Meno Olivier Bourdeaut, pokiaľ veľmi nesledujete zahraničnú literárnu scénu a rôzne ceny za literatúru, vám asi veľa nehovorí. Tento francúzsky autor publikoval svoju prvotinu začiatkom roku 2016 a hneď v ďalšom roku sme sa dočkali českého i slovenského prekladu. Rýchlo? Áno, pretože kniha Čekání na Bojanglese sa krátko po vydaní stala senzáciou, a to nielen v domovskom Francúzsku. Zaujímavý názov a obálka – vyvolávajúca pocit, že táto kniha nebude ako ostatné –, ale aj prvé slová knihy sú znakom výnimočnosti novely. Nejde o typický príbeh plný nečakaných zvratov či napätia, nenájdete tu ani veľké množstvo postáv, no zato objavíte netradičný príbeh jeden nezvyčajnej rodiny, ktorú tvorí mama, otec, ich syn – rozprávač príbehu – a domáci maznáčik v podobe vtáka. Ich rodina žije svojským životom trochu mimo reality, pretože tak sa im to proste páči. Večierky, dobré jedlo a pitie, kašlanie na pravidlá a konvencie, každovečerná spoločnosť zaujímavých priateľov a k tomu úžasná hudba; nikdy sa nekončiaca pieseň Mr. Bojangles od Niny Simone, pri ktorej by zamilovaní rodičia chlapca najradšej tancovali do skonania sveta. Už od úvodu sa na vás valí humor, absurdita a vykonštruovaný dej, ale to všetko je súčasťou očarujúceho príbehu, ktorý nemá za cieľ byť zdrvujúco reálny, ale chce poukázať na svetlé i temné odtienky života, na bláznivú lásku, na to, že i menej konvenčné správanie sa môže stretnúť s porozumením. Od prvých strán je veľmi výraznou a svojskou postavou matka, ktorej skutočné meno sa nikdy nedozvieme (asi). Ona je stred vesmíru, stredobod tejto rodiny, ona robí z každodennej sivosti reality magický život plný vášne, fantázie a lásky. Jej prehovory mi svojou pochabosťou miestami pripomínali Daisy z Veľkého Gatsbyho, vlastne celý text mal trošičku fitzgeraldovský a jazzový nádych, hoci sa vlastne odohrával v súčasnosti. Postupne sa však atmosféra textu menila, absurdné striedalo to reálne, no svoju pojašenosť si text do istej miery stále zachovával, i keď realita pomaly, ale isto začala vystupovať do popredia. V tejto knihe však nejde len o ničnehovoriace rozpovedanie príbehu, Bourdeaut na pozadí extravagantného života niekoľkých ľudí reflektuje aj rôzne udalosti či problematiky, no možno povedať, že je potrebné čítať medzi riadkami. Vnímavý čitateľ už pomerne skoro dokáže vytušiť, akým smerom sa kniha bude uberať, keďže ju mnohí prirovnávajú k Vianovej Pene dní. Komická atmosféra sa začne meniť na dusivú, dokonca až tragickú a vy sa po tej zmene zrazu pristihnete, ako postavy začínate ľutovať, pretože ste si ich od začiatku veľmi rýchlo zamilovali. „Plakat za dne, to je něco jiného, je to jiná rovina smutku.“ (s. 88) Svojské rozprávanie chlapca je kde-tu doplnené denníkovými zápiskami otca, ktoré novele dávajú trochu iný rozmer. Pridávajú jej na vážnosti, keďže chlapcov pohľad – hoci je veľmi vnímavý – je stále len pohľad malého chlapca, ktorý je miestami naivný a hlavne hravý. Jeho vek sa však neodráža v jazyku, štylizácia je, naopak, veľmi dobrá a zaujímavá, no otcove texty sú o úroveň vyššie. Táto kniha plná radosti a humoru vás zároveň hlboko dojme, pretože i keď je uletená, poukazuje a snaží sa vyzdvihnúť krásy života, keďže tie často zavalení všednosťou už ani nevidíme. Naproti bohémskemu životu tu však postrehneme aj jeho odvrátenú tvár, čo textu pridáva na dramatickosti a čitateľa vťahuje tak trochu späť do reality plnej problémov, s ktorými sa bežne stretávame. Čekání na Bojanglese sa zrejme nestretne s priaznivým ohlasom u masy čitateľov, avšak tí, čo radi vyhľadávajú netradičné a výnimočné diela, si ho určite vychutnajú.

