Vďaka Ilustrovanému atlasu najčudesnejších prehistorických zvierat spoznáte „jednorožca“ aj najväčšieho hada všetkých čias. „Stará a veľká ako človek. (Ale plochá ako palacinka!)“ Alebo: „V 19. storočí si ľudia z ich stavcov vyrábali nábytok. (Netušiac, že je to 40 miliónov rokov stará fosília.)“ Presne takto - sviežo a originálne - odsýpajú komentáre k dávno vyhynutým zvieratám z pera švédskej architektky a po novom aj ilustračno-literárnej ikony Maje Säfströmovej. Aby som nezabudla, jeden opisuje primitívne vodné zvieratko s menom Dickinsonia costata a druhý Basilosaura, historicky prvú veľrybu, tvarovo podobnú úhorovi. Dielko s názvom Ilustrovaný atlas najčudesnejších prehistorických zvierat vyšlo tento rok vo vydavateľstve Albatros, nadväzujúc na Ilustrovaný atlas neuveriteľných faktov o zvieratách. Mix pôsobivých ilustrácií a mimoriadne záživných faktov zafungoval rovnako ako v debute, takže kniha si podmaňuje deti aj dospelých po celom svete. Vrátane kritikov. Maja Säfströmová sa k téme zvierat pritom dostala len náhodou. Kamarát ju požiadal, či by nenakreslila chobotnicu, a tak to skúsila. Popri tom si však o osmonohoch kadečo načítala a nadchlo ju to natoľko, že ilustráciu rovno obohatila o pár faktov. Komentovaná, čiernou fixkou namaľovaná chobotnica sa stala kráľovnou Instagramu. A Maja matkou novej metódy, na ktorej (opäť na nadšený podnet zvonku) napokon postavila aj svoj knižný debut. (Na druhú a tretiu knižku, tentoraz zameranú na zvieracie mláďatá – slovenský preklad by mal vyjsť na jeseň – ju už nemusel nahovárať nikto.) Povedzme si však na rovinu: ilustrácie zvierat s popiskami sami osebe zas nie sú až taký prevratný nápad. Čím si to teda tá Švédka všetkých opantáva? Nuž, v prvom rade samotnými kresbami. Nesmierne dobre sa na ne pozerá. Asi najmä preto, že sa nachádzajú na onej šťastnej hrane štylizovanosti a hodnovernosti. Inými slovami, vyzerajú síce rozprávkovo, no zároveň vynikajúco sprítomňujú skutočnú podobu zvierat. Esenciu ich pôvabu a svojrázu, dalo by sa tiež povedať. Maja má dar vystihnúť to podstatné. Ako vizuálne, tak aj slovne. Jej opisy sú exaktné a hravé zároveň (často necháva prehovoriť aj zvieratá samotné) a znejú tak, ako by „klasický“ zvierací atlas opisovali svojim kamarátom na pieskovisku samotné deti. V knihe nájdete viac ako stovku živočíchov, vrátane pradávnych príbuzných žiráf, goríl či jeleňov a garantujem vám, že pokiaľ nemáte paleontologické vzdelanie, o väčšine z nich ste dosiaľ nepočuli. No schválne, ktoré zvieratko malo na hlave päť očí a klepetom zakončený chobot? Odpoveď nájdete na dvojstránke medzi Haikouichthysom a Camerocerasom. A ešte upozornenie na záver: v knihe nenájdete žiadne dinosaury, hoci niektoré z exemplárov sú prehistorickým plazom na nerozoznanie podobné. Maja Säfströmová sa im vyhla zámerne, aby z ich tieňa konečne vyslobodila dosiaľ jediného známeho hlodavca s rohom či cicavca pripomínajúceho kríženca koňa a gorily. A mnoho a mnoho ďalších. Howgh.

