Mladý nemecký autor prišiel v roku 2016 na trh so svojím štvrtým románom. Už od prvotiny otriasa literárny svet skvelými dielami, a preto niet divu, že jeho ostatná kniha Na konci samoty získala Cenu Európskej únie za literatúru. Pýtate sa prečo? Odpoveď je jednoduchá – Na konci samoty je výborné, vskutku precítené umelecké dielo. Wells, hoci je ešte pomerne mladý, sa vo svojom diele dokázal vžiť do postáv každého veku, do mužov i do žien, do detí i do chorých, umierajúcich starcov. Rozprávač je v tejto knihe zvolený priamy – je ním Jules, najskôr chlapec, neskôr mladý muž a na konci muž v strednom veku, ktorý vám rozpovie svoj príbeh, ale aj príbehy iných, jemne a veľmi uveriteľne. Rozprávanie v minulom čase pokladám za vhodne zvolené, keďže dej sa odohráva počas niekoľkých desaťročí, a preto ho nemožno vykresľovať do podrobností. Jules a jeho dvaja súrodenci prídu v detstve o oboch rodičov, následne ich teta pošle do internátnej školy, kde sa ich cesty, hoci sú len kúsok od seba, rozídu. Každý sa s tragédiou vyrovnáva inak, každý z nich vyhľadáva samotu – uteká pred zvyškom rodiny, uzatvára sa pred svetom, aj keď navonok môže pôsobiť extrovertne. Tu začína príbeh troch súrodencov rozdielnych charakterov vykreslených veľmi vierohodne a zaujímavo. Autor sa nezameral len na príbeh, zameral sa aj na postavy, z ktorých každá je iná, v mnohom svojská a pre čitateľa preto zaujímavá a zapamätateľná, čo je veľké pozitívum knihy. Samozrejme, nechýba tu ani láska, ktorá celý dej akosi oživuje. Práve vďaka nej je čitateľ v istom napätí, pretože neustále čaká… Je nutné poznamenať, že Benedict Wells vie, ako písať knihy. Predpokladám, že má čo-to k tvorivému písaniu aj naštudované, pretože skladba jeho románu tomu nasvedčuje. Krátke pasáže načrtávajúce aktuálnu situáciu sú striedané s dlhými z minulosti, čo bol zo strany spisovateľa rozhodne dobre zvolený krok. Niečo sa dozviete, ale neviete, ako k tomu došlo, kedy, za akých okolností… Autor vás tak núti čítať a dychtivo hltať stránku za stránkou, pretože sa potrebujete dozvedieť napríklad to, s kým má Jules deti… Na konci samoty však nie je len o príbehu niekoľkých ľudí, je najmä o ich pocitoch, o tom, ako smrť rodičov ovplyvnila ich životy. Na diele sú najpozoruhodnejšie úvahy o ľuďoch, udalostiach, veciach ovplyvňujúcich naše životy, ako aj formujúcich naše osobnosti. Rozprávač Jules sa najmä na posledných stránkach knihy zamýšľa nad tým, čo by bolo, ak… Emócie, ktoré riadia naše životy, sú v tomto románe takpovediac vyzdvihnuté na piedestál. Nedajte sa zmiasť anotáciou – tá, aspoň na mňa, pôsobí skôr akoby len sľubujúc krásny príbeh o láske – áno, aj ten tu nájdete, ale aj omnoho viac. Na konci samoty je ponor do ľudských duší, a hoci sa pri čítaní nebudete cítiť ako na hojdačke (mňa šokovala len jedna vec), hoci bude čítanie plynulé, no emočne veľmi nasýtené, keď príbeh dočítate, uvedomíte si, že človeka formuje všetko, čo sa ho v živote dotkne, a možno sa práve vďaka prečítaniu tejto knihy stanete trochu empatickejší, možno si viac začnete všímať ľudí okolo seba skutočne, nielen po povrchu. Za zmienku stojí aj krásny jazyk, ktorým je kniha písaná. Autor vie veľmi dobre voliť slová a musím oceniť aj slovenský preklad, ktorý tiež stojí za to. Určite by som uvítala preklady aj ostatných Wellsových diel.

