Dnes by som sa s vami chcela podeliť o trošku inú recenziu. Mám v pláne vám sem napísať svoje obľúbené pasáže, vety, slová alebo dialógy, ktoré ma chytili za srdce. Úryvky, vety, slová, dialógy a všetko, čo ma chytilo za srdce z knihy Tinta: Keď uchováme slová, obrázky a okamihy, zachytené na koži, náš príbeh tu zostane na veky. Na telo si dávame znázorniť všetko, čo je dôležité, inak to zostane v duši a nik predsa nechce, aby ju čosi ťažilo. Príbehy sú naša minulosť a z našej minulosti by sme mali vychádzať aj v súčastnosti. ... tetovanie nie je iba prostriedok sebavyjadrenia, ale slúži na zachovanie spomienok a ako dôkaz našej úctyhodnosti. No skrýva sa v nich pravda. Sú ako..." Zatvorím oči a spomínam na ockové slová. "Sú ako kvety: pekné časti s lupeňmi predstavujú vymyslené pasáže a korene zasa to pravdivé, čo sa naozaj odohralo." Zamýšlam sa nad tým, aké to je nájsť lásku svojho života a bezhranične niekoho milovať... ... presne tak sa cítim: ako hlúpy pes, ktorý si myslí, že niekoho vedie, no v skutočnosti ho brzdia a ovládajú. ... na tvoje príbehy budeme spomínať, lenže kto si zapamätá teba? Smrť nás zaháňa do temných zákutí našej mysle. Ak je to všetko pravda a ja tomu verím, bude to pravda aj kedykoľvek inokedy, keď budeš pripravená vrátiť sa k tomu. Len sa toho nevzdávaj. Všetci máme svoje tajomstvá. Zima mi pripomína cintorín - je bezútešná, studená a bez života. Srdcia si treba zamykať inak ich neochránite. V každom z nás je trochu zla. Všetci sa za niečo hanbíme a čosi ľutujeme. Napríklad skutky , ktoré ublížili naším dušiam či ranili našich blízkych. No máme v sebe aj kus dobra. Podľa mňa práve to prevažuje. Život je o tom, aby sme sa naučili udržiavať ich v rovnováhe, našli si svoje miesto v čase a priestore. Sme aj dobrý, aj zlý, lenže to z nás nerobí sivých. Okrem dobra a zla je v nás aj všeličo iné. Na mojom tele nenájdeš dôkaz o všetkých chybách, ktoré som spravil. Naše telá sa liečia... postupne sa dávajú do poriadku. Sme na to stavaní. Život nie je iba o prešľapoch a zlyhaniach. Každé ráno. predsa svitne nový deň. Minulosť nemusí predurčiť tvoju budúcnosť, Leora. Chyby nie sú nenapraviteľné. Môžeš ich odčiniť. Vždy ich môžeš odčiniť. Obálka: Budem k vám úprimná a poviem vám, že knihu som si naozaj vybrala len kvôli tomu, že ma zaujala na prvý pohľad. Nečítala som si ani anotáciu a chcela som ju mať doma. Keď docestovala až ku mne, bola ešte krajšia ako na obrázku. Oranžová farba dokonalo vynikne na tej čiernej a to, ako sa dokonalo odráža od slnka... K tomu pridali obrysi dievčenskej postavy, s bielou farbou, ktorá dokonalo vynikne medzi obrázkami, ktoré z diaľky splývajú. Jednoducho nemám slov a hneď tu som dala tejto knihe plný počet bodov. Vydavateľstvo CooBoo ma prekvapilo, pretože od nich veľa kníh nemám a ani teraz ma nesklamali. Jednoznačne sa mi páčia detaili, ako je vrana, výr a pierko, ktoré do príbehu patria. Moje pocity: Príbeh, ktorý je napísaný v tejto knihe, ma zaujal hneď od začiatku, čo bolo asi predpokladateľné, keďže som zistila, že kniha sa bude týkať tetovaní. Sama jedno mám, no a tak som bola zvedavá ako sa takáto témetika, dá zhrnúť do knihy. Nečakala som, že dej bude fantasy, skôr som si myslela, že to bude nejaký román alebo niečo podobné. Bolo vidno, že o knihe som nemala ani obraz ani zvuk, ako sa hovorí. Začítala som sa behom pár strán a vedela som, že kniha si našla cestu k môjmu srdcu. Už len to, že tam boli napísané význami tetovaní, ktoré boli významnejšie pre tento príbeh, bolo úžasné. Len