Väčšine milovníkov detektívok sú známi severskí autori ako Jo Nesbo alebo Samuel Bjork. Drvivá majorita týchto fanúšikov v globálnom poňatí priam zbožňuje ich chladné príbehy, ktorých neprestajná gradácia deja vám často uberá hodiny, ktoré sú určené na spánok. Meno Susanne Jansson bolo pre mňa zaujímavé už len tým, že som o ňom nikdy nepočula, ba dokonca som od severskej autorky ani nič nečítala. Ako teda dopadol tento močaristý debut, ktorý nesie názov Rašelinisko? Poďme sa na to pozrieť! Nachádzame sa v mestečku Mossmarken, ktoré leží medzi Dalslandom a Värmlandom a zároveň je na strane jazera Vänern. Pýtate sa, čím je toto miesto zaujímavé? Nachádza sa tu totiž povestné rašelinisko. Rašelinisko je rituálnym miestom, na ktorom sa obetovali nielen nástroje, ale aj ľudia. Začiatkom druhého tisícročia sa tu našla povestná múmia z močiara – týmto pomenovaním boli nazývaní ľudia, ktorých počas doby železnej pochovávali v rašelinisku a ktorých pokožka, vlasy, nechty, vnútornosti a oblečenie v rôznej miere odolávali rozkladu. Touto múmiou bolo dievča vo veku 17 rokov so zachovanými vlasmi, oblečením a tiež aj zlatým amuletom. Ako miestni, tak i prichádzajúci turisti ju poznali len pod jediným menom – Brusnicové dievča. Mossmarken ako miesto s tajomnou a mystickou aurou bolo v určitom zmysle rozporuplné. Možno ani nie mesto samotné, no skôr názory jeho obyvateľov. Niektorí totižto tvrdili, že obety boli určené bohom, či už z toho dôvodu, aby si ľud získal ich priazeň, alebo tiež kvôli tomu, aby sa aspoň vyhol nešťastiu. Boli tu, samozrejme, aj iné teórie, ktoré predpokladali, že obete spáchali nejaký trestný čin alebo hriech, akým je napríklad nevera. Nech už ktokoľvek zastával akýkoľvek názor, nič z toho nebolo podložené vedecky, a tak všetko záviselo len na subjektívnom presvedčení jedinca. Natália Ström, hlavná protagonistka, je biologička, ktorá prichádza do mestečka Mossmarken s jasným poslaním – práca na dizertačnej práci, ktorej predmetom je výskum toho, ako globálne otepľovanie ovplyvňuje degradačný proces mokradí. Jej pôsobenie na tomto území však poznačí fakt, že sa spozná s Johannesom Ayebom, študentom umenia, ktorý ju upúta svojím záujmom a zvedavosťou o biologickú oblasť, ktorá mu bola doposiaľ neznáma. Tiež sa dozvedáme, že to nie je jej prvý pobyt v tomto prostredí a prepojenie medzi jej minulosťou a mestom je silnejšie, akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať. K zápletke celého príbehu sa dostávame v momente, keď vonku panuje nečas, no tento úkaz prírody ustúpi až príliš rýchlo na to, aby to neupútalo pozornosť Natálie. Cítila to a vedela, že sa niečo stane. Vedela, že niečo, respektíve niekto nie je v poriadku – rašelinisko si vybralo svoju ďalšiu obeť. Ako v každej dobrej detektívke, aj tu sa stretávame s dvojicou vyšetrovateľov – Maya Linde a Leif Bytjärn. Konkrétne Maya zohráva v príbehu dôležitú úlohu, o čom svedčí aj fakt, že sa kapitoly z jej pohľadu videnia kompozične striedajú s tými Natáliinými. Maya je známa umelecká fotografka, ktorá sa okrem iného venuje aj práci policajnej fotografky. Jej charakter ma zaujal už len z toho dôvodu, že má autobiografické črty so samotnou autorkou diela – takisto sídlila v Göteborgu, New Yorku a takisto bola aj študentkou fotografie. V knihe sa nachádza, povedala by som, väčšie spektrum vedľajších