Táto letom kričiaca knižka navonok pripomínajúca encyklopédiu vám už klope na dvere!!! Otvárajte!! Leto o pár dní meteorologicky končí, tak si osviežte posledné dni. Ťažko, veru ťažko sa nám ide všetkým po prázdninách do školy ;) ,,...vyhrávať je zábavné a každý predsa rád vyhráva." Povedz, že ma miluješ je ideálnou voľbou nielen k moru. Už len pri čítaní máte pocit, že tam môžete byť. Obálka tejto knižky je hravá, plná leta. Mušličky Belly pripomínajú milovanú priateľku jej mamy. A teda aj každé leto, ktoré spolu prežívajú. Leto plné vody, tepla a zábavy. Objavovania seba samej. Prvých lások, prvých sklamaní a rozčúlení. Knižka opisuje vzťahy medzi súrodencami oboch dlhoročných priateliek. Štyri decká. Belly a traja chalani, ktorí sa ju svojim spôsobom snažia ochrániť. Až toto leto sa Belly vzoprie a začne si kráčať po svojom. Zažije prvý vážny vzčah a všetky jej city vyjdu na povrch v jedinom hurikáne, kedy si povie dosť. Táto knižka je plná očakávaní, myslíte si, že viete ako skončí, ale ste úplne vedľa. ,,Keď raz chvíľa pominie, nemožno ju znova nájsť. Je preč." Nestíhala som ani rozmýšľať nad tým, čo sa deje, len som chcela čím skôr vedieť, aký bude koniec. Toto je naozaj rýchle a príjmné letné čítanie. Belly opisuje nielen aktuálne leto, ale vo svojich spomienkach sa vracia ku každému letu a spomína, aké bolo. Tieto flashbacky dej síce spomaľujú, no niektoré pikošky sú naozaj zaujímavé. Vďaka týmto náhľadom do minulosti môžeme lepšie pochopiť psychické rozpoloženie Belly. Toto leto je však, samozrejme, najlepšie a je aj ťahúňom deja, jeho hlavnou línou ;) Zo začiatku ma príbeh nebavil, no neskôr sa posunul a už som sa naozaj nechcela odtrhnúť. Táto knižka sa mi páčila viac ako Všetkým chalanom, ktorých som milovala... od tej istej autorky. Príbeh bol jednoduchší, bez blbostí a reálny. Posadený do úžasného a nádherného prostredia. Postavy vás nenudia, každá jedna je špeciálna. ,,Rozmýšľala som, či sa takto končia staré lásky - ufňukane, pomaly a zrazu nie sú." Čo sa týka záveru, ten bol alebo nebol? Sama neviem, pretože kľudne by som čítala ďalej a ďalej. Príbeh skončil skokom na Vianoce, chvíľkou, ktorá prezradila všetko aj nič. A je len na nás aký záver si sami napíšeme. Určite sa nebojte pustiť do tohto letného mini šialenstva.

Kniha Učiteľ od autora Lee Matthew Goldberga sa mi pozdávala už dávnejšie, hneď ako vyšla. V tom období som však vedela, že nebudem mať na ňu dosť času, preto som na ňu takmer pozabudla. Dokonca som si ani nevšimla, že by ju niekto čítal a robil jej propagáciu. Nakoniec som sa rozhodla, že jej dám šancu a pustila som sa do čítania. Knihu som prečítala za dve poobedia. Treba k tomu ešte niečo písať? ?? učitel Mladý redaktor známeho vydavateľstva Kyle Broder práve získal skvelú zmluvu pre mladú autorku. A to iba za prvých 100 strán rukopisu. Keď sa to dozvie profesor William Lansing, ktorý ho učil na univerzite, je nadšený. Verí totiž, že jeho bývalý žiak mu pomôže vydať knihu, ktorú on píše už desať rokov. Kyle je spočiatku uchvátený, že sa vidí s Williamom po tak dlhom čase. Keď sa však pustí do čítania jeho diela, je šokovaný. Je si istý, že toto nie je kniha, ktorú by jeho ( a aj ktorékoľvek) vydavateľstvo chcelo vydať. Potom, čo ho Kyle zdvorilo odmietne, za začína skutočný triler. William začína byť posadnutý. Neustále prenasleduje Kyla aj jeho priateľku, ba dokonca aj spomínanú mladú spisovateľku. Postupne sa odkrýva desivé tajomstvo z ich minulosti. „Naozaj ste v pohode?“ Zaliali sa mu oči a utrel si ich rukávom. Mal ďaleko k tomu, aby bol v pohode. Bude zvyšok jeho života diktovať to, čo niekto zvečnil v nejakom románe? „Kyle….?“ „Idem do Connecticutu,“ túžil po jej úteche, potreboval mať niekoho na svojej strane. „obávam sa, že s Williamom to nedopadlo dobre. Pokúša sa ma zničiť.“ „ Hovoril o vás pekne. Povedal, že je vaším učiteľom.“ Učiteľom. Kyle už nikdy nechcel počuť to slovo, už len pri tom pomyslení sa cítil zle. Kniha je napísaná skutočne veľmi pútavo. Autorov štýl sa mi páčil. Krátke odseky vás nútia čítať ďalej. Týmto spôsobom iba otáčate stránky a so zatajeným dychom čakáte na rozuzlenie. To bolo síce trochu predvídateľné, ale atmosfére knihy to neublížilo. Párkrát sa mi stalo, že sa mi rozbúchalo srdce. Mala som obavu, čo bude nasledovať. To k tomuto žánru patrí a som rada, že sa to dostavilo aj pri Učiteľovi. Pozitívom tejto knihy je aj niekoľko tipov na knihy, ktoré sú v nej spomínané. Predsa len, ide o príbeh s knižnou tematikou. To ja ako knihomoľka považujem za atraktívnu tému. Knihu som sa snažila viackrát odložiť s tým, že idem niečo robiť. Po pár sekundách som ju ale mala späť v rukách a čítala ďalej. ucitel02 Pre mňa bola táto kniha veľkým pozitívnym prekvapením. Naozaj ma mrzí, že som o nej na sociálnych sieťach veľa nečítala. Určite si zaslúži viac pozornosti. Vtiahla ma do deja a držala ma celý čas v napätí. Tak splnila svoj účel. Vrelo odporúčam aj ako darček pre muža. Ale viem, že tomuto žánru holdujú aj ženy. Pevne verím, že sa vám bude páčiť tak ako mne.