Vždy keď už si myslím, že v rámci young adult nie je možné priniesť niečo nové, zjaví sa autor či autorka, čo ma rýchlo presvedčí o opaku. Príkladom je aj Američanka Stephanie Garberová s jej románom Caraval. Je určený pre každého, kto verí na rozprávky, mágiu a silu svojich želaní. Čiže skôr mladším čitateľom, ale za seba môžem povedať, že zaujal i mňa, takže v tomto prípade rozhoduje skôr čitateľský vkus než vek. Na svoje si zároveň príde každý, kto má súrodenca, pretože vzťah medzi sestrami je tým hlavným, čo ženie hlavnú hrdinku vpred. Kniha tak získava aj istý výchovný charakter, čiže je vhodná i ako darček. Autorka očividne disponuje bezhraničnou fantáziou, pretože vytvára celkom nový svet plný farieb, čarov, zvukov a vôní. Útočí doslova na všetky zmysly, aby vás kúzlo Caravalu pohltilo naplno. Ulice lemovali nerovnaké zaoblené obchody s fasádami v rôznych tónoch a farbách drahokamov, postavené tesne pri sebe ako nedbalo vyrovnané škatule na klobúky. Celá scenéria, ktorá sa otvorila Scarlett pred očami, bola čarovná a fascinujúca, ale tiež neprirodzene pokojná. Obchody boli zatvorené a sneh na ich strechách pripomínal prach na opustených rozprávkových knihách. Nevedela, čo je to za miesto, ale takto si Caraval rozhodne nepredstavovala." Scarlett už od detstva sníva o Caravale - magickej súťaži, ktorej sa kedysi zúčastnila jej stará mama a odvtedy nehovorila o ničom inom. Svet čarov vytvoril záhadný muž s prezývkou Legenda, ktorého motivovala nešťastná láska. Avšak po tom, čo v súťaži došlo k úmrtiu, stiahol sa do ústrania. Jedného dňa ale príde Scarlett pozvánka na Legendov súkromný ostrov, kde sa znovu bude súťaž konať len pre vybraných pozvaných. Scarlett v tom vidí zároveň možnosť úniku pred despotickým otcom, ale musí sa vrátiť domov včas na svoju svadbu. Bola by nerada, keby jej túžby viedli k potrestaniu jej alebo jej sestry Telly. Lenže Tella je napokon unesená a stane sa z nej cieľ súťaže. Kto ju počas piatich nocí nájde, tomu Legenda splní jedno prianie. A tak Scarlett chtiac-nechtiac spojí sily s príťažlivým námorníkom Julianom, aby našla sestru, preskúmala svoje city, zistila, čo vlastne od života chce a ako Legenda súvisí s jej rodinou. Lenže nesmie popritom zabudnúť na jednu dôležitú vec - že v Caravale je všetko inak, ako sa na prvý pohľad zdá, a že nemôže nikomu stopercentne veriť. "Scarlett takmer prepadla panike, keď uvidela, že spoza rohu vykročil do chodby jej otec. Bleskovou rýchlosťou vbehla späť do izby, zamkla dvere a začala sa modliť - ak existoval Boh či svätí, určite ju nenávideli. Ako sa sem otec dostal? Vôbec nepochybovala, že ak ju a Tellu nájde, potrestá ich tým, že Tellu zabije. Chcela uveriť, že pohľad na otca bol len krutý prelud, ale väčší zmysel jej dávalo, že otec prehliadol tú lesť s únosom. A možnože sa maestrovi Caravalu podarilo poslať mu nejaký návod... Prečo ju Legenda tak nenávidel? Scarlett nechápala, prečo by to urobil." Čitatelia odchovaní na doterajších hitoch v žánri young adult pravdepodobne nebudú nad Caravalom jasať, ale určite ich nabudí natoľko, aby dali šancu aj jeho pokračovaniu. V hľadáčiku je totiž osud Scarlettinej sestry Telly a Stephanie Garberová si pre ňu určite prichystala rovnako čarovný príbeh. Autorka sama priznáva, že s výslednou podobou knihy sa poriadne natrápila a prešla dlhú cestu, a niekedy to na deji aj vidno. Vzhľadom na to, že išlo o súťaž pre mnohých šialencov a dobrodruhov, v príbehu akoby sa vôbec nevyskytovali a po sestre pátrali iba Scarlett s Julianom. Akoby si sama Garberová uvedomovala, že si s tým na päť nocí nevystačí, pre istotu ich oboch nechala na jeden deň "zomrieť". Aj záver pôsobil trochu chaoticky, ale keďže ide o rozprávku, dajú sa mu odpustiť až príliš prehnané oživenia a šťastné konce. Viac než ústredné sesterské duo vás pravdepodobne zaujmú postavy mužov - či už ide o námorníka Juliana, záhadného Danteho alebo Legendu, sú omnoho prepracovanejší a poväčšine si kradnú scény pre seba. Autorka si ponechala niekoľko otvorených dvierok, takže s Caravalom sa ešte stretneme. Verím, že využije všetky jeho klady a ešte ich znásobí, pretože s jej sériou určite nekončím ani ja.