postáv, ktoré nie sú spomenuté len jednou-dvoma vetami, no máme možnosť dozvedieť sa o nich a ich charakterových črtách oveľa viac. Stretávame sa tu so správkyňou majeru Agnetou, v ktorom je Natália ubytovaná, a jej pomocníkom Alexom, o ktorom sa dozvedáme, že je mentálne zaostalý. Harrietou, adoptívnou matkou Natálie, ktorá so svojou dcérou nemá práve najlepší vzťah, a spomínaný je takisto aj adoptívny otec Lars. Vďaka retrospektívnym pasážam sa dozvedáme o minulosti Natálie, ktorej neodmysliteľnou súčasťou boli aj jej biologickí rodičia Jessica a Jonas. Do príbehu vstupuje i Göran Dahlberg, ktorý je dávnym profesorom teoretickej fyziky, no svoje povolanie zavesil na klinec kvôli vskutku zaujímavému druhu zvedavosti vo sfére paranormálnych javov. Mimo všetkých spomínaných sa tu, samozrejme, nachádza aj kvantum iných, rovnako pozoruhodných postáv. Vo finále musím povedať, že oceňujem originálny spisovateľský štýl tejto severskej autorky. Okrem výborne vygradovaného príbehu vidíme aj metaforické opisy a tajomstvá sa s nami nesú od samotného začiatku až do konca rozprávania. Konečný verdikt? Ak máte chuť na čítanie o mieste plnom mystiky, duchovna a tajomstiev, tak práve táto literárna záležitosť by pre vás mohla byť tou správnou voľbou!

Hrozivá a zlovestná atmosféra miesta. Ponurosť, z ktorej vám naskakujú zimomriavky. Je tu ďalšia vynikajúca detektívka zo Škandinávie. Rašelinisko je napínavý príbeh o smrti a tajomstvách ukrytých v močiaroch. Príbeh o temnom mieste, kde kedysi obetovali ľudí...a ešte aj dnes tam záhadne miznú ľudia. Autorka šikovne zmixovala temné rašelinisko s desivými legendami a hrozivou súčasnosťou. Stupňovanie napätia, čítavý štýl, výborné postavy Nathalie a Maye a napokon vydarená bodka v podobe pointy za skvelou detektívkou. Ľudská obeta alebo čisté zlo? Pravdu hľadaj v tajomných močiaroch severu... V močarinách severného Švédska leží Mossmarken – mestečko na okraji rašeliniska, kde v dávnych časoch ľudia nechávali bohom obety. Opustená krajina s prikrčenými borovicami, lúkami zahalenými v hmle a prepadajúcim sa terénom. Biologička Nathalie sem prichádza pracovať na výskumnej úlohe. Ako vedecká pracovníčka sa zaoberá problematikou globálneho otepľovania. Odoberá vzorky plynov a necháva ich analyzovať. A rašelinisko je ideálne miesto pre zber takýchto vzoriek. Ubytuje sa v malej chatke neďaleko zámku a od miestnych sa rýchlo dozvedá o histórii tohto miesta. Nathalie však sama skrýva temné tajomstvo. Mossmarken bol totiž kedysi jej domovom, miestom, kde sa udiali strašné veci. Po rokoch sa sem vrátila, aby sa vyrovnala s traumou z detstva a zistila pravdu. Čoskoro po príchode nájde v močarinách muža v bezvedomí s vreckami plnými zlata – presne ako pradávne ľudské obety. Počas policajného vyšetrovania sa začínajú objavovať ďalšie mŕtve telá. Nathalie spolu s fotografkou Mayou Lindeovou prenikajú vrstvami spomienok a rašelinovej pôdy až k šokujúcim odhaleniam. Naozaj si tajomné rašelinisko žiada ľudské obety, ako vyhlasujú poverčiví miestni ľudia, alebo je za tým len obyčajné ľudské zlo? Autorka novinky Rašelinisko Susanne Janssonová pochádza zo švédskeho Amalu. Kvôli práci v reklame sa presťahovala do Goteborgu a neskôr zakotvila v New Yorku. Po návrate do Švédska pracovala ako fotografka na voľnej nohe a venovala sa štúdiu žurnalistiky.