V nehostinnom kúte Kanady, kde vietor prečesáva husté hrivy lesov a vzdúva morské vlny, kde oblohou víria albatrosy a v tuhej zime prikrýva krajinu hlboký sneh, vzniká veľké priateľstvo osamelých chlapcov, ktorých spája odvaha, viera v sny, v akúsi mágiu, či spoločný nie príliš pozitívny osud. Spoločne unikajú do magického podmorského sveta vo vlastnej fantázii, snívajú o mieste, kam skutočne patria. Miesto, ktoré zahojí ich žiaľ zo straty rodičov. Ale o akú stratu vlastne ide? Je všetko to, čomu verili, pravda? Alebo sa občas dejú zázraky? Postupne sa však pre jedného začne vytrácať hranica medzi svetom fantázie a reality a ten druhý stojí pred veľkou úlohou: zachovať vernosť kamarátovi na ceste, ktorá nevyhnutne speje do tragédie. Čoho všetkého je teda fantázia schopná? Doslova všetkého. Dokáže ublížiť, ale dokáže aj pomôcť prekonať bolestivé dni, či dodá nádej, až začneme veriť tomu, že zázraky sa naozaj dejú. A v tejto knihe ich nie je málo. Chlapec, ktorý patril moru je krásne poeticky napísaná kniha, ktorú nemôžete nemilovať. Získa si vás spojím jazykom, príbehom, ale zároveň aj osudom dvoch malých chlapcov, ktorí na svoj vek sú príliš vyspelí. Asi preto, že obidvaja si nesú vo svojom živote svoj trpký osud, ktorý ich musel zoceliť. Príbeh sa zdá byť jednoduchý, no autor krásne vykreslil prostredie bičované zúrivými vetrami, snehom. Do deja zakomponoval priateľstvo, lásku, rodinu, smrť, nádej, vieru, zázraky, odvahu, strach, istý sarkazmus voči Bohu, túžbu po zázemí a bezpečí, skrátka všetko to, čo je súčasťou života a nikoho to neminie. Títo dvaja chlapci nie sú obyčajné deti. Keď jeden upúšťa uzdu fantázie, druhý sa ho snaží krotiť. Keď jeden sa rúti do maléru, druhý je na tejto ceste spolu s ním. Kniha je teda viac ako len o priateľstve medzi dvoma malými chlapcami. Je o živote. O smutných chvíľach, o viere v zázraky, o úcte, o kráse, o harmónii. Autor necháva dej pomaly plynúť, všetko sa nám zdá až príliš reálne. Sny sa stávajú súčasťou reality a to vedie k veľkej tragédii. Pre mňa silné dielo, o ktorom bude čitateľ ešte dlho premýšľať. V jeho vedomí ostane akýsi záblesk z prečítania, príbeh bude mať stále pred očami a vždy mu vyčarí úsmev či smútok na tvári.

CooBoo nemohlo prísť s trilógiou DIMILY (skratka vytvorená z písmen anglického názvu) v lepšom čase. Je ako stvorená na tieto teplé dni, kedy človek veľmi rád vypne a uloží sa kamsi do tieňa s dobrou knihou. Atmosféru zvyšuje aj prostredie slnečnej Kalifornie a horúce vášne, ktoré zmietajú hrdinami tejto oceňovanej série. Kiná nedávno s úspechom atakovalo filmové spracovanie Bozku (After), a cieľová skupina daného žánru je očividne hladná po ďalších emočne nabitých príbehoch. Romány Estelle Maskame sú tými pravými, ktoré dokážu čitateľa priklincovať a pohltiť až do samého záveru, vyvolávajúceho túžbu po pokračovaní. Kniha Vieš, že ťa milujem? vám totiž nedovolí nudiť sa, a napriek tomu, že ide v podstate o ľúbostný príbeh, spracúva viacero aktuálnych problémov. Obálka knihy pôsobí ako obal DVD, čo však nevadí ani to nie je celkom mimo. Text je totiž dynamický a odvíja sa rýchlo ako prestrihy na filmovom plátne. Postavy si vás okamžite získajú, a to aj napriek tomu, že nemusia hneď na prvý pohľad vyzerať sympaticky. To sa týka hlavne Tylera. Spočiatku sa zdá, že pôjde o typické klišé o rozmaznanom, večierkami a dievčatami zhýčkanom mladíkovi, no postupne odhaľuje svoje skryté stránky, vďaka čomu sa z neho stane hrdina, ako sa patrí. Jeho vzťah s Eden je prakticky už vopred poznamenaný nechuťou, keďže ich rodičia (Edenin otec a Tylerova matka) sa vzali a odrazu z nich má byť veľká (milujúca?) rodina. Eden však spoznáva nových súrodencov až po troch rokoch, počas ktorých si vytvorila o nových bratov rôzne obrazy. Tylerovo sebavedomie ju neskutočne irituje, ale nemá šancu vyhnúť sa mu. Aj preto s ním trávi čoraz viac času a hoci si je vedomá nebezpečenstva jeho príťažlivosti, nemá dosť síl odolať zakázanej vášni... Vzorec trochu neistého dievčaťa a zlého chlapca očividne stále funguje aj po "iks" spracovaniach. Estelle Maskame sa ho však podarilo ustáliť v dobre napísanom príbehu, ktorý vzbudí vašu zvedavosť. Najviac práce si autorka dala s hlavnými hrdinami, ostatní sa v deji ukazujú jednoducho ako mladší bratia, vymetačky večierkov alebo nevšímaví rodičia. Čo sa mi celkom nepáčilo, je myšlienka, že silná láska dievčaťa dokáže pomôcť chlapcovi prekonať problém s drogami. Kiežby to bolo také prosté! K tomuto žánru sa však ľahšia cesta hodí, a ak to vyburcuje u čitateliek ochotu pomáhať zblúdeným dušiam, nech je tak! Vieš, že ťa milujem? je letná oddychovka cieliaca na témy blízke mladým ľuďom. Využíva pritom zaužívané námety a cestičky, no vďaka rozprávačskému talentu si vás dokáže získať. A to hlavne ak máte vek na hranici dospelosti, kedy sú emócie vybičované na maximum. V tejto knihe ich totiž nájdete neúrekom.