si to predstavte, môžete sa dať tetovať kedykoľvek, akokoľvek a každému to bude jedno. Priam to bude od vás každý žiadať. Nikto by vás za to neodsudzoval. Priam dokonalý svet. Autorka nám vlastne dala pohľad na svet z opačného pohľadu. "Neoznačených" ako nazýva Alice Broasway v knihe ľudí, ktorí nie sú potetovaní, sú zlí ľudia, ktorí skrývajú o sebe tajomstvá a nemajú právo žiť normálny život. A naopak ľudia, ktorí majú na sebe tetovania už od pár týždňov života, kedy vám vytetujú prvý znak a to váš vek a ďaľšími rokmi to pokračuje a tetovania pribúdajú, sú ľudia, ktorí majú dlhodobé zamestanie, ktorí sú dobrí a majú právo na život v meste. Samozrejme, že v takom meste by som žiť chcela, jedno tetovanie mám na ďaľšie sa chystám a určite to nebude moja posledná návšteva tatéra. Je to skoro výkrik do sveta, keď svoje myšlienky, slová, bolesť, či šťastie, necháte na svojej koži. Leora... k tejto postave, nemám popravde asi žiadny vzťah, ani som si ju neobľúbiľa, ani ju nenávidim. Pre mňa je to skoro neutrálna postava aj keď je to hlavná postava. Obel... ten pán mi je neskutočne príjemný, to ako sa správal k Leore a ako na ňu v podstate dával pozor, ako sa o u bál a žartoval s ňou. Neskutočne som si toho chlapíka obľúbila. Ak by ste Mali otázky na ostatné postavy, kľudne sa na nich spýtajte do komentára a ja vám rada vyjadrím môj postoj :). V tejto knihe, nie je postava, ku ktorej by som si vybudovala záporný vzťah a to ma naozaj prekvapilo. V každej knihe som si niekoho našla, či to bol chlapec, alebo dievča, kniha sa nezaobišla bez mojích slov "Bože zas ty? Bude tam aj niekto významnejší než tvoja osobnosť?" A tým má u mňa kniha také malé neviditeľné plus :) Hodnotenie: 5/5

Slávni traja pátrači opäť v akcii, tentoraz v novej sérii. Nová séria o troch pátračoch Je tu nová séria pre malých detektívov! Traja pátrači KIDS a ich prvý prípad Noc medzi vlkmi. Traja malí detektívi Jupiter, Bob a Peter sa stali obeťami falšovateľov bankoviek. Išli pre strýka Titusa prevziať objednávku k tlačiarenskému majstrovi Templerovi. Strýkovi sa pokazil pikup a tak poslal chlapcov, aby vyzdvihli škatule s firemným papierom. Chlapci zaplatili 200 dolárov, ktoré im dal strýko...a majster Templer im vydal desaťdolárovku. A tam sa začína ich príbeh. Tá desaťdolárovka sa totiž ukáže ako falošná. Keď sa vzápätí objavia aj ďalšie falošné bankovky, chlapci začnú tušiť, že v mestečku je falšovateľ peňazí. Najprv sa v pátraní pustia nesprávnym smerom, dokonca zapoja do akcie komisára Reynoldsa a ten sa na nich poriadne nahnevá. No potom naďabia na novú horúcu stopu, ktorá vedie do cirkusu Rondini - priamo do klietky s vlkmi! Ak si chcú s prípadom poradiť, musia nabrať všetku odvahu a poriadne zariskovať. A v jednej chvíli dokonca musia stráviť noc priamo s týmito šelmami. Noc medzi vlkmi. Prvý príbeh z novej série je napísaný veľmi sviežo a pútavo. Má necelých 100 strán, ilustrácie a deti si rýchlo obľúbia našu trojicu. Všetci majú 10 rokov. Jupiter má rád jedlo, knihy, nezodpovedané otázky, hádanky všetkého druhu. Neznáša, keď mu hovoria bacuľko a nerád upratuje pre tetu Matildu. Jeho poznávacím znamením je biely otáznik. Bob rád počúva hudbu, chodieva do kina, snorí po knižniciach a miluje kolu. Tiež nerád upratuje pre tetu Matildu a neznáša pavúky. Jeho poznávacím znamením je červený otáznik. Peter miluje plávanie a ľahkú atletiku. Žiadne prekvapenie – tiež nerád upratuje pre tetu Matildu J a nemá rád ani domáce úlohy. Jeho poznávacím znamením je modrý otáznik.