Musím to spomenúť hneď v úvode, ale táto knižka ma veľmi prekvapila. A samozrejme to myslím len v tom najlepšom slova zmysle! Ale pekne po poriadku. Napínavých románov, ktorých dej alebo hlavná postava má čokoľvek do činenia s významnou kultúrnou či umeleckou pamiatkou, sme na knižnom trhu mali viacej. Myslím si, že medzi tie najznámejšie môžeme zaradiť knižné diela od Dana Browna, ktoré sa dostali do kníhkupectiev po celom svete. Hlavný hrdina a jeho účasť na vyšetrovaní vrážd, ktorých postupné odhaľovanie bolo popretkávané odkazmi na umelecké diela, sú dobre známe mnohým čitateľom. A prečo to tu vlastne spomínam? Pretože nedávno sa na pulty slovenských kníhkupectiev dostal napínavý francúzsky román Čierne lekná od Michela Bussiho, ktorého ústredným motívom je vyšetrovanie zdanlivo obyčajnej vraždy v pokojnej dedinke Giverny. Práve toto miesto je známe vďaka domu, v ktorom žil a tvoril Claude Monet. Davy turistov milujúcich umenie sem rok čo rok zavítajú, aby obdivovali rozsiahle záhrady vytvorené maliarom, ktorý je považovaný za zakladateľa impresionizmu. Každý chcel aspoň nazrieť na miesto, kde vznikol slávny cyklus obrazov s názvom Lekná. Zovšadiaľ vás obklopuje umiernenosť a pokoj. A aj napriek tomu sa tu stal taký závažný zločin? Kto a hlavne prečo zavraždil renomovaného očného lekára Jérôma Morvala? Túto otázku si položil aj komisár Lauren? Sérénac, ktorý pri obhliadke zavraždeného našiel pohľadnicu s motívom Monetových lekien a na nej krátky odkaz, ktorý celú situáciu ešte komplikoval. Sú stopy, ktoré vedú k trom ženám, jedenásťročnej maliarke, príťažlivej učiteľke a k starej vdove, správne? Komisár má pocit, že mu niečo uniká, že je tu niečo, čo musel prehliadnuť… Napriek tomu, že nie som žiadny nadšenec vyššieho umenia a impresionistické obrazy mi veľa nehovoria, knižka ma svojím príbehom zaujala od prvých stránok. Nemusíte sa obávať siahodlhých umeleckých opisov ani ničoho podobného. Mne to však nedalo a počas čítania som si na internete sem-tam niečo naštudoval o Monetových leknách. Keby ste nevedeli, tie obrazy majú závratnú hodnotu. Dej je situovaný do reálnej dedinky Giverny a opis každého miesta je založený na skutočných prvkoch. Tak isto informácie o Claudovi Monetovi sú autentické, čo u mňa predstavuje veľké plus, pretože si viem predstaviť, koľko úsilia musel autor do štúdia podkladov vložiť. Príbeh sa zameriava hlavne na tri ženy, mladú a veľmi talentovanú maliarku, učiteľku na základnej škole a starú ženu, ktorá v knihe často zasahuje do deja, a nadobúdate tak divný pocit, že dáma v rokoch má až príliš dobrý prehľad o tom, čo sa kde deje. Dejové línie jednotlivých postáv sa rozvíjajú pozvoľne a striedavo. Výpovede žien vnášajú do príbehu stále viac tajomna a vražda, ktorá bola na začiatku knihy nejasná, má odrazu spojitosť s každou z nich. Autor si dal záležať na spracovaní charakterov postáv, preto si určite mnohé z nich obľúbite, či už je to napríklad naivný pohľad mladej učiteľky Stéphanie, ktorá vidí svet spočiatku veľmi ohraničene, no po tom, ako vkročí do jej života nový muž, začne sa správať ako dievča, ktoré prežíva svoju prvú lásku. Najmladšia Fanette je zase viac uzavretá do seba, ale to by jej asi každý odpustil, keďže ide o mladú nádejnú umelkyňu. A čo stará vdova? O tej sa v knižke dozvedáme najmenej, no postupným prelúskaním sa dejom si uvedomujete, že práve táto záhadná žena má priveľa spoločných vecí s každou z postáv. Má práve ona niečo do činenia s vraždou Morvala? Určite nie, koho by už len zaujímala nejaká stará žena… Aby som to všetko nejako zhrnul a uzavrel – kniha je skvelá. A to myslím naozaj doslova. Autorov štýl písania ma oslovil, páčilo sa mi striedanie pohľadov jednotlivých postáv. Hlavný komisár Lauren? Sérénac nepôsobil dojmom ukážkového vyšetrovateľa. Bol to človek z mäsa a kostí, žiadny superhrdina. Proste človek, ktorý robí chyby. Ale to už asi prezrádzam priveľa. Knižku odporúčam všetkým milovníkom napätia a dobrých detektívok. Verím, že záver a rozuzlenie deja šokuje aj takého zanieteného čitateľa, ktorý má už čo-to načítané. Ja som ostal po prečítaní iba v nemom úžase, pretože takýto koniec som naozaj nečakal a zároveň skladám pomyselný klobúk pred autorom, ktorý dokázal vykonštruovať takúto skvelú zápletku.