Iskra [ z anglického originálu Spark], pokračovanie megahitu Tinta od Alice Broadwayovej, je mimoriadne príjemným prekvapením. Po skončení prvej etapy príbehu sa hlavná hrdinka Leora dozvedá, že je polovičná Neoznačená, čo jej v spoločenstve Označencov narobí nemalé problémy. Okrem toho, že sa na ňu susedia a známi dívajú ako na cudzinku, starosta Longsign má pre ňu návrh, ktorý vo svojej zúfalej situácií nemôže odmietnuť. Týmto návrhom je odísť do Featherstonu, kde bude robiť špiónku. Featherstone je kolónia, v ktorej žijú Neoznačenci, a okolo ktorej bol kedysi dávno postavený múr, ktorý mal Označencov brániť pred ich neoznačenými susedmi. Leora túto ponuku zo začiatku odmietne, ale argument, že by mohla zistiť informácie o svojej biologickej matke, ju dostatočne presvedčí o tom, že sa ta musí vydať. Keď dorazí do Featherstonu, rýchlo si privykne na nevôľu, ktorú k nej obyvatelia prechovávajú a dozvie sa veľmi veľa o svojej matke, ocovi a ostatných príbuzných. Nakoniec sa musí Leora rozhodnúť, na ktorej strane barikády bude stáť. Pripojí sa ku Označencom, medzi ktorými sa narodila, alebo sa zastane Neoznačecov, ku ktorým patrí. Rád by som sa vyvaroval chronickému porovnávaniu s jednotkou, avšak bez toho to nepôjde. Iskra má oproti jednotke oveľa lepší príbeh, a to na plnej čiare. Gradácia je úplne bezchybná, napätie sa dá doslova krájať, o nečakané zvraty nie je núdza... prekvapivých prvkov je tu teda veľmi veľa, čo ma nesmierne potešilo. Ale! Vždy tu nejaké ale musí byť, bez toho to jednoducho nefunguje. Tým ale je zhruba prvých päťdesiat strán, ktoré mali podľa mňa patriť stále do Tinty, keďže sa venujú tomu istému. Jednoducho detailne rozoberajú záverečný ceremoniál, vďaka ktorému sa prišlo na to, že Leora je polovičná Neoznačená. Týmto je kniha na moje pomery dosť krátka a mohlo by sa z jej potenciálu vyťažiť oveľa viac. Z nasledujúcich kapitol je ale priam cítiť napätie, keďže Leora robí špióna pre starostu. Veľmi sa mi páčila rozličnosť týchto dvoch kultúr, ktoré sú neuveriteľne odlišné a predsa majú spoločný vznik a príbehy. Ďalším mínusom, ktorý oberá príbeh o dostatočnú noblesu, je Leora sama. Keďže je veľmi ľahké presvedčiť ju o vlastnej pravde, dobre sa ňou manipuluje, čo využívajú skoro všetci. Navyše je priveľmi nechápavá, keď vy už tušíte, čo sa deje, ona nemá o tom ani potuchy a s pokojným svedomím si vkráča priamo do jamy levovej, čo ma nesmierne iritovalo. Ak ide autorke o to, aby vykreslila postavu, ktorá si musí prejsť zrodom, nejakou osobnou premenou, aby svet videla inak, potom jej tento zámer pomerne vychádza. V opačnom prípade stojí na zamyslenie jej vykreslenie dievčaťa, ktoré možno zmení svet a doterajší rád v ňom. V takejto podobe je jednoducho stereotypné, šablónovité, YA literatúra má potenciál, aby svoje hlavné hrdinky s niečím ozvláštnila. Prečo ním teda mrhať? Musím však pochváliť štýl písania, ktorý bol neuveriteľne ladný a kvôli tomu som si čítanie veľmi užil. Stránky opäť odsýpali. Dej si pokojne plynul, text sa menil pred očami na živé výjavy z jednotlivých scén. Kvalita sa tomuto dielu zaprieť teda nedá. Po všeobecnej úvahe knihe dávam 95 percent, keďže to bolo rapídne zlepšenie sa oproti jednotke. Tejto série by ste teda mali dať šancu a prečítať si ju. Keď by sa aj stalo, že vám hlavná hrdinka nesadne, nič to, Alice vám ponúkne oveľa viac zaujímavých vecí, ktoré stoja za vašu pozornosť!