V poslednom čase sa u nás čoraz viac začínajú presadzovať aj francúzski autori. Väčšie vlny v mori trilerov spôsobil Bernard Minier, nasledoval Guillaume Musso a teraz sa do našej pozornosti dostáva Jean-Luc Bizien. Prvý diel jeho Trilógie temnoty ma okamžite zaujal tým, že sa odohráva prevažne v Severnej Kórei. Už to samo osebe je pre mňa obrovským lákadlom, vždy rád čítam knihy z netradičného prostredia. A krajina s komunistickým diktátorským režimom poskytuje mnoho zaujímavých podnetov a inšpirácií. Jean-Luc Bizien si je toho dobre vedomý a náležite ich využíva v každom smere. Či už ide o vojenskú zložku, medziľudské vzťahy, alebo takú banalitu, akou je u nás cestná doprava. Evangelium pekla vás tiež zaujme, ak máte radi dej s viacerými líniami. "Zašklebil se, když ho náhle oslepilo denní světlo, které se prodralo clonou z lístí. Zastínil si rukou obličej. Jako blesk ho zasáhla bolest. Tiše zasténal a klesl zpět na zem, dalšiho pokusu nebyl schopen. Ležel na zemi na zádech, jako mučedník odsouzený k pomalé smrti. Nad ním poskakoval démon z jedné nohy na druhou a tleskal do dlaní z čiré radosti, že se jeho kořist probrala." (s. 57) Tú hlavnú tvorí pátranie plukovníka Paika Dong-Soa po beštiálnom sériovom vrahovi v okolí hlavného mesta. Vodca Kim Čong-Il sa všemožne snaží zamedziť akémukoľvek fyzickému či psychickému zlyhaniu svojho ľudu a výskyt takéhoto pochybenia by bol fackou do tváre jeho režimu. Príslušné zložky sú tak odhodlané okamžite vraha nájsť, a to čo najskôr. Druhým leitmotívom príbehu je hľadanie strateného novinára. Americký redaktor Seth Ballahan sa cíti zodpovedný za mladíkov osud a vyberie sa do Severnej Kórei, aby ho priviedol späť domov. Michaelova rodina kedysi ušla pred režimom a Seth sa oprávnene obáva, či sa na mladého žurnalistu nezniesla vlna odplaty straníckych štruktúr. Obe línie sa skôr či neskôr pretnú, pričom čitateľovi nie je spočiatku jasné, kde sa Michael zdržiava, či je v područí vraha, alebo je jeho démonom čosi celkom iné. Bizien sa tu prejavuje ako autor schopný pohrať sa s čitateľovou predstavivosťou, čo ocenia najmä tí, čo dávajú prednosť úvahám pred priamočiarym dejom. "Kdo se stane jeho přístí kořistí? Se zavřenýma očima zkoumal seznam, který si vytvořil. Další soudní lékař, který pracoval s mrtvolami - jistý Čchoi Čung-wan, obskurní doktor, zaměstnanec státní márnice. Pravděpodobně ještě větší a tlustší než vojenský soudní lékař, jehož osud zpečetil před několika hodinami. Ano, Čchoi Čung-wan bude nepochybně ten další. Pak přijde na řadu mladý vyšetřovatel, ten, kterému svěřili tuhle záležitost. Mrňavý poručík, který si o sobě bezpochyby myslí, že ho dokáže dopadnout." (s. 272) Zasadiť príbeh pre našinca do exotického ázijského prostredia sa vyplatilo. Paik Dong-Soo ako hlavná postava je výborný, ihneď vzbudí váš záujem a chcete vedieť, ako to s ním dopadne. Navonok sa prezentuje ako oddaný vojak, no vnútri tajne túži po slobode a možnostiach západného sveta. Cez neho sa navyše dozvedáme o pomeroch v Severnej Kórei a pri niektorých prvkoch neprestanete žasnúť. Román sa tak stáva nesmiere poučným a jeho hodnota stúpa. Ďalšia postava - novinár Seth - už také veľké sympatie nevzbudzuje. Je protivný, arogantný, neznášanlivý a rasistický. Jeho postoj k Ázijcom je síce vysvetlený skrz rodinnú históriu (starý otec bojoval v kórejskej, otec vo vietnamskej vojne), no napriek tomu na mňa pôsobil ako rušivý prvok a jeho kapitoly som čítal najprv len z rýchlej povinnosti. Až keď sa dostal (konečne) do Kórey, začal sa jeho prerod a od toho momentu aj jeho celkové poňatie. Aj tu sa ukázalo, že Bizien vie, čo robí, a kam chce svoje postavy dostať. Čo mi však predsa len trochu prekážalo, bol autorov štýl. Je tu na súčasný trend pomerne málo dialógov a v drvivej väčšine prevažuje autorská reč. To je však len subjektívny postreh odchovanca dynamickejších textov, dá sa na to navyknúť. Evangelium pekla nastavilo latku vysoko a ak si ju udrží počas celej série, je sa na čo tešiť.

