Aj na ježibaby doľahla nová doba, zmenili sa na madam. Môj syn sa ma často pýta: existujú ohniví draci? Vedia čarodejníci naozaj kadečo premeniť? Môže k nám prísť strašidlo? Na rozdiel od mojej dcéry, ktorá práve žije v identite „ja som koník čarovačný“, totiž chlapec bazíruje na veciach reálnych a uskutočniteľných. Nie raz máme debatu o tom, čo by sa stalo, keby sa nejaká rozprávka stala naozaj a pre mňa je fascinujúce počúvať jeho úvahy. Madam Ježibaba je jednou z postáv, nad ktorými sa práve preto isto tuho zamyslí. Vystúpila totiž z rozprávky do reality, zmenila sa a ešte sa aj naučila po anglicky. Nepoznať Medovníkovú chalúpku, to je ako nevedieť, že pes robí hav hav. Všetky deti si prejdú, alebo by si aspoň mali prejsť, obdobím našich najzákladnejších rozprávok. Súčasná ponuka je síce ohromujúca a rozprávky v rôznych edíciách tiež bývajú kadejako pomenené, ale podstata ostáva rovnaká a možno by bolo treba ich vyrozprávať tak ako si ich z detstva pamätajú rodičia. Vtedy majú najväčšiu silu. Deti časom plno drobností vypustia z pamäte, ale moment, keď oklamaná baba letí do pece, škrieka a Janíčko s Marienkou sa tešia, že sa môžu vrátiť domov, ten moment v nich ostane. Je príliš silný, príliš neuveriteľný, prichádza po ňom silná úľava z výhry dobra nad zlom. Takže keď si o niekoľko rokov neskôr, už ako samostatní čitatelia od cca 8 rokov vezmú do ruky knihu Madam ježibaba, bude im základná os celkom známa. Všetky ďalšie okolnosti ich však môžu príjemne prekvapiť. Janíčko s Marienkou v pôvodnej rozprávke tiež neboli žiadne padavky. Pohli rozumom a vzopreli sa, aby sa mohli zachrániť. Ježibaba v rozprávkovom svete na nich stále čaká, je zvyknutá na tisíce detí, ktoré k nej chodia a nejako sa v časovej slučke vždy dostane z pece von, aby ju do nej pri ďalšom večernom rozprávaní mohli zase šupnúť. Lenže ľudský čas sa posúva dopredu. Ten rozprávkový, zdá sa, stojí. Detí chodí ku chalúpke čoraz menej a keď k nej konečne nejaké dorazia, ježibaba sa nestíha čudovať. Nerozumie ich sebavedomému správaniu, sú omnoho vzdelanejšie a rozhľadenejšie než kedysi. Marienka, namiesto toho, aby začala bez rečí upratovať, ježibabu poučuje, že dnes už to chodí inak. Z knižiek vie, že čarodejnice môžu pokojne bývať aj medzi ľuďmi, nemusia byť zastrčené v nejakej lesnej diere. Janko sa namiesto prežierania poďakuje za večeru a pozve ježibabu k nim domov. Baba, úplne zmätená, súhlasí. Odvezie deti na metle domov a začnú sa ich tajné stretávky v záhradnom altánku. Toto je len jeden rozmer Madam ježibaby. Ježibaba vďaka deťom objaví celkom nový svet, začne sa inak obliekať a zmení aj svoje spiatočnícke kanibalské stravovacie návyky. Otvorila sa jej celkom nová dimenzia, túži spoznať ďalšie ježibaby a deti ju v tom nadšene podporujú. Marienka vie z kníh o ježibabách v Anglicku a tu sa začína druhý rozmer tejto knihy: deti učia ježibabu po anglicky a tým pádom sa učí aj čitateľ. Básničky, slovensko – anglické prešmyčky, základné vety a frázy, všetko je prirodzenou súčasťou deja, čitateľ sa učí, ani o tom nevie. Tretím rozmerom knihy sú hry: medzi kapitolami je niekoľko zastávok v deji, ktoré sú vyplnené návrhmi na vedomostné kvízy a hry, dokonca dvojjazyčné recepty, nechýbajú tajničky a stolová hra, všetko v kombinácii angličtiny a slovenčiny. Ježibabu to celkom zmení, vyzerá omnoho viac k svetu, začne používať počítač a dokonca cestuje. Ako zmení život znalosť cudzích jazykov život ľuďom, to asi netreba nikomu dvakrát vysvetľovať. Čím skôr budú deti považovať viacjazyčnosť za normálnu, tým lepšie pre nich. Autorka Zuzana Csontosová je pôvodom z Trenčína, žije v Brne. Je spoluzakladateľkou časopisu Nota Bene, pre ktorý napísala knižku Zatúlaný gombík. Okrem nej jej doteraz vyšli dve knihy: Najmocnejšie kúzlo a eko rozprávka Víla Jazmínka a škriatok Vendelín. Madam Ježibaba je druhou knihou, na ktorou s ňou spolupracovala ilustrátorka Katarína Ilkovičová.