Bridget Jonesová je späť! A máme ju radi presne takú, aká je. Aj s dieťaťom. Aj keď nevie, kto je otec. Zatiaľ čo jej filmová predstaviteľka Reneé Zellweger sa vďaka plastikám zmenila na nepoznanie, knižná Bridget zostáva stále rovnaká. Bláznivá, trochu alkoholička, trochu snílek, neustále chudnúca a na striedačku priberajúca žena v najlepších rokoch. Nechýba jej ani známa schopnosť dostať sa do nevysvetliteľných situácií a trapasov, a to nielen v televíznom vysielaní. „Dobre. Pche! Nemôžem dovoliť, aby emocionálne záležitosti ovplyvnili moju kariéru. Som profesionálna producentka a budem naďalej zvládať viac vecí naraz a využívať svoj mozog, hoci som sa práve vyspala a bola odmietnutá láskou môjho... V každom prípade, muži sú mi už ukradnutí. Sústredím sa na prácu.“ Bridget v zamestnaní povýšili, užíva si pracovné výhody, keďže je obklopená ľuďmi, ktorí jej prešľapy tolerujú. Jej okolie sa však rozdeľuje na dve skupiny. Jednu tvoria tehotné ženy a matky s deťmi a tú druhú jej večne slobodní a bezdetní priatelia. Kam by sa však mohla zaradiť samotná Bridget? Je síce po rozchode s Markom slobodná, no neustále hľadá ideálneho partnera, pretože biologické hodiny tikajú čoraz rýchlejšie a ako poznáme Bridget, tak aj hlučnejšie. Kým sa však stihne rozhodnúť, čo je pre ňu lepšie – byť sama alebo rodiť ako jabloň, čaká dieťa, ktorého otec nie je istý. Ak ste sa najskôr vrhli na filmovú verziu, v tej knižnej narazíte na viacero rozdielov. Čo je vlastne super. Veď málokedy sa dá užiť kniha po tom, čo sme videli film. Už sme totiž príliš ovplyvnení a stále čakáme na to, kedy sa stane to, čo sme videli vo filme. U mňa to bolo podobne, no len čo mi došlo, že sa tieto dve verzie líšia, bolo všetko v poriadku. To zbadáte hneď na prvých stranách, keď si uvedomíte, že autorka bola taká milá a nechala Daniela – emocionálneho vydierača – žiť. Takže odveký súboj Mark vs. Daniel mohol pokračovať. „Viezli sme sa po uliciach k nonstop otvorenej lekárni a ja som mala pocit, akoby som sa viezla po cintoríne mojich plodných rokov. Tamto je strom, na ktorý mi Daniel Cleaver vyhodil nohavičky po vianočnom večierku Pergamon Press, tamto zase roh ulice, kde sme sa s Markom prvýkrát bozkávali v snehu, tamto prah dverí, kde mi Mark Darcy prvýkrát povedal: ,Mám ťa rád takú, aká si.´“ Aj v tomto prípade ide o denníkovú formu a tieto zápisky Bridget venuje svojmu ešte nenarodenému dieťaťu. Čiže počas celej knihy sa mu prihovára, čo pôsobí veľmi sympaticky. Treba si však na rovinu povedať, že čakať hlbšie a prelomové myšlienky pri akomkoľvek z denníkov Bridget Jonesovej nie je na mieste. Kniha je obsahovo ľahučká, plynie skutočne veľmi rýchlo, takže si možno ani neuvedomíte, že sa neodvratne blíži koniec. Nikto však od tejto knihy ani nič iné nečaká. Je to dielo na oddych, vypnutie z reálneho života a na zábavu. Ak chcete trápiť svoj mozog, siahnite po inej knihe. Dieťa Bridget Jonesovej totiž potrápi predovšetkým vašu bránicu. Návaly smiechu z neúnavných myšlienok hlavnej hrdinky a jej priateľov sú jednoznačne zaručené. Bridget Jonesová je totiž veľmi inšpiratívna osoba. Predovšetkým v tom, ako sa dostať do extrémne trápnych situácií.