Ďalšia knižka, ktorú som si so sebou pratala na dovolenku, bola práve táto. Jedna z tých posledných síce, ale aj tak. No a musím sa priznať, že neviem, čo si myslieť. Vojna bola nie zas až tak dávno, no ja som ju nezažila, je to niečo, čo poznám len z dokumentov a z rozprávania. Viem o nej a počula som nejednu spomienku na toto nešťatné obdobie, videla som nespočet následkov, ktoré po sebe zanechala, no všetko tak nejak z diaľky. Nikdy som nemala pocit, že by sa ma priamo týkala. Práve pre to, že som ju nezažila z tesnej blízkosti. Viem, čo sa dialo, dostalo sa ku mne množstvo príbehov od ľudí, ktorí nehodnotili toto obdobie nijak kladne. No pri tejto knižke som mala pocit, že som priamo tam. Že sa skrývam a utekám, že plačem a kričím,... Že tento príbeh je niečo viac. Asi pre to, lebo to bola prvá takáto knižka, čo som čítala, preto som sa na ňu tak tešila. Nosí v sebe niečo, čo ma nútilo dívať sa na ňu oveľa osobnejšie. Vedela som, že vojna sa netýkala len Nemecka, nás a kdekoho ešte, no nikdy som si pred oči nepredkladala obraz spustošeného Holandska. Týkala sa aj ľudí, ktorí by sa pri správnom dodržovaní zákazu vychádzania možno ani báť nemuseli. No žijeme ako spoločenstvo a je zrejmé, že si budeme chcieť pomáhať. Že nie je fér, aby sme sa k sebe správali ako zvieratá. Bolo milé vidieť, že aj ľudia, ktorí neboli židovského pôvodu a nepoznali ľudí z deportačných centier, sa strachovali, chceli spraviť niečo dobré a zachrániť čo najviac ľudí, ktorí za nič nemohli. No a nie len židia prichádzali o svoje životy, no i obyčajní naverbovaní vojaci, ktorí položili svoje životy za vidinu víťazstva. Práve takýto príbeh ponúka táto knižka. Priamo z Amsterdamu. Tento príbeh rozpráva dievča menom Hanneke. Nežije zas až taký poctivý život, no je mladá a robí, čo najviac môže, aby pomohla svojej rodine. Oficiálne robí v pohrebníctve menšie administratívne veci, no jej hlavnou zárobkovou činnosťou je rozvážaťpodpultový tovar a zháňať veci, ktoré sa už v tej dobre tak ľahko kúpiť nedali. Práve týmto spôsobom sa raz ocitne na návšteve u zákazníčky, ktorá ju požiada o veľmi zvláštnu vec. Nájsť dievča, ktoré utieklo pred vojakmi, ktorí zabili jej rodinu. Mnohí sa skrývali a nevedno, ako sa ich životy skončili, keď skončila knižka, keď skončila vojna. Táto knižka nie je o strachu, bolesti, skrývaní, čučaní, či odboji. Je o láske, priateľstve, odhodlaní niečo urobiť a o odvahe niečo aj reálne urobiť. Hanneke často rozpráva o svojom mŕtvom priateľovi, ktorý odišiel brániť krajinu, no zahynul. Často naňho myslí a nedá sa zabudnúť, pretože sa jej do cesty pripletie jej brat. Čaká ju nemálo ťažkých a nebezpečných rozhodnutí, no aj napriek tomu obstojí, aj keď so smutným koncom. Ale také asi sú tieto príbehy, o smutnom osude tohoto obdobia. Tento príbeh sa ma pevne držal a nútil ma premýšľať a ďakovať, že žijem, kde žijem a kedy žijem. Pátrala so spolu s Hanneke, hľadala som vodítka a premýšľala asom s ňou. Váhala som s ňou a bála som sa. Chcela som pomôcť a spraviť niečo osožné. Obľúbila som si snáď všetky postavy okrem cudzích vojakov v meste. Obdivovala som toto dievča za to, čo všetko muselo urobiť a ako dobre sa naučila klamať, aby niekomu pomohla a chránila tak aj samú seba. Vedela som, prečo na začiatku váhala, ja yb som tiež nesúhlasila. no odhodlala sa a vstúpila do lepkavej pavučiny nepekného času, na ktorú by nikto z nás nemal zabudnúť. Po tomto viem, že dobrí ľudia existovali a snáď nejakí existujú aj dnes. A ak sa budeme chovať ako ignoranti, v ďalšej vojne by sme pozabíjali jeden druhého, no mali by sme sa chrániť a pomáhať si, postaviť sa krivde. Snáď žiadna už nikdy nepríde. Táto knižka mi dala veľa, čítala sa super ľahko a budem ešte dlho spracovávať, čo obsahovala.