Nová detektívka z prostredia Škandinávie nám ponúka pohľad do tajomnej histórie, do modernej biológie a kvantovej fyziky. Tajomný príbeh mladej biologičky, ktorá sa po rokoch opäť vracia do svojho rodného mesta, z ktorého ušla po tragickej udalosti. Nebola by to správna detektívka, ak by hlavná hrdinka neskrývala nejaké tajomstvo a autorka knihy nám ho odmietla povedať až na konci samotnej knihy, nebola by to správna detektívka, ak by sa pátrania nezhostila vedľajšia postava a nie samotná polícia a čo by to bolo za detektívku, ak by v nej neboli zamotané vzťahy a láska na prvý pohľad? Novinka, ktorá práve vychádza vo vydavateľstve albatrosmedia.sk, zaujme svojim netradičným dejom a prostredím, v ktorom sa celý príbeh odohrá. V knižnom trhu je mnoho detektívok, a preto je ťažké napísať niečo, čo tu ešte nebolo - vybrať si miesto, ktoré pozná málokto a zaujme čitateľa, pretože kto by rád čítal stále o tom istom ako sa niekto stratil niekde na ulici. Avšak, aj táto na prvý pohľad zaujímavá detektívka mala svoje muchy, cez ktoré som sa nedokázala preniesť a zalamovala som rukami, ako toto ešte niekto môže napísať?! Prvých sto strán sa zoznamujeme s postavami -nie však s tým ako vyzerajú, ale s ich myšlienkami. Autorka nám dáva priestor na to, aby sme spoznali, čo si postavy v jej knihe myslia o živote a o smrti, pretože celá kniha je pretkaná pavučinkou, ktorá sa skladá z otázok nad životom a smrťou. Najvýraznejšou postavou v týchto úvahach je fotografka, ktorá je aj na pol uväzku zamestnaná na policií a dokumentuje miesta trestného činu. Maya prichádza aj na miesto činu na rašelinisko, a po ceste v policajnom aute spolu s policajným inšpektorom Leifom stihne ešte spraviť obchod - kúpi od neho okuliera na magnet. Rašelinisko je kniha, ktorá ťa núti pokračovať v čítaní nie kvôli napätiu a rozuzleniu deja, ale kvôli svojej zvláštnosti. Nie je to obyčajná detektívka, pri čítaní ktorej sa budeš báť, je to detektívka, ktorá dýcha poéziou. Obsahuje úvahy nad život a smrťou, metafory a zvlášnosť skrytú vo vetách, ktorá ťa núti pokračovať v čítaní, pretože veríš, že vysvetlenie bude na ďalšej strane. Bolo tam päť stolov, reštaurácia sa nachádzala v nedávno zrenovovanom hoteli, ktorý bol predtým práve bitúnok. Funkcionalistický štýl budovy sa premietal do všetkých detailov zariadenia, v menu bolo len jedno jedlo, a to vegetariánske, akoby na popretie histórie tejto budovy. (str.129) Výnimočnosť postáv je hlavne v tom, že spoznávame ich myšlienky, nálady a pocity. Avšak o výnimočnosti ich krokov sa už hovoriť nedá. Autorka sa nevyhla ani opakujúcemu sa klišé, ktoré ma občas dostala až tak, že som to musela predýchavať dobrých 20 minút. Štýl, akým sú napísané vety v knihe, je jednoduchý, niekedy až moc a niekedy je až preplnený poéziou. Susanne Jansson opisuje každý krok, pohyb, ktorý postava urobí. Píše to napriamo. Ticho preťal vtáčí škrekot. Zavrela oči a nabrala dych. Keď opäť zdvihla zrak, uvidela borovicu. (str.137) V jednej chvíli postava premýšľa nad zmyslom bytia a pominuteľnosti ľudského tela a v druhom o sekundu nato si uvedomí, že musí ísť na rašelinisko -uprostred noci, aby sa navodila strašidelná atmosféra a čitateľ sa aspoň na chvíľu bál, čo sa stane. Rašelinisko od švédskej autorke Susanne Jansson sa hodí aj vďaka svojmu malému formátu do kabelky na dlhé cesty alebo len tak na zimné večery. Nie je to náročné čítanie, jednohubka do ruky na letnú dovolenku alebo počas upršaných jesenných dní.