Začínam si myslieť, že priezvisko Dahl predurčuje jeho nositeľov stať sa majstrom slova. Žiarivým príkladom je klasik Roald Dahl, v súčasnosti rezonuje i nórsko-americká spisovateľka psychotrilerov Alex Dahl. A na poli krimi sa zrodila ďalšia autorka daného mena - Julia Dahl, ktorá si takisto razí vlastný štýl. Vyznačuje sa temnou atmosférou, ťaživými dilemami a neistým koncom. V tomto smere musím pochváliť obálku slovenského vydania, kde sa odráža duch príbehu. Aj ten je zahmlený a postavený často na domnienkach a dohadoch. New York je bežným dejiskom rôznych žánrov, ale aj tu sa podarilo autorke načrieť do menej prebádaných vôd. Čitateľov uvádza do prostredia viac-menej uzavretej komunity Židov v štvrti Brooklyn, na čo odkazuje aj samotný názov Neviditeľné mesto. Ako je možné vyčítať z úryvku, Neviditeľné mesto sa pohráva s dvoma základnými námetmi - zavraždenou ženou a traumou spôsobenou z matkinho odchodu. Hlavnou hrdinkou - a zároveň ústrednou postavou série, keďže kniha je jej úvodnou časťou - je novinárka Rebeka Robertsová. Prácou v New Yorku sa naplnil jej žurnalistický sen, no i ten má svoje úskalia. Prejavia sa napríklad vo chvíli, keď dostane za úlohu napísať článok o zločine spojenom s ortodoxnou židovskou komunitou. Platia v nej prísne (ne)písané pravidlá, a polícia nie je schopná plne preniknúť cez jej hrubé múry. Rebekina matka ju ako malú opustila, aby sa vrátila späť do brooklynskej štvrte a k svojmu náboženstvu. Rebeka tak rozbieha pátranie v dvoch smeroch - jednak chce zistiť, čo a kto stojí za krutou smrťou ženy, a popri tom sa dozvedieť viac o osude svojej matky, a tým aj o tom svojom. Napriek tomu, že by sa tým mohol jej osobný život diametrálne zmeniť... Dej sa odohráva v priebehu desiatich dní a za ten čas stihne prejsť Rebeka určitým vývinom. Julia Dahl v nej vytvorila postavu, ktorá má čo ponúknuť aj do budúcna. Sériu naštartovala pomerne kvalitne, i keď úvod knihy je trochu pomalší. Nech vás to ale neodradí. Neviditeľné mesto síce nie je založené primárne na nečakaných zvratoch alebo silno dramatických situáciách, ale dokáže si udržať vašu pozornosť. Páči sa mi, ako sa autorka pohrala s oboma hlavnými námetmi a jeden umne prepája s druhým. Úzka súvislosť poskytuje priestor na rozohratie ďalších motívov, aby spolu vytvorili komplexný príbeh. Text je tvorený prevažne dialógmi, čo mne osobne veľmi vyhovuje. Mám radšej dynamickejšie texty než rozvláčne opisy alebo prienikdy do vnútra postáv. Toho sa dočkáme i tu, ale skôr všetko vyplynie z diania, než by nám to Julia Dahl priamo servírovala. Aj preto ostávam jej fanúšikom a určite siahnem aj po ďalších častiach série.