Ďalšia super severská kriminálka – Tove Alsterdal a jej Zabudnutí mŕtvi! Musím sa priznať, že hoci krimi príbehy obľubujem, už dávno som žiadnu knihu podobného žánru nečítala. Kniha od švédskej spisovateľky Tovy Alsterdal bola teda príjemným osviežením, ktoré rozohnalo letargiu z čítania ženských románov, ktoré sa mi v poslednej dobe dostávali do rúk. Knihu Zabudnutí mŕtvi som si vybrala kvôli zaujímavému popisu, ktorý sľuboval spracovanie tém ako mafia, obchodovanie s ľuďmi či migrantská kríza. Zaujímavé a aktuálne témy, ktoré sa v súčasnosti dotýkajú väčšiny európskej populácie, Slovenska nevynímajúc, boli predpokladom, že nepôjde o tuctový román s otrepanými motívmi. Ďalším dôvodom bola samotná spisovateľka. Neviem prečo, ale oveľa radšej čítam podobné knihy od žien ako od mužov. Zdá sa mi totiž, že ženy dokážu nájsť správny pomer medzi napätím, akciou, opismi, charakteristikou postáv a ľúbostnou zápletkou. Zdá sa mi, že autorky svoje postavy viac prežijú, precítia a vytvarujú, pričom muži túto zložku diela viac zanedbajú a pozornosť venujú skôr zložitým zákonom fungovania podsvetia ako estetickej či umeleckej zložke. Alsterdal som však dôverovala a ako sa ukázalo, nesklamala ma. Vytvorila skvelý román, v ktorom je z každého rožku trošku, ktorý dokáže zaujať náročnejších čitateľov, ale aj čitateľky, ktoré s knihou relaxujú. Hlavnou postavu je Ally, ktorá si žije svoj pokojný život až do doby, keď jej manžel – investigatívny novinár Patrick – nezmizne v Európe za podozrivých okolností. Odhodlaná nájsť ho a zistiť pravdu o jeho práci odchádza do Paríža a vydáva sa na stopu zločineckej organizácie, ktorá pašuje a využíva migrantov na nelegálnu otrockú prácu. Postupne odhaľuje zákony podsvetia a prichádza na koreň veciam, ktoré sa jej manžel, ktorého to všetko stálo nakoniec život, chystal vyjaviť svetu vo svojich nedokončených článkoch. Je sympatické, že Alsterdal zvolila za hlavnú hrdinku ženu. Ženu, manželku a budúcu matku, z ktorej urobila silnú, ničoho sa nebojacu ženu. Tu sa však pýtam, či to Alsterdal neprehnala a nepokazila záver. Zdá sa mi totiž, že to trošku vykonštruovala a z celkom sympatickej hlavnej hrdinky urobila pomstychtivú vrahyňu, ktorá prežije smrť manžela, ale aj bitku, znásilnenie, vyhrážky a napriek tomu sa nevzdá a vplyvného francúzskeho podnikateľa, ktorý má všetko na svedomí, sama oklame a zabije. Napadajú mi otázky, akoby som v takej situácii reagovala ja, moji známi či iní, úplne obyčajní ľudia. A tu sa hodí otázka: Záleží čitateľovi viac na tom, aby sa stotožnil s postavou, alebo na tom, aby prostredníctvom nej zažil niečo nové, čo by v reálnom svete nikdy nezažil či nevydržal?! Čo čitateľ obľubuje viac?! Asi každý niečo iné, a preto sa ani Alsterdal nikdy nezavďačí všetkým. Niekomu sa to bude zdať prehnané, iní sa nad vygradovaným koncom potešia. Alsterdal však poteší Slovákov a Čechov, keď zistia, že hlavná postava románu Ally pochádza z Československa. Alsterdal priebežne odhaľuje Allynu minulosť, spomína nielen Prahu, ale aj Husáka či bývalý režim, ktorý v Československu pred rokom 1989 bol. Ukazuje sa teda veľmi veľká znalosť spisovateľky z histórie, geografie, práva či fungovania organizovaného zločinu. Autorka naozaj zabŕdla všade, veľa konkretizovala a všetko do detailu premyslela, za čo jej jednoznačne patrí veľké plus. Ak by som mala jedným slovom zhodnotiť knihu Zabudnutí mŕtvi, použila by som termín – nadpriemer. Severská krimi tvorba je v súčasnosti na vysokej úrovni, čo jednoznačne potvrdila aj Tove Alsterdal svojou novou knihou. Musím povedať, že ma natoľko „dostala“, že si v blízkej dobe zoženiem aj ďalšie jej knihy, ako napríklad Tichý hrob, Vezmi ma za ruku či Neobzeraj sa späť. A určite budem mať vysoké očakávania.