Koncom minulého roka prinieslo vydavateľstvo B4U Publishing na trh novú detskú knihu plnú vynálezov. Albert Einstein v úlohe sprievodcu ukazuje deťom vynálezy od roku 3500 pred naším letopočtom a postupne sa dostáva až do roku 2012. Sprevádza deti na ceste históriou a oboznamuje ich nielen s rôznymi predmetmi, ale aj so samotnými vynálezcami. Keďže je kniha určená už pre deti od 6 rokov, text nie je zložitý a všetky informácie sú napísané v jednoduchej forme, veľmi stručne a jasne. Autori sa nepúšťajú do príliš veľkých detailov, čo je dobrá cesta k tomu, aby dieťa knihu neodložilo už po pár minútach. Doplnená je krásnymi ilustráciami českého výtvarníka Jana Klimeša, ktorý už s Oldřichom Růžičkom spolupracoval na nejednej detskej knihe. Obrázky prepracované do posledných detailov vyzerajú pozoruhodne realisticky a dobre dopĺňajú autorov text. Naopak ilustrácie vynálezcov sú kreslené z veľkej časti ako karikatúry, čo pôsobí obzvlášť hravo a nenútene. Vynálezy sú písané chronologicky, deti sa najprv zoznamujú s papyrusom či klinovým písmom, objavujú koleso i čínske počítadlo, dozvedia sa aj to, že naši predkovia sa preháňali na lyžiach už pred päťtisíc rokmi a zároveň sa oboznamujú s objavom kolesa a jeho následnými obmenami i spôsobmi využitia tohto prevratného vynálezu. Albert Einstein im v skratke predstaví svojich kolegov vynálezcov, napríklad Archimeda, Hérona Alexandrijského, Thomasa Alva Edisona i menej známych Georga Cayleyho, Guglielma Marconiho i Lousia Blériota. Na konci knihy sú na časovej osi zobrazené premeny najdôležitejších objavov v histórii ľudstva. Autor to nazýva stroj času a čitateľ si tak ľahko môže predstaviť, koľko storočí to trvalo a ako sa menila podoba vecí, kým sa napríklad z telefónneho slúchadla stal mobilný telefón i to, ako sa z camery obscury stal fotoaparát. V takomto chronologickom usporiadaní s obrazovou prílohou je orientácia vo svete techniky oveľa prehľadnejšia. V závere sa nachádza aj register pre rýchle vyhľadanie obľúbených vynálezov. Ak ste teda pripravení cestovať v čase s Albertom a objavovať s ním to najdôležitejšie z oblasti vedy a techniky, táto kniha na vás urobí dojem. Verím, že sa každému malému zvedavcovi a jeho rodičom bude páčiť a radi sa k nej budú vracať.

Je tu prvý diel s názvom Ako zachrániť gorilie mláďa. Leto a život medzi tisíckami zvierat prinášajú mnohé dobrodružstvá a nezabudnuteľné zážitky. Je tu nová séria U nás doma v ZOO. Hlavná hrdinka Lea miluje zvieratká, jej mama Mária je riaditeľkou ZOO a Mila najlepšia Leina kamoška. Doma majú napríklad Gagarina. Nie toho kozmonauta, ale gunára, ktorý patrí Lei. Ich zoopark Raj je jednou z najväčších a najkrajších zoologických a botanických záhrad na svete. Lea miluje zvieratá. Keď jej mamka získa miesto riaditeľky v zoologickej záhrade, splní sa jej ten najkrajší sen. A navyše sú prázdniny! Keď do zooparku Raj privezú gorilie mláďa, ktoré jeho matka odvrhla, prežíva Lea najkrajšie chvíle svojho života. Len keby pri starostlivosti o Banžu nemusela spolupracovať s Maxom, o pár rokov starším namysleným chalanom, ktorý jej totálne lezie na nervy! Rozkošné gorilie dievčatko však napriek všetkej snahe neprijíma potravu, a keď sa ešte nakazí infekciou, jeho život je vo vážnom ohrození! Ako len zachrániť gorilie mláďa? Prvá kniha série U nás doma v ZOO má nádhernú obálku, ktorá sa bude páčiť všetkým deťom J V knižke sa skrývajú aj ďalšie ilustrácie gorilieho mláďaťa a na konci nájdu deti postup krok za krokom, ako si nakresliť gorilu. Už sa chystá ďalší diel, tentoraz o sloníčati, ktoré je bez mamičky…