Postapokalyptická krajina, upadajúce ľudstvo, beznádej, strach z budúcnosti – to všetko sú témy, ktoré nájdete v nejednej lepšej či horšej knižke zaoberajúcej sa tematikou katastrofálneho konca našej spoločnosti. Simon Stalenhag, švédsky ilustrátor a dizajnér, vytvoril fascinujúce dielo, ktoré našťastie spadá do kategórie kníh, ktoré túto tematiku uchopili plnohodnotne a prinášajú svojmu čitateľovi nielen nadpriemerný zážitok z čítania, ale aj fascinujúce vizuálne dopĺňanie dejovej linky. Zdá sa vám, že je tých superlatívov až príliš? Lenže táto knižka si to naozaj zaslúži. Dej sa odohráva v Amerike v 90. rokoch, keď po vojenskom konflikte dochádza k postupnému morálnemu a civilizačnému úpadku ľudstva. Paradoxom je, že v tejto vojne padli za obeť najmä mnohé bojové technológie, pomocou ktorých ľudia viedli ozbrojené konflikty, aby sa tak vyhli početným stratám na ľudských životoch. Konflikt však spôsobil, že mnoho ľudí začalo hľadať útechu práve vo virtuálnej realite, ktorá prináša lepší život a zaháňa strach z neznámej budúcnosti. Čas strávený v ,,inom svete“ ale začína stúpať a ľudia prestali vnímať reálny svet, ktorý sa im rúca priamo ,,pred očami“. Mladá Michelle so svojím žltým robotom putujú touto neútešnou krajinou s jediným cieľom, ktorý si stanovili, a tým je pobrežie. Cestou stretávajú rôzne podivné indivíduá, obrovské vraky bojových lodí a dronov, ktoré dotvárajú scenériu nevľúdnej krajiny. Nebezpečenstvo číha na každom kroku a ich cesta bude popretkávaná mnohými zaujímavými situáciami. Príbeh knižky je z tohto prvotného pohľadu možno príliš jednoduchý, no nenechajte sa oklamať. V skutočnosti je určený skôr náročnejšiemu čitateľovi, ktorý ocení často nejednoznačný text, skrývajúci jadro veci niekde medzi riadkami. Málo vecí je tu napísaných priamočiaro a dôvod, prečo táto knižka vyčnieva z radu, je ten, že text je prepojený s obrazom. A toto previazanie je plnohodnotné, nielen tak na oko. A čo to znamená? Začítate sa do príbehu, ktorý je odrazu prerušovaný a doplnený obrazom. Je už len na čitateľovi, koľko času strávi nad prezeraním si úžasných detailných ilustrácií a hľadaním nadväznosti na dej. Všetko to do seba zapadá a vám sa pred očami odohrávajú obrazy ako z filmu. Obrazy neurografických veží, ktoré na vás zlovestne hľadia červenými svetlami z pochmúrnej a depresívnej modrej krajiny, či nadrozmerné chátrajúce vraky bojových lodí dokážu čitateľa vtiahnuť do deja a vyvolať tú správnu atmosféru, ktorá sa mnohým autorom nedarí slovom nastoliť tak, ako sa to od nich očakáva. A tu na vás tá depresívnosť dýcha z každej strany, a to ste sa zatiaľ nemuseli ani len začítať. Čo dodať na záver? Kniha Pasáž sa ťažko opisuje, predsa len je to špecifický kúsok, ktorému zrejme budete ťažko hľadať konkurenta, a preto treba po knihe iba siahnuť a uvidíte, že nebudete ľutovať. Je to zážitok, ktorý sa možno nebude opakovať.

Peter May sa preslávil najmä atmosférickými trilermi zo škótskeho prostredia, no sem-tam si odskočí aj do iných krajín. V prípade série Enzo je to Francúzsko, hoci ani tu sa nevyhneme škótskym koreňom. Ústredný hrdina pochádza práve odtiaľ a má rovnaké priezvisko ako hlavná postava inej autorovej série - Finn Macleod. Zem galského kohúta ponúka množstvo motívov a špecifických regiónov a Peter May čitateľom sprostredkúva v každom románe jeden z nich - napríklad pohnutú históriu Paríža, čaro vinárstva či hmlou zastreté bretónske pobrežie. V piatej časti Tajomstvo tretej hviezdy sa ponoríme do miestnej bohatej gastronómie, pretože odloženým prípadom, ktorý Enzo tentoraz rieši, je záhadná smrť slávneho šéfkuchára Marca Frayssea. Dajte si teda pozor. Je vysoko pravdepodobné, že okrem hladu po dobrej knihe na vás zaútočí aj ten skutočný. Výhoda prekladov je v tom, že na novú knihu nemusíme čakať veľmi dlho. V pôvodnom vydaní totiž tento diel vyšiel až šesť rokov po predošlom, čo už je dosť dlhá doba, za ktorú sa dá aj veľa zabudnúť. O to viac, keď sa Peter May nezaoberá vysvetľovaním predchádzajúceho diania. Samozrejme, hlavný motív série je zachovaný - Enzo vyšetruje ďalší zo siedmich prípadov, ktoré spracoval novinár Roger Raffin vo svojej publikácii ako súčasť ich stávky. Ego a snaha o spravodlivosť tak Enza znovu doženú k riskovaniu vlastného života, keď začne pichať do osieho hniezda. V Tajomstve tretej hviezdy sa neprebúdza k životu veľmi starý zločin - došlo k nemu len v roku 2003. Lenže ako je zvykom, všetko má pôvod v hlbšej minulosti, a tak sa cez retrospektívu v pár kapitolách dočítame aj o dianí počas predošlých desaťročí. A čo by to boli za Francúzi, keby kdesi v pozadí nečakal na odhalenie zakázaný pomer medzi obeťou a manželkou jej šéfa? Enzo už síce nepatrí medzi najmladších, no stále nestráca nič zo svojho šarmu. Aj teraz si popri pátraní nájde čas na letmý románik. Len ma trochu zarazil vek jeho novej priateľky vzhľadom na to, ako sa pozerá na vzťah medzi Raffinom a svojou dcérou. Vyznieva to trochu pokrytecky, ale zase, na druhej strane, prečo nie? Niekde predsa zo seba musí vybiť napätie. Občas sa totiž dostane do problémových situácií, ktoré obohatia dej a Enza o pár modrín. Bez nich by to však nebolo ono, pretože Tajomstvo tretej hviezdy je postavené skôr na svedomitom zisťovaní okolností a analýze stôp než na dramatickosti. Každopádne sa naň oplatilo počkať, Peter May je zárukou kvalitného čítania, pretože sa uňho možno spoľahnúť na vyváženosť zápletky, postáv a celkovej atmosféry. Zároveň vyburcuje vašu zvedavosť i očakávanie, ako celá séria napokon dopadne - ohľadom stávky aj Enzovho súkromného života. Aj ten má stále čo ponúknuť, v Tajomstve tretej hviezdy sa napríklad dozvieme viac o Enzovom bratovi. Takže - pripravte si niečo chutné pod zub a ponorte sa do knihy.