Medzi popredných spisovateľov vedeckej fantastiky patrí aj poľský autor Stanisław Lem, ktorý sa väčšine z nás prihovára z políc nenápadných ošúchaných antikvariátov. Tento popredný futurológ, humanista a filozof sa svojimi dielami preslávil v druhej polovici 20. storočia. Hoci pôvodne debutoval zbierkou básní, do povedomia čitateľskej verejnosti sa zapísal vedecko-fantastickým románom na pokračovanie Človek z Marsu. Tvorba Stanisława Lema je rôznorodá. Nájdeme v nej špekulatívnu fikciu, krátke alegorické príbehy, poučné bájky, bizarné rozprávky, odvážne vízie, ako aj ostrý satirický podtón, nevtieravý zmysel pre humor, hĺbavý sociálny aspekt, zamýšľanie sa nad kybernetickým a biologickým pokrokom i príjemnú hru s virtuálnou realitou a nanotechnológiami. Toto všetko robí z Lemovho literárneho fondu kvalitné čítanie v podobe takých velikánov vedeckej fantastiky, akými boli Wells, Clarke či Asimov. V súčasnosti sa Lemova výrečnosť, nahliadanie na budúcnosť a práca s pálčivým vedeckým motívom prirovnávajú k literárnym štýlom Kurta Vonneguta a Franza Kafky. Tematicky sa ale pohybuje niekde medzi Bradburym, Wyndhamom či Dickom. Stanisława Lema je jednoducho ťažké niekam zaradiť, tobôž zaškatuľkovať. Môže za to tzv. Nová vlna (New Wave) vo vedeckej fantastike v 60. a 70. rokoch 20. storočia, ktorá dokázala masovú produkciu ľahkej sci-fi posunúť za hranice experimentálnej prózy s jednoduchými nápadmi, úsmevnými príhodami aj povrchným narábaním s novými literárnymi formami. Aj preto je druhá dekáda roku 2018 vo vydavateľstve PLUS (Albatros) primárne venovaná dielam Stanisława Lema, ktoré sa môžu pýšiť novou knižnou úpravou. V marci bola vydaná zbierka poviedok vesmírnych dobrodružstiev pilota Pirxa. V ňom Lem zhmotnil všetky potrebné ľudské cnosti, ktorými by mal každý literárny hrdina vedecko-fantastických poviedok oplývať, ak má dôveryhodne odzrkadľovať život v jeho zložitosti a prakticky riešiť problémy o budúcej existencii človeka vo vesmíre. Máj priniesol preklad jedného z najznámejších Lemových románov o medziplanetárnej komunikácii - Planetu Eden. Na viac ako 300-stranovom vesmírnom dobrodružstve riešime spolu s autorom bežné otázky, ktoré navodzuje úplne obyčajné stretnutie s inou civilizáciou. Hoci tento príbeh vonia po vedeckom stereotype, otvára v ňom Lem jednu závažnú tému za druhou. Planeta Eden vyšla v roku 1959 (vydavateľstvo Albatros, 120 zväzok edície Karavana, rok 1979) a čitateľovi načrtne rozprávanie o posádke šiestich kozmonautov, ktorým sa podarí havarovať na ešte neprebádanej planéte. Prostredníctvom ich prežívania situácie, v ktorej sa ocitli aj vlastným zavinením, odkrýva Lem svoju víziu chápania komunikácie medzi pozemskou a mimozemskou civilizáciou. Tá je ale priveľmi vzdialená od schém, aké nám vo svojich dielach predostreli autori vedeckej fantastiky prvej polovice 20. storočia. Planeta Eden, na čo vlastne poukazuje aj samotný doslov od Františka Novotného, je prvým sci-fi románom, ktorý túto problematiku rieši analyticky, morálne, prostredníctvom sociologického experimentu a bez zbytočného extrému - mimozemská civilizácia pozemských vedcov nechce ani zotročiť (či zahubiť), ani s nimi dobrovoľne nadviazať kontakt, ktorý by zbúral bariéru medzi diametrálne odlišnými svetmi. Táto civilizácia chce ostať neobjavená. Chce byť izolovaná od okolitého sveta. Riadiť sa vlastnými pravidlami či hnať sa do záhuby bez možnosti objavovať, skúmať, ďalej sa vyvíjať alebo napredovať. Väčšina vedecko-fantastických diel sa vyznačuje kladnými postavami, ktoré majú niekoľko spoločných menovateľov. Medzi ich dobré vlastnosti patria pozitívne etické hodnoty, ktoré sú neraz hybnou silou deja. Autori počas odkrývania hlavného