Poznáte to, keď začnete čítať nejakú knižku a počas prvých strán len vraštíte obočie a v duchu sa pýtate, čo je toto za knihu? Presne to sa mi stalo pri novinke švédskeho autora Jonasa Hassena Khemiriho. Na knihe ma sprvoti upútala nezvyčajná téma sľubujúca istý pôžitok z čítania a taktiež to, že autor vyhral prestížne literárne ocenenie. Nezvyknem knihy posudzovať podľa získaných ocenení, no niektoré sú vskutku zárukou kvality – tej literárnej, nie komerčnej. Po prvotnom nazvime to prekvapení z čítaného som sa do textu ponorila natoľko, že som mala problém sa s ním rozlúčiť. Príbeh je o Samuelovi, ktorý zahynie pri autonehode. Jeho osoba upúta fiktívneho spisovateľa rozhodnutého nájsť odpovede na otázky o tom, kto vlastne Samuel bol, no i na mnohé iné… Na úvod treba spomenúť, že kompozícia textu je veľmi nevšedná a zaujímavá. Do veľkej miery sa v nej premieta fakt, že Khemiri je autorom viacerých úspešných divadelných hier. Tieto znaky dramatického textu teda nemusia ulahodiť každému čitateľovi, ale rozhodne by ste sa mali skúsiť prehrýzť úvodnými stranami, pretože potom si už na štýl písania zvyknete. „Jenomže jsem mu to nenapsala (odmlčí se a vyhlédne z okna). No, už toho bylo dost, netvařte se, jako byste mě z nečoho obviňoval (vstane a zamíří k záchodu). Co je to s váma sakra, co kurva chcete, nestihla jsem to (zabouchne dveře záchodu). (s. 68) Text sa skladá z krátkych rozhovorov so Samuelovými blízkymi – mamou, priateľkou, kamarátom… Jednotlivé útržky na seba nadväzujú, niekedy sa dopĺňajú, inokedy si protirečia, no hlavne je každý z nich vlastný osobe, s ktorou máme práve do činenia, preto objektivitu rozprávania a vôbec informácií, čo sa vlastne stalo, nečakajte (to v konečnom dôsledku ani nie je hlavným zámerom knihy). Za zmienku stojí fakt, že sa v texte vo veľkej miere odráža samotný autor, ktorý sa až nápadne podobá na daného fiktívneho spisovateľa. Khemiri má matku Švédku a otca Tunisana, a hoci by sme nemali stotožňovať postavu s autorom, v knihe sú priam do očí bijúce zmienky o pôvode, o výbere mena pre dieťa, ktorého otec je z inej krajiny (a koniec koncov aj kultúry). Otázka pôvodu je teda v diele prítomná, a to vo viacerých rovinách. „Kde jsi k tomu jménu přišel? Co znamená? Odkud jsou vaši? Přišli sem jako politický uprchlíci? Ty ses narodil tady? Jsi čistokrevnej, nebo poloviční? Připadáš si jako Švéd?“ (s. 18) Khemirov život ovplyvňuje jeho tvorbu, keďže v nej reflektuje jemu blízke témy, ako už spomínaná otázka pôvodu. Autor však vôbec nie je opatrný a čitateľovi ponúka rôzne názory aj na otázku politiky, imigrácie, ľudského vnútra či žiarlivosti. V neposlednom rade treba spomenúť nazeranie na úlohu pamäte v živote človeka a na ľudské charaktery, o ktorých do veľkej miery táto kniha je. Tie sú vykreslené priam bravúrne. Spočiatku sa mi nechcelo veriť, že sa z daných útržkov dozviem aj niečo hlbšie, ako len povrchné vyrozprávanie sledu udalostí, lenže Khemiri je majster slova a do textu dokázal zakomponovať všetko s takou nenápadnosťou, že som si často mnohé uvedomila až spätne. Na prvý pohľad nepodstatné veci tak tvoria dokonalý obraz o tej či onej postave, ako aj jej vzťahu k Samuelovi. Zo snahy o rekonštrukciu Samuelovho posledného dňa života sa stáva román plný napätia – autor sa rád hrá s časom – a tajomstiev, keďže ani v závere neodhalí všetko. Hoci je príbeh primárne tragický, nechýba v ňom humor. To všetko je podané pútavým a nevšedným štýlom dotvoreným skvelým jazykom. Kniha čitateľa donúti zamyslieť sa nad rôznymi spoločenskými otázkami, ktorých – vzhľadom na pomerne malý rozsah – otvára hneď viacero, vzťahmi, nad sebou samým a svojím správaním, no zároveň pobaví, ale aj poteší po literárnej stránke. Ak hľadáte nejakú knihu, ktorá sa líši od všetkých ostatných, no zároveň vám ponúkne veľmi veľa, Všechno, co si nepamatuju je určite dobrou voľbou.

Sú série, ktoré si obľúbite už od začiatku a nemôžete sa dočkať pokračovania, kým ho nemáte v rukách. Sú aj také, pri ktorých ste pred pokračovaním skeptickí a uvažujete, čo nové vám môže autorka ukázať. Po dočítaní Falošného bozku som bola rozpoltená, pretože zatiaľ čo sa mi jednotka veľmi páčila, hlavnej hrdinke som neprišla práve na chuť. Aj z tohto dôvodu som bola trochu skeptická, pretože čo ak sa to v dvojke nezmení? Čo ak bude kniha trpieť presláveným problémom "druhá kniha série"? Čo potom? (Pre tých, ktorí nečítali jednotku a nemáte radi spoilery, tak pozor, pretože sa tu vyskytnú veci, ktoré boli v jednotke. Z novej časti ale nebudem nič spoilerovať.) Writing Možno sa budem opakovať, ale nedá mi to. Štýl, ktorým autorka píše si vás rozhodne získa. Jej schopnosť opisovať prostredie, staré zvyky a rôzne postavy je neskutočná. V knihe sa opäť stretávame s viacerými pohľadmi (so štyromi), avšak