Na konci minulého roka vyšla Ladislavovi Ziburovi ďalšia z jeho série cestovateľských kníh. Tentoraz sa vydal prebádať menej navštevované krajiny ako Arménsko a Gruzínsko. Opäť má ale rovnaký cieľ ako v predchádzajúcej knihe – navštíviť miesta, kde sa noha bežného turistu málokedy dostane. Rád totiž spoznáva nielen pamiatky, ale aj miestnych ľudí a na základe rozhovorov a zážitkov s nimi si utvára predstavu o danej krajine. Ako prvú zo spomínaných krajín navštívi Gruzínsko. Keďže som čítala aj jeho predchádzajúcu knihu, kde sa peši vydal do Nepálu a Číny, očakávala som, že sa predsa len k opisom krajiny či náhodne navštívenej pamiatky Ladislav dostane. Opak je však pravdou a väčšinu z jeho zápiskov z Gruzínska tvorí opis stretnutí s miestnymi ľuďmi pri fľaši alkoholu a ich životné príbehy. Čím viac čítate, tým viac máte predstavu o živote gruzínskych obyvateľov a tým viac máte pocit, že v Gruzínsku sa nedá robiť nič iné okrem pitia. V tejto časti knihy ma mrzelo, že je to príliš jednoliate a vytráca sa z toho typický Ziburov humor a irónia. Tie, našťastie, opäť prišli v časti knihy, keď sa dostal do Arménska. Ako aj sám autor píše: „Možná to zní, jako bych objevil ráj na zemi. Ono se ale nic nezměnilo v lidech kolem mě – změnil jsem se já. Po pár dnech v Gruzii už mě spousta věcí rozčilovala, zatímco Arménie mi dosud nic negativního nestihla přinést. Mé nadšení z nové země bylo natolik nakažlivé, že lidé nemohli jinak než se k němu přidat.“ Netradičným zážitkom je aj to, ako sa vydá na cestu do Náhorného Karabachu – dosiaľ neuznaného štátu. Nielenže nám predostiera život v tejto krajine, ale zároveň aj dopĺňa text historickými udalosťami, čo hodnotím ako veľmi dobrý krok. Nemusíte mnohé fakty hľadať cez druhý zdroj, väčšina dôležitých informácií je včlenená do textu. Zároveň sa oboznámite aj s názormi miestnych ľudí a ich zážitkami s vojnou. Za veľmi zaujímavý moment v knihe považujem to, keď sa stretne s cyklistom Craigom a vzájomne sa podelia o zážitky z ciest. Humor ide bokom a Ladislav čitateľom prvýkrát zo srdca hovorí o cestovaní človeka osamote. Tento tretí cestopis autora je doplnený o výstižné a netradičné ilustrácie rovnako ako predchádzajúce dve knihy. Všimla som si malé zmeny v zaznačovaní doplňujúcich informácií, ktoré sú v jeho knihách oddelené farebne v dolnej časti strany. Zmeny sú to ale k lepšiemu, takže oceňujem, že s knihami autori stále pracujú a neboja sa zmeny, ak má pomôcť v lepšej orientácii. Na záver by som už len dodala, že ma kniha príjemné prekvapila. I keď je autorom stále ten istý človek, tento cestopis bol úplne iný ako ten predchádzajúci. Veľmi prekvapujúcim momentom je aj jeho rozhodnutie cestovať aj inak ako pešo. Nebudem však ďalej prezrádzať, aby som vás neobrala o zábavné momenty pri čítaní Ziburovych dobrodružstiev. Cez jeho knihy sa totiž veľmi príjemným spôsobom oboznámite s danými krajinami a po prečítaní budete mať pocit, akoby ste s ním prešli každý kilometer osobne.