konfliktu vyzdvihujú ich odvahu, cieľavedomosť, rozvahu, chladnokrvnosť, inteligenciu a zmysel pre povinnosť alebo vernosť. Aj keď Stanisław Lem v Planete Eden využíva túto šablónu podobne ako iní autori vedeckej fantastiky, jeho postavy sa stereotypu predsa len vyhýbajú. Lem ich totiž oberá o ľudský rozmer. Čitateľ je síce nútený byť empatický, nejakým spôsobom prežívať pobyt na neznámej planéte a spoločne objavovať jej krásu, nedovoľuje sa mu ale dôverne sa s postavami zžiť. Šestica astronautov je nám predstavená iba prostredníctvom funkcie, ktorú v posádke zastávajú. Máme tu teda Inžiniera, Koordinátora, Chemika, Fyzika, Doktora a Kybernetika - šesť mužov s minulosťou, o ktorej nič nevieme; šesť vedcov žijúcich iba v prítomnosti; šesť stroskotancov na neznámej planéte s príznačným menom, ktorí sa musia naučiť spolu komunikovať a riešiť konflikty bez zbytočných emócií, čo nie je vonkoncom ľahké. Lemova snaha odosobniť sa od hlavných hrdinov prináša svoje ovocie v druhej tretine príbehu. Nosnou zložkou románu je predovšetkým opis planéty, na ktorej sa spolu s hrdinami ocitáme. Cez spoznávanie jej zložitého ekosystému až po vnútornú hierarchiu spoločenstiev, s ktorými prichádzajú astronauti počas svojho putovania do styku, si práve čitateľ vytvára s celým svetom také väzby, aké sú potrebné na to, aby mohol v krízovom bode dospieť k racionálnemu rozhodnutiu. A to bez zbytočného sentimentu. Rozprávač nie je vševediaci, všetky potrebné informácie podáva z jedného zorného uhľa, čím dodáva príbehu potrebnú reálnosť, stupňuje napätie a obracia čitateľovu pozornosť k dôležitým bodom autorovho chápania nadviazania kontaktu s mimozemskou formou života. Planeta Eden nie je dynamická. Prevláda v nej opis prostredia, rôznych foriem života, nových technológií i postupov či protokolov, ktorými sa naši hrdinovia riadia. Planeta Eden je statická. Nájdete v nej oveľa viac úvah, polemík, vnútorných prehovorov postáv aj krátkych dialógov technického rázu, ktoré spomaľujú plynulosť deja. Planeta Eden je vo svojej podstate rozmanitá, a práve tým si získa nejedného náročného čitateľa. Miestami je aj zložitá, ťažšia na vnímanie, ale to len preto, že ide o román, ktorý bol vytvorený podľa osnov klasickej vedeckej fantastiky. A tá sa nesie v duchu anticipácie spoločenských vzťahov, monitorovania perspektívnej budúcnosti, profilovania etnických alebo ideových hodnôt či ľudského skepticizmu. Preto je určená pre hĺbavých čitateľov, vedecko-fantastických dinosaurov, milovníkov nadčasového pokroku, labužníkov nie anglo-americkej literatúry… jednoducho pre každého, kto vie oceniť čaro tzv. Novej vlny a hard sci-fi. Chybičkou na kráse je len jej nové vydanie. Hoci edičné poznámky vysvetľujú prístup k jazykovej úprave textu z roku 1979 pomerne obšírne, budete mať s novou verziou menšie a časom oveľa väčšie problémy. Za tie viac-menej môže snaha prekladateľa prispôsobiť sa jazykovému fondu súčasnej spoločnosti, miestami prekombinovaná vetná skladba, nešťastne zvolené prirovnania či interpunkcia. Preto sa nevyhnete opätovnému prinavracaniu sa k nejakej pasáži, ktorej ste na prvé, druhé a niekedy ani na to tretie prečítanie nedokázali naplno porozumieť. Sem-tam vám do prežívania práve čítaného vnesú chaos umelé prehovory postáv, neprirodzené narábanie s replikami v priamej reči, ale aj automatický (hrubý) preklad bez úpravy, čo zamrzí, lebo typografia knihy je naozaj skvostná. Planeta Eden od Stanisława Lema patrí k unikátnym románom svetovej vedeckej fantastiky. Cestu k vám si nájde za každých okolností, preto by ste s ňou nemali zvádzať zbytočný boj. Jednoducho sa jej poddajte, a potom určite bez zbytočných komplikácií zhltnete aj ten zvyšok Lemovej tvorby!