Klasické dielo svetovej literatúry napísala Jeanette Wintersonová ako 28-ročná a inšpirovala sa svojou milostnou aférou so ženou aj detstvom v silne kresťanskej rodine. „Napoleon mal tak rád kuracinu, že nútil svojich kuchárov, aby varili od vidím do nevidím,“ začína novelu Vášeň (vyd. Lindeni, 2019) autorka Jeanette Wintersonová. Jej hlavnou postavou je Henri, francúzsky vojak, ktorý tieto kurčatá pripravuje, a Benátčanka Villanelle, ktorej osud ovplyvnila francúzska armáda. Vášeň napísala britská prozaička v štýle rozprávky s magickými prvkami. Nie je to však klasická kniha s dejom o hľadaní lásky. Je skôr súborom úvah o vášni, ktorá lásku napĺňa. „Niekde medzi sexom a láskou leží vášeň,“ píše Wintersonová v príbehu, ktorý je krutý a zároveň hlboký. Neponúka návod na šťastie, skôr ukazuje, že pri milovaní trpíme všetci rovnako. Vojna ich zmenila Rozprávanie príbehu z čias Napoleona sa strieda medzi Henrim a Villanelle, ktorí sú úplne odlišní. On je uvážlivý a pozorný vojak, ktorý prežil mladosť na pokojnej farme vo Francúzsku. Odtiaľ sa dostal do Napoleonovho tábora a prešiel s ním východnú Európu až do Ruska. Villanelle je bisexuálka, ktorá nie je veľmi úprimná, zápasí s morálnymi aj emocionálnymi dilemami v dekadentnom benátskom bludisku. Pracuje v kasíne a neznáša Napoleona. Obaja zažívajú sklamanie aj bolesť, avšak príšerne milujú. Ona ženu, on svojho generála. A keď sa ich láska zmení na trápenie, spoločne podstúpia cestu z Moskvy do Benátok. Hoci si to odmietajú priznať, vojna ich oboch zmenila. Mužov naučila inak milovať, ženy inak žiť. „Tu sme nemali ženy, iba fantáziu a zopár pobehlíc, takže sme si nevedeli spomenúť, čo je to na ženách, čo dokáže muža vďaka vášni posvätiť.“ Wintersonová nemusí byť priama, nemusí ani všetko vysvetľovať, aby jej postavy boli uveriteľné a dej pútavý. Navyše v rozprávaní často prechádza zo sna do reality, akoby medzi skutočným a nadprirodzeným bola tenká a pohyblivá hranica. „Mne môžete veriť. Mojim rozprávkam,“ píše, aby tak zdôraznila, že pravda existuje jedine s fikciou. Naivný Francúz a pragmatická Talianka Henri a Villanelle sú svojimi protikladmi. Jeho premôže láska, ona tú najväčšiu už zažila. Vďaka tomu rozumie srdcu lepšie ako naivný Francúz, ktorý chcel s Napoleonom dobyť svet. „To srdce nás zradí, núti nás plakať a pochovávať kamarátov, keď by sme mali pochodovať vpred. To srdce nás v noci plní hnusom a núti nás nenávidieť osobu, ktorou sme stali. (…) Srdce nemožno dať do záložne. Nemôžete ho tam nechať v čistom obrúsku a vyzdvihnúť, keď nastanú lepšie časy.“ Wintersonová pracuje s metaforami, aby nás nútila rozmýšľať o láske, ktorá môže vzniknúť aj uprostred zimy, pod bodom mrazu. Henri ani Villanelle však nie sú heroické postavy s množstvom pozitívnych vlastností. Povyšujú ich city, s ktorými zápasia. Wintersonová vďaka nim búra tradičné vnímanie mužských a ženských postáv, pretože Villanelle prisudzuje pragmatickosť, ktorú majú bežne muži, kým Henri trpí pre svoje neopätované city podobne ako ženské hrdinky v klasických románoch. „Keď snívam o budúcnosti v jej náručí, nevidím nijaké temné dni ani tuhú zimu, a hoci viem, že je to nezmysel, skutočne verím, že by sme boli vždy šťastní a naše deti by zmenili svet.