"Rozčiluje mě, když mě opečováváš jako malé dítě," zamračila se Etta, "vím, žes to neměl v úmyslu, a taky chápu, že ve tvém čase věci běží jinak, ale nic mě nevytočí víc, než když se mnou jednáš jako s nesvéprávnou." Áno, zase tu straším s novou recenziou a úprimne dúfam, že vás kniha zaujme, pretože bola naozaj výborná. (navyše, kto by nechcel takú krásnu obálku na poličke?) Dopredu by som vám ale radila, aby ste si zbalili životu potrebné veci, pretože budeme cestovať v čase. Pasažérka je o mladej dievčine Ette, ktorá je ako ktorákoľvek iná tínedžerka: má problémy s matkou, problémy s kamarátmi a existenčnú krízu ohľadom svojej budúcnosti... až na to, že táto je veľmi talentovaná huslistka a ako sa neskôr ukáže, vie cestovať v čase, čo sa teda mne len tak nepodarilo. Etta sa teda nešťastnou náhodou dostáva do minulosti a ocitá sa na pirátskej lodi, kde spozná veľmi šarmantného piráta Nicholasa. Problém je, že tam nie je dobrovoľne. Uniesli ju. Etta je dievča 21. storočia, preto má niekedy problémy sa aklimatizovať v starších obdobiach, do ktorých prejde. Hoci vie, že v Amerike boli čierni ľudia dlho otrokmi a nemali práva, hoci vie, že v minulosti ženy neboli považované za rovnocenné s mužmi, aj tak má problémy to akceptovať, čo je úplne v poriadku. Keby som sa ja ocitla v inom storočí a muž by sa ku mne správal ako k naivnej husičke, ktorá je dobrá len na varenie a ohrievanie postele, asi by som mu povedala svoje. Rovnako ako Etta, aj ja by som sa postavila, keby mal niekto nemiestne narážky k človeku inej farby pleti. Pre nás je to samozrejmosť, no bolo super vidieť na Ette, že sa vie postaviť za svoje názory a nenechá si od nikoho diktovať, čo má robiť. Zároveň nebola žiadna princezná, ktorá by čakala na princa na bielom koni, aby ju zachránil. Jasne Nicholasovi vysvetlila, že nehľadá ochrancu, ale spoločníka a rovnocenného partnera, no zároveň sa nebála prijať pomoc, keď potrebovala. Celkom múdra hrdinka, to vám poviem. Tým nadväzujem na ďalšie pozitívum, a to spomenutie dôležitých otázok spoločnosti ako napríklad rasizmus či patriarchálny systém. Sophia, taktiež jedna z cestovateliek a spoločníčka Etty, je spútaná spoločnosťou a mocou mužov a nevie, čo s tým. Jej sa zdá nepredstaviteľné, že by ženy nosili nohavice, že by mohli voliť či zastávať dôležité funkcie. Na druhej strane to dievča doslova kričí po slobode a rovnováhe pohlaví. Témy však neboli načrtnuté s tým, že by autorka chcela o nich poúčať alebo vám ich tisnúť dolu krkom, len ich spomína, aby upozornila, ako veľmi sa svet a spoločnosť za tie roky zmenili. Nicholas a Etta boli spolu takí chutní!!!! Bože a on ju ešte aj prezýval pirátka! Úplne dokonalý je ich vzťah v knihe. Ona ho akceptuje, on je z nej očarený a všetko možné. Navyše, je pirát, pracuje na lodi už dlhé roky, viete si predstaviť, aké silné má ruky! Úžasne dokonalý je ale aj po vnútornej stránke. Je milý a láskavý... ak by som vám mala dať len jeden dôvod, prečo si ju prečítať, tak je to Nicholas a Etta. Myslím, že pomalšie tempo, ktoré autorka rozprávaním nasadila bolo úplne v pohode. Ja osobne som ho uvítala, pretože som sa do knihy pustila po Illuminae a tá kniha mala vražedné tempo. Bola som rada, že som mohla spomaliť, popíjať čajík a nechať sa unášať pokojnými vodami. Samozrejme, to neznamená, že v knihe nie sú akčné scény. Sú, len majú iné tempo a možno to znie ako kombinácia, ktorá nejde dokopy, ale verte mi. Je to rovnako, ako keď vidíte čokoládové praclíky a poviete si fuj, ale raz ich ochutnáte a zistíte, že slané a sladké ide veľmi dobre dokopy. Presne taká je Pasažérka, ako čokoládou obalené praclíky. (Ešte niekto začal byť hladný?) Kniha sa venuje téme cestovania v čase a hoci to na začiatku vyzerá celkom jednoducho: otvoríte bránu, skočíte a ste v inom roku, neskôr sa to skomplikovalo. Postavy začali hovoriť o rôznych časových líniách, ktoré sa od seba líšili tým, čo sa v ktorej stalo a ako sa dajú zvrátiť niektoré udalosti a mňa to začalo točiť, čaj som vyliala a už som nešla na pokojných vlnách, ale bola som v tornáde rútiacom sa do neznáma. (Akurát som si všimla, aké úžasnú metaforu som urobila, keďže sa plavia na lodi.) Bolela ma z toho hlava. Nehovorili o tom často, takže som sa stále mohla tváriť, že presne viem o čom hovoria. Ale aj tak... Niektoré scény boli podľa mňa zbytočné... okej, presne jedna scéna mi prišla úplne zbytočná a mám taký dojem, že ju tam autorka dala len preto, aby citové puto k postavám bolo väčšie a strata o to silnejšia. Samozrejme, že vám nemôžem povedať, o ktorú scénu išlo, ale verte mi, zaobišlo by sa to bez nej. Navyše, neviem si predstaviť, ktorá baba by na tom mieste reagovala rovnako. Ešte na konci bola jedna scéna, kde autorka priviedla postavu, ktorú by ste tam fakt nečakali, a to len preto, aby mohla vysvetliť, čo sa vlastne stalo. Napochodovala si tam ako keby sa nič nedialo, vysvetlila, čo všetko treba urobiť a na čo sa môžeme tešiť v dvojke a potom spokojne odcválala preč do západu slnka. Wut? Osobne si myslím, že to bolo super čítanie, aj keď malo niekoľkochýb. Pomalšie tempo nemusí sadnúť každému, ale nápad je to naozaj zaujímavý a myslím, že ho má autorka aj dobre premyslený. Každopádne, ja sa neviem dočkať dvojky a musím sa veľmi premáhať, aby som vyčkala na preklad.