nikdy nestojíme na jednom mieste. Každá kapitola do príbehu prináša niečo nové, čo sme dovtedy netušili. Zároveň nám autorka poskytuje náhľad na sväté písmo jej sveta a mnoho ďalších vecí, s ktorými som sa v iných knihách ešte nestretla. "Pobozkala dva prsty, jeden za stratených, druhý za tých, čo prídu. Pretože zrno ešte nebolo oddelené od plien." Zatiaľ čo sa prvá kniha venovala hlavne opisu sveta, mala pomalší rozbeh a jediné, čo ma držalo v napätí bola túžba zistiť, kto je vrah a kto princ, tak v tejto knihe ma zaujímalo všetko. Moje oči nestíhali hltať slová a prsty otáčať stránky. Doteraz presne neviem, čo znamená Gaudrelina posledná vôľa, či je to proroctvo alebo legenda, ale chcem to rozhodne zistiť. Moje hodnotenie: 5/5* Characters V jednotke sa nám podarilo odhaliť zabijaka a prišli sme na to, kto je princ. To všetko je ale Lii na nič, keď nemôže počúvať hlas svojho srdca. Lia, prvá princezná Morighanu, sa v tejto časti vyvinula, jej postava prehĺbila a stala sa z nej jedna z mojich obľúbených hrdiniek, pretože aj keď mala strach a mala čo stratiť, hrala nebezpečnú hru s nebezpečnými ľuďmi. Snažila sa pochopiť nepriateľa, hľadala medzierky v ich obrane a uvažovala, čo urobiť pre prežitie a záchranu milovaných. "Podľa zákonov rozumu vyrastajú veže, ktoré vyčnievajú nad vrcholkami stromov. Podľa zákonov dôvery vyrastajú veže, ktoré čnejú nad hviezdami." Je normálne, keď som si viac obľúbila zabijaka než princa? Pretože presne to sa stalo. Kaden, zabijak, člen rahtanu, si ma niečím získal už v prvej knihe. V tejto máme možnosť vidieť jeho rozpoltenosť medzi láskou a povinnosťou, sledujeme, ako sa vyvíja. Každý pohľad do jeho hlavy som si užila, pretože jeho nerozhodnosť len pridávala na komplexnosti. Už teraz som zvedavá na veľké finále, pretože sama neviem určiť, na ktorú stranu sa táto postava postaví. Rafe, prin z Dalbrecku, rozhodne nie je žiadne rozmaznané princiatko, ktoré by nevedelo, čo chce. Práve naopak. Až pridobre pozná všetky riziká, no kvôli láske je ochotný ísť aj do pekla a naspäť. Síce ma vytáča klišé známe ako milostný trojuholník, ešte viac ma vytáča fakt, že ani jeden z mužských hrdinov nie je zlý. Obaja sú dobrí, čo všetko komplikuje, pretože rozhodnúť sa, ktorého by som rada videla s hlavnou hrdinkou bolo dosť náročné. A všetko sa v trojke môže aj tak zmeniť. Páči sa mi štýl, ako pomaly autorka odkrývala nové postavy,ich zámery, minulosť, a že nikoho nenechala pôsobiť zbytočne plocho. Každému dopriala jeho vlastné bacsktory. (No kto mi chce urobiť radosť a zbaviť svet Komizara, vôbec sa nepohnevám.) Moje hodnotenie: 5/5* Plot Niektorí sú toho názoru, že v tejto knihe sa veľa nedialo. Keď čakáte hromadu akcie, krviprelievanie a boj, možno budete sklamaní. Táto časť je poháňaná postavami a ich vnútorným vývojom. Akcia a súboje sa občas mihnú aj v tejto časti, avšak na veľké finále si aj tak musíme ešte počkať. "Dar je citlivý spôsob poznania. Počúva bez uší, vidí bez očí, uvedomuje si bez rozmýšľania. Znamená to naučiť sa znehybnieť a vedieť." Zradné srdce je písané tak pútavo, že aj keď sa chcete zastaviť, odložiť knihu a ísť si večer ľahnúť, nemôžete, pretože každá kapitola je napínavejšia ako tá predošlá. Lia sa neustále vyvýja, dozvedá sa legendy, objavuje tajomstvá histórie jej sveta a zisťuje, že nie je všetko také, ako ju naučili. Veľmi sa mi páči fakt, že autorka má vytvorený vlastný jazyk, ktorý v diele využíva a ktorý sa učíme zarovno s hlavnými hrdinmi. Po dlhej dobe fantasy kniha, ktorá má hlavu aj pätu. Moje hodnotenie: 4.5/5* Summary Pokračovanie, ako sa na sériu patrí. Nepostráda napätie,akciu ani zápletky. Vypĺňa hluché miesta jednotky a vďaka prepracovanosti postáv vás núti spriadať milión teórii, ako by sa to mohlo vyvýjať ďalej. Lia je drzá, no láskavá. Bojovníčka, ale verí v silu slov. Je to proste hrdinka, ktorá sa naučila svoju lekciu a posúva sa dopredu. (nemám ružičku, ktorá by znamenala 0.75, tak pre spresnenie, knihe dávam 4.75*)