Nápady a recepty zo Zázračného ateliéru – to je kniha, ktorá svojou originálnosťou, živosťou farieb, pestrosťou netradičných nápadov a vynikajúcim dizajnom zaujme na prvý pohľad! Z prednej strany sa milo usmievajú Janka a Tomáš, deťom známi z televíznej obrazovky, ktorým sa podarilo zmenšiť ich televízny ateliér do knihy, aby malým šikovníkom a kuchtíkom od 5 rokov ponúkli ešte viac unikátnych a neobyčajných inšpirácií. Táto nápaditá kniha pre šikovné tvory totiž vznikla podľa známeho zábavného a kreatívneho programu Zázračný ateliér, ktorý vysiela Rozhlas a televízia Slovenska pre deti staršieho predškolského veku a mladšieho školského veku každú nedeľu predpoludním. Vďaka nej si deťúrence môžu vytvoriť svoju vlastnú tvorivú chvíľku kedykoľvek a kdekoľvek. Stačí len knihu otvoriť, inšpirovať sa a sršať vlastnými nápadmi. Kompozične je prepracovaná na jednotku. Na začiatku sa deťom milými slovami prihovárajú Janka s Tomášom a ponúkajú im priestor s názvom Certifikát na nalepenie si ich vlastnej fotky priamo do knihy pod rýmovačku: „Vítame v zázračnom ateliéri šikovníčka, ktorému patrí táto knižka!“ No ktoré dieťa by nechcelo získať takýto certifikát z praktických zručností? Kniha je rozdelená do troch prehľadných kapitol, a to na výtvarné nápady a inšpirácie, recepty na maškrty a nápady z prírody. Každý nápad či recept sa nachádza na dvojstrane. Na jednej strane je farebný nadpis s fotografiami výsledného diela a popis materiálu a pomôcok potrebných pri majstrovaní, pečení či varení. Na druhej strane je krátky text korešpondujúci s tým, čo sa ide vyrábať. Deti sa v týchto lahodne napísaných textíkoch dozvedia napríklad o vzniku nanukov, o potrebe domčekov pre vtáčiky, o tajomstve zdravej ryže, čím autori umožnia drobcom nielen lepšie spoznať a zlepšiť svet vôkol seba, ale ich aj navnadiť k jedeniu zdravých jedál. Pomocou dobre zvoleného spôsobu im ponúkajú ovocie a zeleninu v tvare farebného vláčika, domčeka či zvieratka. Pod každým postupom práce napísanom prehľadne v bodoch sú ďalšie špeciálne nápady, rady, tipy a triky. Cieľom knihy nie je viesť deti k vytvoreniu presne takého istého výtvoru, ako je na obrázku, ale práve naopak, vyvolať v ňom chuť niečo vyrábať, rozviť v ňom jeho vlastnú fantáziu, aby vďaka nej mohol tvoriť nové, svojské a jedinečné produkty – ozdoby, dekorácie či maškrty. Odlišnosť knihy od ostatných podobného zamerania sa prejavuje hlavne v jej grafickej prepracovanosti, za ktorým stojí talentovaná slovenská grafička Mária Rojko. Taktiež texty sú písané ľahko, zrozumiteľne a pútavo. Autori knihy Jana a Tomáš Šebovci sa dokonalo pohrali s jazykom a vytvorili dielko, ktoré je originálne po každej stránke – veselé riadky, prehľadná kompozícia, prepracovaný foodstyling a decorstyling. Názov publikácie pekne vysvetľujú samotní autori knihy: „Najväčšiu radosť však máme, ak sa doma pri kuchynskom stole stretnú deti, maminy a otcovia a spolu strihajú, miešajú a rozprávajú sa. Vzájomne si tak darujú zážitok spoločnej tvorivej chvíľky ako rodina – a to je ten najozajstnejší Zázračný ateliér.“ A ja musím uznať, a určite my dáte všetci po prelistovaní za pravdu, že táto tvorivá kniha v sebe nesie posolstvo o šikovnosti každého z nás. Stačí len nápad chytiť za pačesy a premeniť ho na výnimočné a nenapodobiteľné dielo.

Romantické klišé v tom najpozitívnejšom zmysle. Asi takto by som túto knihu definovala jednou vetou. Pre všetkých milovníkov romantiky ako stvorené. Jenny Hanová píše veľmi pútavým spôsobom, napriek tomu, že to ani zďaleka nie je akčná kniha. Hlavná postava, Lara Jean, mi prišla jej vek príliš detská, ale to bude možno tým, že som na takéto knihy asi už stará. Celú knihu som do nej hučala aby konečne urobila nejaké normálne rozhodnutie, aby jednala priamo a nežila len v predstavách. Márne. Musím povedať, že sme si moc nesadli. Za to vedľajšie postavy ma veľmi bavili a prišli mi omnoho zaujímavejšie ako ona. Josh bol milý, aj keď tiež taký nerozhodný, nevedel čo chce a urobil aj pár úplných blbostí. Najlepšími postavami boli Peter a mladšia sestra Kitty. Pri oboch som sa zasmiala a ich rozhovory som si doslovne užívala. Veľkým pozitívom pre mňa bolo rodinné puto medzi sestrami Songovými. Často sa v knihách stáva, že o rodičoch a súrodencoch hlavných postáv nie je skoro žiadna zmienka. A to je také nereálne, veď keď s nimi človek býva asi ich aj stretáva a majú nejakú rolu v jeho živote. Autorka na nich v tejto knihe nezabudla, ba práve naopak, majú veľmi významnú úlohu v deji. Kniha sa čítala ľahko, no v prvej polke sa v podstate nič nedialo. Neviem prečo, ale čakala som väčšie haló okolo odoslaných listov. Potom sa to konečne viac rozhýbe, aj keď enormné množstvo opisov jedla vás určite vyhladuje. Celkovo je to naozaj dobrá YA kniha. Dobre napísaná, zaujímavá zápletka a ten koniec... A je jedno či si na to prídem stará, ďalšie časti si určite prečítam a budem dúfať, že hlavná hrdinka aspoň trošku dospeje. Taktiež bolo nedávno oznamené, že sa už pracuje aj na filmovej verzii a autorka bude na Humbooku! :)

