Túto sériu som si všimla, až keď vyšiel druhý diel. Jednotka v tom čase bola dostupná už len v češtine, ale synovi to neprekážalo, zhltol ju za pár dní. Ak máte doma minecraftového maniaka, je dosť možné, že to u vás dopadne rovnako. O sérii Denník malého minecrafťáka treba vedieť dve veci – nejde o marketingový produkt firmy, ktorá vytvorila slávnu počítačovú hru. Napísal ju nadšenec, milovník videohier a fanfiction. Druhá, ešte podstatnejšia vec – ak vaše deti nikdy nehrali Minecraft, nebudú jej rozumieť. Pôjde o obojstrannú stratu (ich času a vašich peňazí). Patrím k tým, ktorí nie celkom chápu, čo deti na Minecrafte vidia. Trávim so synom plno času v rozhovoroch na rôzne témy a veľmi často sa vracia k tomu, čo sa mu v Minecrafte stalo, prípade, čo sa stalo iným, ktorí hru hrali a on to následne videl na ich youtube kanáloch. To, ako veľmi ho Minecraft chytil, je pre mňa tým viac zarážajúcejšie, že máme u nás doma na počítač a tablet dosť prísne pravidlá, čím chcem povedať, že hraním strávil relatívne málo času. Mal dovolený iba mód creative, hoci nedá sa zabrániť, aby s kamošmi bez môjho dohľadu neobjavoval aj čaro survivalu. V creative bol časom schopný tvoriť pekné domy s bláznivými interiérmi a pustil sa do stavania premyslených toboganov, takže som nakoniec túto hru vzala na milosť. U nás sa číta veľa, ale viem si predstaviť odmietanie kníh, ak ich dáte na misku váh vedľa elektroniky, najmä, ak sa z akéhokoľvek dôvodu nepodarilo z čítania urobiť zvyk a bežnú voľnočasovú aktivitu. V prípade knihy Denník malého minecrafťáka je toto šikovne zliate dokopy: PC vs. knihy = šup PC do knihy. Decká budú mať pocit, že sa ocitli priamo v hre, stanú sa jej súčasťou a postavičky, ktoré dôverne poznajú, k nim prehovoria jazykom, ktorému rozumejú, navyše zabalené do dizajnu, ktorý im je blízky. Hoci pred tým nečítali a odrádza ich množstvo textu na jednej strane, v Denníku malého minecrafťáka toto nehrozí. Slov je málo, obrázkov veľa a príbeh o 12ročnom Minusovi, dedinčanovi, ktorý sa chce v prvej časti stať bojovníkom a v druhej si upevňuje svoje miesto v škole aj živote, kopíruje herné postupy, ktoré poznajú a bavia ich. Kniha ich okamžite berie ako seberovných. Nikde nie sú vysvetlené pojmy ako enderman, mob, slizák atď., deti vstupujú do sveta zasvätených. V sérii Denník malého minecrafťáka nemá veľmi význam hovoriť o úrovni štylistiky, či obsahovej hodnote textu. Je to vyslovená oddychovka, zábavné čítanie a udička pre deti, ktoré dosiaľ nič čítať nebavilo, lebo všetko je menej zábavné ako Minecraft (alebo hry všeobecne). Túto knihu napísal rovnaký minecraftový maniak, ako sú ony sami. Autor vystupujúci pod menom Cube Kid je 33 ročný Američan, vlastným menom Erik Gunnar Taylor, gamer a fanúšik fanfiction – píše o hre, ktorú nevytvoril a ani nie je s jej tvorcami nejako prepojený. Pôvodne boli Minusove príbehy určené len pre hráčsku komunitu na internete, ale zožal tam taký obrovský úspech, že bola otázka času, kedy po ňom chňapnú knižní vydavatelia.