Hodnotenie autorom recenzie: 100 % Rick Riordan ma nikdy nesklamal a tak tomu bolo aj pri tejto knihe. Jednoducho tohto autora milujem. Pre mňa je už dávno absolútnou jednotkou. Jeho knihy sú vtipné a svieže, no zároveň správne napínavé a dobrodružné. Už v prvom dieli sme zistili, že Apolón je úžasná postava. V tomto sa to len potvrdilo. Nie len pre jeho trefné a často sebestredné poznámky, ale najmä kvôli jeho spomienkam na starý život, ktorý poznáme z mytológie. Tieto flashbacky sa mi mimoriadne páčili a dokázali dej krásne doplniť aj ozvláštniť. Zároveň bolo badať postupný vývoj tejto postavy. Apolón vzhľadom na svoje nové smrteľné skúsenosti prehodnocuje svoje niekdajšie názory a postoje a mne sa to na ňom veľmi páči, pretože sa z neho stáva lepší človek. Alebo boh? Bonusom v tejto knihe bol nepochybne Leo Valdez. Kto čítal Bohov Olympu, vie, prečo to hovorím. A kto nie, pri všetkých olympských bohoch, napravte to! Leo je jednou z najlepších Riordanových postáv. Je vtipný, pohotový a šikovne dokáže vyriešiť každú situáciu. Čo viac chcieť? Bavilo ma tiež sledovať Kalypsó, ktorá si zvyká na to, že viac nie je Titankou, keďže sa vzdala svojej nesmrteľnosti. S Apolónom preto tvorili celkom dobrú dvojku. Zároveň ho dokázala nádherne podpichovať. Každá ich scéna bola parádna a sršala správnou dávkou sarkazmu, čo ma príjemne pobavilo. Leo však nijako nezaostával a nenechal na Apolónovi suchú ani nitku. "Neprovokuj ma, Valdez. Keď zo mňa zase bude boh, urobím z teba súhvezdie. A pomenujem ho Malý splašený Leo.” Paradoxne, postava, ktorú si stále neviem obľúbiť, je Meg McCaffreyová, popri Apolónovi druhá hlavná protagonistka tejto série. To dievča ma skôr vytáča a keď sa stane niečo, vďaka čomu by som si ju už aj mohla obľúbiť, v ďalšej scéne to zas pokazí. Môžem teda povedať minimálne to, že je svojská. Ale mne to nesadlo. Dejovo bola kniha pútavá. Riordan vie, ako zaujať. Osobne mi veľmi vyhovovali aj pomerne krátke kapitoly. Na cestu električkou priam ideálne. Hoci na druhej strane, rád ich ukončuje malými cliffhangermi, ktoré vás budú nútiť čítať ďalej. No aj keby tam neboli, knihu by ste isto nepustili z rúk, pretože je tak dobre napísaná. Rick je pre mňa jednoducho zárukou kvality. Vždy budem jeho knihy odporúčať ďalej. Skvelým bonusom je krátke vtipné haiku na začiatku každej kapitoly, ktoré čitateľovi napovie, čo sa bude ďalej diať. "Moje zbožné želanie: Ach, aspoň jeden večer nebyť za debila!" Musím priznať, že na tejto sa mi páčilo aj to, ako sa nenútene a celkom prirodzene venuje aj niektorým témam, ktoré sú v našej spoločnosti stále tabu. Zrozumiteľne a nenásilne ich podáva čitateľovi a zároveň ich vysvetľuje. Vôbec ma to neprekvapuje, keďže ako učiteľ sa stretol s mnohými problémami, ktoré trápia dospievajúce deti a aj týmto sa im svojou troškou snaží pomôcť. V Temnom proroctve nečakajte nejaké prudko napínavé bitky. Tento diel bol skôr o odhaľovaní minulosti, pravdy a proroctiev, ktoré predurčujú osud jednotlivých postáv. No to vôbec neznamená, že by bol nebodaj nudný. Práve naopak, páčil sa mi ešte viac, než ten prvý. Možno na tom malo podiel aj to, že sa do deja vrátili alebo v ňom boli spomenuté postavy, ktoré sme spoznali v predchádzajúcich sériách. Neskutočne sa teším na pokračovanie a neviem sa ho dočkať!

Michael Koryta má síce meno, ktoré by mohlo zvádzať k úvahám o jeho národnosti blízkej našej, ale ide o Američana. Nedajte sa preto zmiasť. Alebo dajte, ak to vyburcuje vašu zvedavosť, pretože jeho knihy za to rozhodne stoja. Kedysi u nás vyšlo zopár Korytových kúskov, ale potom sa preklady odmlčali. Preto chválim vydavateľstvo Plus, že naňho nezanevrelo a ponúka čitateľom román Kto mi ide po krku. Je to samostatný príbeh bez príslušnosti k akejkoľvek sérii, takže po ňom môže siahnuť naozaj hociktorý fanúšik trilerov. Na druhej strane je možno vhodnejší pre "slabšie povahy", ktoré nemajú rady striekanie krvi či príliš drastické procedúry. Koryta sa sústredí viac na vykreslenie charakterov a vnútorného sveta zločincov, preto je kniha ako stvorená aj pre tých, ktorí sa s daným žánrom len zoznamujú. "Až keď pochopil, prečo sa mužova hlava nakláňa nabok, zaplavila ho hrôza, ktorú mal pocítiť už pri prvom pohľade. Muž mal podrezané hrdlo. Rana bola taká široká, že mu cez ňu prúdila voda ako cez kanál. Keď ju Jace zbadal, horúčkovito a nemotorne sa pokúsil vyplávať. Hoci nebol ani päť