Zaspomínajte si na malú chvíľu na svoje detstvo. Milovali ste kúzelníkov, magickú šou a cirkusy? Túžili ste byť aspoň na okamih ich súčasťou? Stephanie Garberová vám to prostredníctvom Caravalu umožní. Scarlett chcela magický Caraval vždy zažiť a tento rok konečne dostala pozvánku. Lenže vzápätí jej sestru Tellu unesie tajomný režisér celého predstavenia. Niet sa čoho báť, Caraval je predsa iba ilúzia... Ale čo ak nie? Nech už je to akokoľvek, Scarlett ním musí prejsť aj so zlomeným srdcom a nájsť sestru, kým sa spustí nebezpečný dominový efekt následkov a navždy ju stratí. Slovenské vydanie magickej knihy Caraval sa očakávalo už niekoľko mesiacov. Román si totiž získal tisícky priaznivcov po svete, no takisto aj svojich odporcov, vďaka ktorým vznikli na knihu rôznorodé reakcie. Keďže ma originálny nápad príbehu zaujal, v neposlednom rade aj samotná obálka, rozhodol som sa dať knihe šancu. A určite to neľutujem. "Každý človek má moc zmeniť svoj osud, ak v sebe nájde dostatok odvahy bojovať za to, po čom prahne zo všetkého najviac." Hneď na úvod musím povedať, že na mňa autorkin štýl zapôsobil už na prvých stranách. Garberová sa doslova hrala so slovami, vytvárala netradičné prirovnania a neustále ma nútila čítať ďalej. Práve vďaka tomu som sa veľmi rýchlo prelistoval prvou polovicou knihy. Na fantasy príbehoch mám rád najmä to, že majú autori voľnú ruku v interpretácii prostredia, magického sveta a jeho postáv. Autorka túto možnosť využila veľmi dobre a z originálneho nápadu, s ktorým sa v kníhkupectve tak často nestretnete, vyťažila čo najviac. Bolo navyše vidno, že mala dopredu všetko dobre premyslené. Na Caravale ma zaujalo aj to, že primárnym motívom nebola romanca medzi dvoma ľuďmi. Prvok mladej lásky nájdete aj v tejto knihe, avšak nejde o ústredný motív príbehu. "Každý jeho dotyk v nej vyvolával farby, ktoré dosiaľ nikdy nevidela. Farby mäkké ako zamat a ostré ako iskry, z ktorých sa rodili hviezdy." Čo by som však knihe vytkol, je hlavná postava, ktorá sa viackrát správala zvláštne a nevhodne. Uprostred knihy sa takisto vyskytovalo niekoľko hluchých miest, ktoré vývoj dejovej línie spomaľovali. Avšak ak si tieto hluché miesta odmyslíte, čoskoro doslova vhupnete do rýchleho kolobehu udalostí, ktoré sa odohrali v druhej časti príbehu. A zatiaľ čo v prvej polovici knihy autorka vykreslovala celé prostredie príbehu, v tej druhej stavila na akciu. Veľkou výhodou knihy bola jej nepredvídateľnosť. Hoci niektorí čitatelia tvrdia, že pri knihe nemuseli vôbec rozmýšľať a záver príbehu čakali, mňa autorka prekvapila. Práve koniec románu obsahuje nečakaný zvrat, ktorý vás prinúti siahnuť aj po pokračovaní. Dátum jeho vydania však zatiaľ známy nie je. Román Caraval ma veľmi príjemne prekvapil a aj keď mal zopár nedostatkov, čítanie knihy som si užil. Odporučil by som ju všetkým tým, ktorí hľadajú fantasy príbeh a chcú na chvíľu ujsť z reality. Caraval na svojho návštevníka pôsobí reálnym dojmom, no i tak je to iba hra. Veď sa o tom presvedčte sami! Prajem pekné čítanie. :-)

Čo všetko vplýva na výber kníh, ktoré si čitateľ plánuje kúpiť, požičať a prečítať? Občas rozmýšľam, nakoľko mám ešte pod kontrolou moje čitateľské preferencie a nakoľko odporúčania iných, odsúvajú moje pôvodné zámery. Rozhoduje nálada, autor, názov, žáner, anotácia alebo obálka konkrétnej knihy? V ostatnom čase sa mi dostal do rúk a tiež pred oči krásny román o živote, láske a vyrovnávaní sa so stratou blízkych. Taká tá vyzretá próza, ktorú očakávate od autora, ktorý má za sebou ak nie dlhý, tak aspoň bohatý bolestno-milostný život. Priznám sa, ak by som sa rozhodoval iba na základe mena, pre mňa inak neznámeho autora, samotného názvu titulu, a v neposlednom rade aj prostredníctvom pohľadu na obálku, tak po knihe pravdepodobne nesiahnem. Na prvý pohľad totižto všetko nasvedčovalo tomu, že to bude niečo romanticko-sladko-umrnčané, na čo vôbec nebola chuť. Dostal som však dosť dôrazný tip od kamarátky Jany Š. Povedala: Prečítaj si a poťukala