aj automatický (hrubý) preklad bez úpravy, čo zamrzí, lebo typografia knihy je naozaj skvostná. Planeta Eden od Stanisława Lema patrí k unikátnym románom svetovej vedeckej fantastiky. Cestu k vám si nájde za každých okolností, preto by ste s ňou nemali zvádzať zbytočný boj. Jednoducho sa jej poddajte, a potom určite bez zbytočných komplikácií zhltnete aj ten zvyšok Lemovej tvorby!