metrov pod hladinou, myslel si, že sa nedokáže vynoriť, že sa tu utopí a jeho telo bude navždy plávať vedľa mŕtvoly." Jace Wilson je čerstvý tínedžer, ktorý pri potápaní objaví mŕtvolu zavraždeného muža. V tom okamihu mu celkom vyfučí z hlavy stávka, čo ho priviedla k tomuto kroku, a začína sa celkom iná hra - o jeho život. Vrahovia totiž neskončili a Jace sa navyše stáva svedkom ich ďalšieho zločinu. A tak sa stáva súčasťou programu na ochranu svedkov a presúva sa do montanskej divočiny, kde má tráviť čas s ďalšími chlapcami pod dohľadom Ethana a Allison Serbinovcov. Maršalka Jamie Bennettová im dá len minimum informácií, a hoci majú manželia isté obavy, nedokážu povedať nie. Zdá sa, že Jace je v bezpečí, no vrahovia po sebe nikdy nenechávajú svedkov a ani v tomto prípade nemienia riskovať. Bratia Blackwoodovci sú krutí a neľútostní. Dalo by sa povedať, že žijú vo svojom svete, kde platia len ich vlastné pravidlá, a každý, kto s nimi nesúhlasí, musí rátať s následkami. V pátraní po Jaceovi sú vytrvalí a je iba otázkou času, kedy dôjde k nevyhnutnému stretu... "Tým dvom nikto neunikol. Ale Jaceovi sa to už raz podarilo. Vtedy mal šťastie. Boli si istí, že tam je, ale čas sa im neúprosne míňal. Vtedy však netušil, že si poňho pôjdu. Nebol na nich pripravený. Bol slabý. Teraz už bol pripravený a silnejší. Už nemusel predstierať, že je Connor Reynolds. V Connorovi Reynoldsovi predtým potajomky prebýval Jace Wilson, a teraz je to naopak. Connor a vedomosti, ktoré nadobudol za posledné dni v horách, sa stali tajnou súčasťou Jacea Wilsona. A tí dvaja hrdlorezi, ktorí ho chcú dostať, na to vôbec nie sú pripravení..." Kto mi ide po krku zvládnu prečítať aj mladší čitatelia. Samozrejme, myslím mladých dospelých, predsa len nejde o rozprávku, i keď napokon dobro víťazí nad zlom. Jace je však vo veku, ktorý je blízky viac im než skúseným čitateľom. Nič to však nemení na fakte, že ide o román určený širokej cieľovej skupine. Michael Koryta má za sebou viac než desiatku úspešných titulov a dobre vie, ako zaujať. Potrebuje na to originálny námet, výrazné postavy a nečakané zvraty. V novinke Kto mi ide po krku sú všetky ingrediencie náležite využité a o osud Jacea a ostantných máte skutočné obavy. Páči sa mi aj vykreslenie jeho vzťahu k Ethanovi a Allison. Najmä s Ethanom to bolo problematické, no starší muž robil všetko pre dobro a ochranu zverencov. Jace tak musí nielen prežiť, ale zažíva aj osobnostný vývoj, čo je blízke jeho veku, ale dosť sa tým odlišuje od bežných hrdinov trilerov, ktorí sú väčšinou už "hotovými" postavami. Koryta, ako napovedá aj obálka, v sebe spája prvky Kinga, Childa a Cobena, a robí to naozaj pútavým spôsobom.

Do Africkej misie som sa vrhol s nadšením, že ide o novú sériu špionážnych románov. Tie zbožňujem, rovnako ako temné severské kriminálky, a tu sa spájajú obidva faktory. Aké bolo moje prekvapenie, keď som sa dozvedel, že už pred tromi rokmi vyšla prvá časť série s názvom Švéd. Nič to však nemení na tom, že Africkú misiu som si dosýta užil. Zaujímavé je, že medzi originálnymi vydaniami týchto kníh uplynulo šesť rokov. Robert Karjel si dal teda na čas, aby potešil svojich priaznivcov. Jeho agent Ernst Grip je výraznou postavou na poli daného žánru a obstojí aj v konkurencii zvučných mien ako Jason Bourne či Gabriel Allon. Ako naznačuje názov románu, na čitateľa čaká exotické prostredie, aj keď hlavný hrdina pochádza z chladného severu. O to horúcejšie mu potom bude pri vykonávaní jeho zložitej misie... "Jenny to nikdy nevyslovila nahlas, dokonca to odmietala pripustiť aj v duchu, no stalo sa to. Marthu II zajali piráti. Šesť cudzích chlapov na palube a v tesnom závese dve pramice do závesnými motormi. Piráti netrpezlivo mávali zbraňami, každý s prstom priloženým na spúšti. V prvej chvíli pirátov ovládlo víťazné opojenie, ktoré sa intenzitou blížilo k amoku. Prehrabávali sa a plienili, ťahali Jenny ako handru so sebou a nútili ju otvárať skrinky a odkladacie priestory." Švédsky spisovateľ Robert Karjel je naslovovzatý odborník, a preto nečudo, že aj jeho román prekypuje autenticitou. V Africkej misii rozohráva hneď niekoľko rôznych námetov, spojených témou boja proti