pritom po obálke knihy s názvom Na konci samoty. Začítal som sa a môžem konštatovať, že mi to veľmi sadlo, hoci je to taká tá životná písačka s poetickým príbehom, podobná tým od hviezd anglo-saskej literatúry ako Julian Barnes, John Irving, Ian McEwan, ktorých som už prečítal niekoľko. Podobnosť spomínam, lebo to môže napomôcť k zorientovaniu sa, no napriek tomu je veľa atribútov úplne inak. Autor nie je ani Brit, ani spisovateľ s jeseňou v kostiach. Benedict Wells sa narodil v roku 1984 v Mníchove, takže z hľadiska odžitého by sa dalo povedať, že mu ešte mlieko po brade tečie. Jeho relatívne krátka literárna tvorba je však napriek tomu celkom cenená a tento predmetný román v roku 2016 dokonca získal Cenu Európskej únie za literatúru. Hlavným hrdinom je Jules, ktorý ako desaťročný stratil rodičov. O tejto tragédii sa čitateľ dozvedá retrospektívne, a to prostredníctvom spomienok už dospelého Julesa, ležiaceho na nemocničnej posteli po havárií na motorke. V spomienkach muža sa čitateľ dostáva do detstva troch sirôt, ktoré po smrteľnej autonehode rodičov zostali. Súrodenci dospievajú v štátnej internátnej škole, ich cesty sa rozdeľujú a na každého z nich má pobyt v sirotinci iný vplyv. Z Julesa sa stáva introvertný a bojazlivý chlapec, ktorý nachádza iba jednu spriaznenú dušu. Je ňou rovesníčka Alva. V dospelosti sa však aj ich životné púte rozídu, aby sa potom stretli v o to intenzívnejšom ľúbostnom vzťahu. Jasné, romantika ako bič, ale treba tiež podotknúť, že to nie je všetko. Ťažké detstvo je totižto podľa Julesa ako neviditeľný nepriateľ. Človek nikdy nevie, kedy zaútočí. Atak ho napokon zasiahne na tom najcitlivejšom mieste. Prosto život zabalený do literárnej formy, ktorej som bol ochotný odpustiť aj mierne patetické múdra: "Od narodenia sme na Titanicu... ideme ku dnu, neprežijeme to tu, o tom sa už rozhodlo. Nedá sa na tom nič zmeniť. Môžeme si iba vybrať, či budeme vrieskajúc v panike pobiehať dokola, alebo budeme ako hudobníci, ktorí udatne a dôstojne hrajú ďalej aj napriek tomu, že sa loď potápa".

Či má žena 15, 35 alebo 55 rokov, nepohrdne dobrým príbehom o láske. O dospeláckych vzťahoch sa už píše v dospeláckych románoch. Lenže keď sa povie literatúra pre ženy alebo chick-lit, nejednému knižnému kritikovi stúpne tlak. Ja si pritom viem prečítať Kafku aj Houllebecqea, ale vyrastala som na klasikách typu Medzi nami dievčatami či Denník princeznej a ešte aj v tridsiatke ma baví young adult – žáner tínedžerov. Ako vyliečiť zlomené srdce je síce príbeh o rozchode, no rozhodne to nie je slaďák typu Keleová-Vasilková. A pozrite sa na tú milú obálku, čakali by ste od takejto knihy nejaké zradné emócie? Abi sa rozišla s Josephom. Teda on sa rozšiel s ňou, vraj Abi nie je jeho pravá láska. Lenže Joseph je taký ten chlapec za milión, ktorého by chcela každá žena: milý, šikovný, s dobrou rodinou, čo chodí oblečený v svetríkoch a stará sa o seba. Abi o neho nechce prísť a namiesto toho, aby sa s rozchodom nejako zmierila, rozhodne sa bojovať. 10 vecí, ktoré treba stihnúť počas života S troškou rozprávkového šťastia natrafí na zoznam 10 vecí, ktoré by chcel Joseph do konca života stihnúť. Niektoré body sú len pohodovky – dať si čaj v luxusnom podniku alebo navštíviť Paríž (kam sa Londýnčania dostanú za 2 hodiny – pre porovnanie, u nás za ten čas prejdete vlakom vzdialenosť medzi Bratislavou a Púchovom). Ale na zozname sú aj celkom odvážno-bláznivé veci ako naučiť sa windsurfovať či zlaniť výškovú budovu. Pre mňa by boli obe veci zabité – plávať poriadne neviem a strach z výšok som objavila minule v sedačkovej lanovke v Tatrách. Rovnako aj pre Abi sú tieto veci buď total mimo jej komfortnej zóny alebo sú to vyslovene veci, ktorých sa bojí. Ako vyliečiť zlomené srdce? Rozhodnutie, že zvládnutím tohto zoznamu sa k nej Joseph vráti späť, je pre mňa dosť nelogické (dokonca aj na knižný príbeh). Skôr by podobné dobrodružstvo presvedčilo ženu, ak by takto o jej lásku bojoval nejaký muž. Okrem toho Joseph ako typ chlapa na mňa nepôsobí extra sympaticky, je to skôr taký ten ideálny a nereálny Ken od Matella. Ale nechajme Abi, je to predsa jej vzťah a jej rozhodnutie. Kým si odškrtne zo zoznamu aj posledný bod, dostanete sa na koniec knihy. Popri boji o Josephove srdce sa všetko vyvŕbi trochu inak, čo je tá potrebná ingrediencia, odlišujúca knihu od priemernej chick-literatúry. A hoci je to letná oddychovka o láske, i keď trochu nelogická, medzi riadkami sú ukryté aj dve dôležité myšlienky: ak si plniť sny, tak najmä tie svoje vyjsť z komfortnej zóny je síce na začiatku nepríjemné, ale vždy odmenené novými zážitkami, vzťahmi, horizontmi. Pozitíva • Koho bude kniha baviť? milovníkov feel good románov o láske zostavovateľov zoznamov „X vecí, ktoré chcem stihnúť počas života“ hľadačov odvahy pre vykročenie zo svojej komfortnej zóny Negatíva • Nekupujte si knihu, ak: máte viac ako 30 rokov nudia vás jednoduché až naivné zápletky máte vkus skôr na „zlých chlapcov“