“ Najsilnejšie vyznania autorka oznamuje len tak mimochodom, akoby podstatnejšie neboli slová, ale činy, ktoré ich dokazujú. Hráš, vyhráš, hráš, prehráš, hráš Klasické dielo svetovej literatúry napísala Wintersonová ako 28-ročná a inšpirovala sa svojou milostnou aférou aj detstvom v silne kresťanskej rodine. Preto sa okrem lásky venuje aj viere v Boha, ktorú rieši predovšetkým Henri. „Nemôžem sa stať kňazom, lebo hoci moje srdce bije rovnako hlasno ako jej, nedokážem predstierať, že počujem hlasnú ozvenu. Kričal som k Bohu i k Panne Márii, ale neodpovedali mi a ja nemám záujem o ten slabý hlások.“ Jej písanie je úsporné a presné. Venuje sa len dôležitým detailom, ktoré dotvárajú magickú atmosféru. Strieda prítomnosť s minulosťou, spomienky z Henriho detstva so zážitkami z frontu. História pre Wintersonovú nie je statická ani posvätná. Ohýba minulosť vlastnou interpretáciou a predstavivosťou. Je slobodná v tom, ako opisuje Benátky, hoci ich pred publikovaním knihy v roku 1987 nenavštívila. Dôležitejšie ako fakty o Napoleonovi je príbeh, neobjektívne prežívanie lásky, ktorá je stredobodom knihy. Opakujú sa v nej frázy, ktoré vyznievajú ako zaklínadlo predznamenajúce katastrofu. „Hráš, vyhráš, hráš, prehráš. Hráš.“ Vášeň je osud Wintersonovej kniha je predovšetkým o vášni vo všetkých jej podobách – náboženskej, hrdinskej aj erotickej. Je o cite, ktorý nás spája a tiež rozdeľuje. Vášeň je podľa nej osud aj hra, v ktorej možno prísť o srdce. Nedá sa jej rozkázať, ani ju zmeniť. Možno sa jej len poddať, nechať sa ňou viesť z bojiska do benátskych lagún medzi gondolierov. A hľadať tam šťastie, ktoré sa ukrýva za maskami a karnevalom. „Hovorí sa, že každá snehová vločka je iná. Ak je to pravda, ako dokáže svet ísť ďalej? Ako dokážeme vstať z pokľaku? Ako sa spamätáme z tohto zázraku?“ pýta sa autorka v príbehu. Nesníva však o láske, so svojimi postavami ju prežíva a ponúka to isté aj čitateľom. „Nech sa prvý raz zaľúbite do kohokoľvek a skutočne ho milujete, vždy vás bude hnevať a nebude to mať nijakú logiku. Možno sa usadíte na inom mieste, možno ste šťastní, ale ten, kto vám vzal srdce, má nad vami moc.“

Komiky sú hlavne v zahraničí veľmi obľúbené. Či už si zobereme taký Marvel, ktorý je hitom asi všade, alebo iné komiksy ako je Lucifer, Arrow a tak ďalej. A o to viac sa teším, že nielen v zahraničí, sa čoraz viac do popredia dostávajú komiksy aj pre teenegerov. Nejedná sa len o komiksy na doplnenie deju ako je napr. Iko, ktorá dopĺňa Mesačné kroniky, alebo samostatný komiksový príbeh ako je Nimona. "Nie som dieťa. SOM ŽRALOK!" Nimona je komiksový príbeh, ktorý nie je taký ako by ste očakávali. Nimona nie je hrdinka, je to iba obyčajné dievča, je dokonca tvaromenička, čo samo o sebe je veľmi vzácne. Tvaromeniči by sa zišli na obidvoch stranách - či už na tej "dobrej" alebo "zlej". A Nimona sa rozhodne pomôcť lordovi Ballister-ovi Blackheart-ovi. Takže, dá sa povedať, že tento príbeh o Nimone nie je taký ako čakáte. Nimona bola skvelá hlavná hrdinka, o ktorej by som si mohla čítať ako dlho by som chcela a nikdy by ma neprestala nudiť. Nimona bola skvelá, vtipná, nebojácna a rozhodne nebola nejaké typické dievča, ktoré má dokonalú postavu a potrebuje neustále zachrániť. Nimona bola pravý opak - väčšinou ona bola tá, čo stála na opačnej strane a proti ktorej potreboval svet zachrániť. Komiksy majú hneď niekoľko výhod. Nielenže sa čítajú veľmi rýchlo, väčšinou