nepriateľovi. Spočiatku, samozrejme, trvá, kým sa jednotlivé línie spoja, no nepôsobí to rušivo, skôr dynamicky a pútavo. Ernst Grip ako neohrozený hrdina je určite jednou z naoriginálnejších postáv už len preto, že ho zožierajú pochybnosti o jeho sexuálnej orientácii. Tým získava celkom nový rozmer a poľudšťuje ho to vo svete machov omnoho viac ako iné postavy z daného žánru. Ale čo hlavné dejové línie? Niežeby Ernst neutiahol aj psychologickú drámu, no akcia plynie väčšinou z iných motívov, všakže? Ide najmä o únos štvorčlennej rodiny somálskymi pirátmi a vyšetrovanie úmrtia švédskeho vojaka v kúte Afriky, kam by bežný turista sotva zašiel na výlet. Cudzie prostredie a nepriateľstvo miestnych obyvateľov sú len omrvinkou problémov, do ktorých sa Ernst napokon dostane... "Muž uhýbal do strán a snažil sa zostávať mimo dosahu silných úderov svalnatého cudzinca. Na chvíľu zaváhal, potom urobil ľstivý úskok a bodol do boku. Stark to tentoraz očakával, no pri prudkom pohybe pocítil na chrbte takú bolesť, že sa strhol a nestihol si chrániť nohu. Videl, ako sa nôž predral cez látku jeho nohavíc, a stihol schmatnúť ruku, ktorá nôž zvierala. Stark ju vykrútil a nôž dopadol na zem, no opäť ním prešla prudká bolesť a ruku musel pustiť. Muž sa rýchlo zohol po nôž, ale v pohľade sa mu už nezračilo predchádzajúce sebavedomie. Zaspätkoval a obrátil sa. Stark sa pustil za ním. Až teraz v ňom vzkypel hnev." V špionážnych románoch je zvykom, že autori zvyknú čitateľa zahltiť podrobnými opismi okolia, ľudí , akcie či výzbroje. Prirodzene, agenti musia mať dobrý odhad, ale niekedy je toho skutočne priveľa. Karjel vie odhadnúť správnu mieru, čo je dané zrejme aj tým, že vie, o čom píše. Ako som už spomenul, príbeh plynie rýchlo, niektoré scény (napríklad s mučením) vám utkvejú v pamäti a navyše sa zamyslíte nad ich skutočným základom. Autor však nijako čitateľovi nepodsúva svoje postoje, necháva na ňom, aby si utvoril vlastný názor na politické pozadia akcií či vzťahy medzi spravodajskými agentúrami rôznych krajín (v tomto prípade hlavne švédskej a americkej). Vyše 400 strán bolo treba zaplniť nielen zvratmi, ale tiež živými postavami, aby sa bolo o koho báť a s kým sa zžiť. Aj toto sa Karjelovi podarilo na výbornú, obľúbite si tak Ernsta, ako aj Simona Starka či rukojemníčku Jenny. Africká misia spĺňa všetky atribúty kvalitného románu a navnadila ma, aby som čo najskôr siahol aj po predošlom Švédovi.

Príbehy na dobrú noc pre rebelky (Elena Favilliová, Francesca Cavallová) marec 29, 2018 Do rúk sa mi dostala krásna kniha Príbehy na dobrú noc pre rebelky, na ktorú som sa tešila od momentu, keď som ju videla v anglickom jazyku. Knihu som ešte neprečítala celú, ale keďže tu nejde o priamy príbeh, tak píšem recenziu hneď. Vekové určenie je od 8 rokov, ale staršie čitateľky, ako napríklad aj ja, určite nemusia byť sklamané a tiež si prídu na svoje. Kniha obsahuje 100 príbehov o výnimočných ženách. Z tých známejších spomeniem Coco Chanel, Jane Austen alebo Evita Peron. Ja osobne veľa z nich nepoznám, ale o to viac ma tá kniha baví. Dozvedieť sa rozprávkovým spôsobom o mimoriadných ženách, ktoré ovplyvnili históriu nášho sveta a určite inšpirujú nielen mladé dievčatá. Hneď na začiatku knihy je priestor pre meno malej rebelky, ktorej kniha patrí. V mojom prípade je zatiaľ prázdne. Ak raz budem mať dcéru, tak bude patriť jej. Nezabudnite napísať meno Nesmiem zabudnúť spomenúť prekrásne ilustrácie žien pri každom príbehu a k tomu aj citát. Samotný text príbehu je písaný ako rozprávka a tak určite zaujme aj menšie dievčatá. Všetkým rebelkám na svete: Snívajte viac, mierte vyššie, bojujte silnejšie a keď budete mať pochybnosti, pamätajte si, že máte pravdu. Čo ma však v knihe dostalo úplne najviac je možnosť napísať svoj vlastný príbeh a nakresliť svoj portrét. Som si istá, že každá malá čitateľka rozvinie svoju fantáziu a napíše pekný príbeh, ktorý možno bude inšpiráciou pre niekoho ďalšieho. Každá rebelka môže napísať svoj príbeh. Knihu jednoznačne odporúčam každému dievčatku a aj každej staršej rebelke. Som za to, aby deti čítali a práve tento typ knihy je skvelý aj pre tie dievčatká, ktoré zatiaľ nie sú ešte veľké čitateľky.