Konečne sme sa po dvoch rokoch dočkali pokračovania Výnimočných ľudí, prvej časti série Enzo. Medzitým sme sa síce mohli vďaka vydavateľstve Plus zoznámiť aj s ďalším hrdinom Petra Maya - Finom, no musím sa priznať, že Enzo si moje sympatie získal o niečo ľahšie. Azda je to väčším nádychom mystiky, ktorá sa tiahla úvodným dielom, alebo ľudskou omylnosťou hlavnej postavy, každopádne som sa na Kritika vrhol s veľkými očakávaniami a, veru, nebol som sklamaný. Od Výnimočných ľudí sa líši v prvom rade atmosférou. Peter May upustil od hádaniek v štýle Dana Browna a predkladá čitateľom o niečo tradičnejší kriminálny príbeh. Jeho najväčšou devízou je zasadenie deja do vinárskej oblasti. Fanúšikovia klasického "nápoja bohov" si iste prídu na svoje, pretože autor vyťažil z tohto námetu skutočne maximum. "Lúč lampy, prekvapivý a silný, osvetlí vpadnutú vráskavú tvár s neprirodzene vystúpenými očami. Kde kedysi boli oči, zívajú čierne diery. Pokožka, zuby, vlasy, to všetko je od hroznovej šťavy sfarbené do karmínova, rovnako ako plášť nešťastníka. Ústa ostali otvorené ani v nemom výkriku. Krik Annie naopak počuť veľmi dobre, znie v ňom strach vyvolaný vedomím vlastnej pominuteľnosti, ktorý sa v človeku prebudí pri prvom stretnutí so smrťou." Enzo Macleod, učiteľ na univerzite a bývalý kriminalistický technik, pokračuje vo svojej začatej stávke a podujme sa vyriešiť ďalší zo siedmich záhadných prípadov opísaných v knihe Rogera Raffina. A to konkrétne úmrtie svetovo uznávaného someliéra Gila Pettyho, ktorý bol najprv rok nezvestný a napokon sa objavil vo zvláštnej póze a navlečený do kostýmu v malom vinohrade. Enzo teda vycestuje do vinárskej oblasti a spoznáva nielen miestny kolorit a tamojších obyvateľov, ale zoznamuje sa aj so všetkými náležitosťami ohľadom výroby vína. Uzavretá komunita ho púšťa medzi seba len stroho, a to platí aj o žandároch. Napokon je mu však predsa len umožnené naplno sa ponoriť do vyšetrovania a zisťuje, že Gil Petty bol iba jednou obeťou sériového vraha, ktorý nebadane útočí v ustálenom ročnom období. Motív ale ostáva záhadou a odpovede budú možno pochované v dávnej minulosti. Ešteže má Enzo k dispozícii aj svoj nekonvenčný tím, predovšetkým jeho študentku Nicole, ktorá si prejde skutočne emotívnym vývojom... "V tme sa zaleskla čepeľ noža, pred Enzom sa vynoril tieň. Tieň bez tváre, bez obrysov. Vtom mu ramenom vystrelila bolesť a nôž vyrazený z ruky zaštrngotal na dlaždiciach. Nemal ani kedy vykríknuť, keď sa z tmy prirútilo niečo veľké a hrubé a ovalilo ho to po hlave. Padol najprv na kolená, potom tvárou napred na dlážku. Mäkké brucho mu prišliapla baganča a znemožnila mu dýchať. Odgúľal sa nabok, preč od bolesti, pozrel nahor a zbadal nôž, ktorým mu útočník mieril na hlavu. Búrka z posledných síl prežiarila oblohu a Enzo videl celú siluetu útočníka, ktorý sa pripravoval zasadiť mu smrteľný úder." Je dosť možné, že popri čítaní Kritika dostanete chuť na pohár vína alebo, v tom lepšom prípade, priam zatúžite vycestovať do malebného Francúzska a zažiť atmosféru vinohradníckeho vidieka. Peter May má totiž talent vystihnúť všetko do najmenších detailov. To si síce miestami vyžaduje snáď až príliš podrobné opisy, ale nie je ich zas toľko, aby vám narušili rozbehnutý dej. Enzo je rovnako skvelo zvládnutá postava ako v prvej časti voľnej série - je odhodlaný, spravodlivý, ale robí aj chyby, a to najmä vo vzťahu k ženám. Tie (stabilným čitateľom už dobre známe) sa vo viac či menej významnej úlohe zjavia aj tu, aby Enzovi skomplikovali život. Popri tom, samozrejme, stihne spoznať aj nové... Odhalenie páchateľa nebolo až také prekvapivé, z príbehu vám nenaskočia zimomriavky, ťažisko spočíva skôr v postupnom odkrývaní stôp a v dynamike vzťahov medzi postavami. Potešilo ma, že si Peter May ponechal z tohto príbehu otvorené vrátka. Nečudo, séria pozostáva zo šiestich dielov. V tomto ohľade by ma zaujímalo, ako sa s prípadmi autor popasuje, keďže v Raffinovej knihe ich je sedem... Dúfam preto, že vydavateľstvo Plus postupne vydá všetky knihy, aby sa (nielen) moja zvedavosť ukojila...