sú veľmi výstižné bez zbytočných dlhých opisov. A nielenže je komiks rýchlo čitateľný a býva kratší ako obyčajná knižka, okrem iného je tento aj veľmi dobre spracovaný a nedokážete sa od neho odtrhnúť. Ja sama som sa do knihy pustila a nemohla som prestať s čítaním až dokým som ju neprečítala. Ilustrácie, ktoré sprevádzajú tento komiks sú tiež veľmi podarené, originálne a nie sú to obyčajné otrepané ilustrácie. Sú veľmi originálne a naozaj skvele dopĺňali celý príbeh. Takisto, preklad od Ivky Cingelovej bol skvelý, čítalo sa to jedna radosť a naozaj veľmi dobre vystihla jazyk teenegerky a takisto sa to aj práve vďaka tomu veľmi dobre čítalo. Ďaľším veľkým plusom je, že sa vydavateľstvo Cooboo rozhodlo pre hardback. Nimona sa o to lepšie čítali, žiadne strany pri čítaní nevypadávali a ani sa nepoškodila väzzbe alebo bok knihy, ako to niekedy býva pri menej kvalitných komiksoch. Aby som to zhrnula, Nimona je komiks, ktorý stojí naozaj za prečítanie. Nielenže je to naozaj veľmi dobrý príbeh, obsahuje aj kopu zaujímavých myšlienok, a určite sa niekedy v budúcnosti k tomuto komiksu plánujem vrátiť. A rozhodne som zvedavá na ďalšie knihy od tejto autorky -ak budú tak skvelé ako Nimona, tak určite budú stáť za to.

Nimona nie je prvým komiksom, ktorý autorka napísala, ale je prvým, ktorý vyšiel v slovenskom preklade. A ja naozaj dúfam, že nie je posledným. Autorke sa podarilo niečo neuveriteľné - dokázala si získať totálneho komiksového neznalca. Doteraz som sa totiž s komiksom stretla maximálne na internete vo forme vtipných obrázkov. No hneď ako som videla Nimonu, vedela som, že to musím zmeniť. Nimona je fantasy komiksovým príbehom o drzej a pojašenej tvaromeničke, ktorá sa jedného dňa rozhodne, že chce byť pomocníčkou najväčšieho zloducha v kráľovstve. A aj keď sa zloduch Blackheart bráni, lebo pomocníčku (a navyše pubertiačku) v svojom živote nepotrebuje, Nimona sa nedá len tak ľahko odradiť. Začína sa tak séria veľkých dobrodružstiev, ktoré sú rovnako nebezpečné ako vtipné. Autorka skvelým spôsobom spája vtipné situácie a komplexné postavy do deja, v ktorom sa skrýva omnoho viac ako by ste na prvý pohľad čakali. Postavy sa neustále pohybujú v šedej zóne medzi dobrom a zlom, aj to čo sa zdá na začiatku očividné je na koniec trochu inak a najmä trochu hlbšie. Možno aj zlí sú niekedy dobrí a hrdinovia nerobia iba správne rozhodnutia. Ale aj tak ich budete milovať. Vzťah medzi zloduchom Blackheartom a jeho protivníkom Goldenloinom je zložitý; plný spomienok, zrady a lásky. A Nimona je presne to, čo títo dvaja potrebujú. Humor nie je násilný, prirodzene vyplýva z množstva komických situácií a pováh postáv. Okrem milých vtipov tam nájdete množstvo sarkazmu aj čierneho humoru, ktoré dopĺňajú trefné ilustrácie. Toto je jedna z tých kníh, pri ktorej sa budete smiať naozaj nahlas, nielen popod nos či v hlave. Ilustrácie sú naozaj podarené a keby takto vyzerali všetky komiksy, už nečítam nič iné. Nimona predstavuje presne to čítanie, po ktorom siahnete v stresujúcom období, keď potrebujete vypnúť a zasmiať sa. Možno budete plakať smiechom a možno nie, no určite sa pobavíte. Postavy na pomedzí dobra a zla, skvelý štýl kresieb a písania, dobre premyslená zápletka. Ja pevne verím, že bude aj pokračovanie a tiež, že po tejto knihe siahnete aj vy. Verte mi, nebudete ľutovať.