Zaklínač (v angličtine The Witcher) je značka, ktorá preslávila sériu fantasy kníh poľského autora Andrzeja Sapkowskeho a neskôr sa zapísala do histórie počítačových hier. Na jej motívy vznikli aj komiksy či stolné hry. A vďaka videoslužbe Netflix Geralt z Rivie dostane aj svoj seriál. Fantasy, ale stále blízky svet „Sapkowski vytvoril rozmanitý a pamätný svet, ktorý nám je blízky a magický zároveň,“ uviedol v stredu v tlačovej správe viceprezident spoločnosti Erik Barmack. Netflix začal v posledných rokoch vyrábať obrovské množstvo seriálov. K tým najúspešnejším patria House of Cards, Orange is the New Black alebo Narcos. Videoslužba vytvorila aj niekoľko sci-fi a komiksových seriálov vďaka dohode s gigantom Marvel. No s fantasy žánrom zatiaľ veľa skúseností nemal. Samotný autor ságy bude na seriáli spolupracovať ako kreatívny konzultant. „Teším sa, že Netflix adaptuje moje príbehy,“ píše Sapkowski a dodáva, že seriál sa bude pridŕžať predlohy, na ktorej pracoval tridsať rokov. Kedy sa seriál bude dať porovnať s knižnou predlohou, ešte nie je isté. Netflix nezverejnil dátum premiéry. Za produkciu seriálu bude zodpovedný Sean Daniel, ktorého možno poznať vďaka snímkam ako Múmia či Ben-Hur. Práve jeho meno sa spomínalo v súvislosti s celovečerným filmom na motívy Zaklínača. Teraz sa však zdá, že z filmu nič nebude a dôvodom je práve práca na seriáli. Podobne to bolo aj pri fantasy epose Game of Thrones. Jeho autor George R. R. Martin dlho odmietal ponuky na filmové spracovanie. Neveril, že by sa rozsiahly príbeh dal natlačiť do filmu. Sfilmovaniu privolil, až keď ho oslovili z televízie HBO. Zo seriálu sa stal obrovský hit, čo mohlo motivovať aj Netflix, aby to vyskúšal s výpravným fantasy projektom. Ďalšie meno zmieňované aj v súvislosti s filmom, aj so seriálom Zaklínač je Tomek Baginski. Jeho krátky animovaný film The Cathedral bol v roku 2002 nominovaný na Oscara, no dôležitejšie je, že Zaklínač mu nie je neznámy. Baginski totiž pracuje v štúdiu Platige Image, ktoré pripravovalo animácie do série hier The Witcher. Neúspešný film, úspešná hra, nie vždy spokojný autor O pretavenie Zaklínača na televízne obrazovky či plátna sa už pokúšali aj Poliaci. V roku 2001 nakrútil Marek Brodzki rovnomenný film (v origináli Wiedźmin). Jeho snaha sa stretla viac s negatívnou kritikou než ocenením a ani Sapkowski nebol s prevedením svojho sveta spokojný. Tvorca Zaklínača istú nespokojnosť vyjadril aj v súvislosti s trojdielnou sériou hier štúdia CD Projekt. Tú kritika vrúcne prijala, ale samotný Sapkowski sa na jej tvorbe nepodieľal. V rozhovore pre Vice to odôvodnil tým, že hry nie sú ako literatúra. „Funguje to (hry) inak. Akú substanciu možno nájsť v tom, že hrdina kráča lesom a rozpráva sa s veveričkou? Kde je v tom literatúra? Kde je priestor na hĺbku alebo sofistikovaný jazyk, ktorým by hry mohli pozdvihnúť kultúru? Nikde,“ hovori Sapkowski. Proti hre samotnej či vývojárom a hráčom 69-ročný autor nič nemá. Poťažkal si však, že na jeho autorské besedy chodia samé deti, ktoré si možno myslia, že svoje príbehy píše na základe hier. apkowski nemá na hry ťažké srdce určite aj preto, že si vďaka adaptáciám svojho diela dobre privyrobil. „Ťažko povedať nie ponuke, ktorú sprevádzajú veľké peniaze. Azda len idiot by nesúhlasil,“ priznáva Sapkowski.