Ak milujete fantasy knihy no zároveň i zvieratá, potom je séria Spirit Animals to pravé pre vás. Kniha so silnými duchovnými zvieratami. Spirit Animals – Horiaci príliv je 4 pokračovaním série Súmrak strážcov. Základné informácie Autor: Mull Brandon Séria: Súmrak strážcov Časť zo série: 4 Predchádzajúce časti: (Veľký návrat, Nesmrteľný ochrancovia, Rozvrátená Zem) Jazyk: slovenský Počet strán: 184 Pokračovanie série Súmrak strážcov. “ Dorazil do Erdasu dávno predtým, než sa objavili ľudia. Zvrátený, trpezlivý a hladný spal pod povrchom sveta. Teraz sa Žerf prebúdza. Conor, Abeke, Mejlin a Rolan sa ho statočne snažia zastaviť. S podporou nových nečakaných spojencov majú veľkú šancu svoj domov zachrániť. Musia však nájsť spôsob, ako spustiť prastarú pascu, ktorá má moc vojnu nadobro ukončiť. Majú však len jediný pokus. Ak sklamú, všetko pohltí temnota. “ Veľmi sa mi páči, že sa v tejto knihe a v podstate v celej sérií vyskytujú duchovné zvieratá – rôzne duchovné zvieratá, pričom každé má inú charakteristiku, inú výhodu a iné silné, ale aj slabé stránky. Mňa osobne najviac zaujala Panda, keďže milujem čínske zvieratá, a panda je jeho symbolom. S ňou sa môžete však stretávať počas celej série. V prípade, že si chcete prečítať túto časť, určite musíte byť oboznámení s časťami pred touto. Dôvodom je, že sa v sérií vyskytuje množstvo postáv, a ďalšie sa k nim opäť pridajú, takže by v tom mal človek chaos. Navyše, nie len že by mal chaos, no mal by problém orientovať sa a chápať celkový dej, a tak by nemusel oceniť kvalitu tejto knihy. Kniha je veľmi dynamická. Práve v tejto časti sa hlavný hrdinovia so svojimi duchovnými zvieratami snažia zachrániť svoj domov. Zároveň sa v tejto časti stretávame s novými členmi – spojencami a s ich duchovnými zvieratami, takže sa tam vyskytuje naozaj množstvo postáv s rôznymi charaktermi i vlastnosťami. Veľmi sa mi páči humorný štýl, ktorým je táto kniha písaná, množstvo dialógov ale aj opisu prostredia. Perfektná kniha pre malých, ale aj veľkých.

Toto je príbeh o láske a bozkoch. O romantike a človeku, ktorý vo vás dokáže zapáliť oheň. Ktorý dokáže narušiť váš nudný stereotyp... Mirka Varáčková píše pútavým, jednoduchým štýlom, ktorý vás vtiahne. Bude vás baviť, nebudete sa nudiť, budeme spomínať. Možno vás rozosmejú prekáračky Dominiky a jej brata Adama... Možno sa rozcitliviete pri Dominikiných túžbach a snoch.... Každopádne je to skvelá oddychovka k vode – nenáročná a pohodová, presne ako má byť každé leto. Nepobozkaná. Reedícia čitateľmi najobľúbenejšieho románu Miroslavy Varáčkovej, držiteľky Panta Rhei Awards za mládežnícku knihu roka 2017! Dominika má sladkých šestnásť a na krku... nič. Na obzore žiaden frajer, žiadne rande a už by bodol aj prvý bozk. Veď je posledná „nepobozkaná“ druháčka! No potom sa zčista-jasna zjaví na obzore Šarkan. Sexy štvrták, s ktorým musí nasilu stráviť nácvik na jeho stužkovú a dobrovoľne chodí k nemu na kurz sebaobrany. Šarkan jej úplne poblázni hlavu, no Domča si nie je istá, či práve tento chalan s krásnymi očami a nevyspytateľnou povahou jej má strhnúť nálepku „nepobozkanej“. Dominika chce naozaj zažiť nezabudnuteľné prvé rande, prvé bozky a kolotoč neopakovateľných zážitkov. Bude Šarkan ten pravý? Nepobozkaná je príbeh, pri ktorom si možno zaspomínate na svoje tínedžerské, zaláskované obdobie. Keď ste mali –teen a mysleli ste si, že tie vaše problémy sú najväčšie na svete. A nikto iný také nemá J Je to tiež príbeh o priateľstve a mladých ľuďoch, ktorí majú neraz svojský svet. Rozprávanie o dôležitosti vzťahov, kamarátskych aj rodinných.

Vzrušujúci akčný román podľa skutočnej udalosti. Verejnosť i médiá vtedy držali palce zlodejom, nie nafúkanej bezpečnostnej agentúre. Táto záhadná lúpež je dodnes opradená legendami a vzbudzuje záujem na celom svete. Lúpež z helikoptéry je triler, ktorý vznikol na základe výpovedí skutočných lupičov z chudobnej štvrte v Štokholme. Netflix podľa neho pripravuje film. V septembri 2009 sa spustí poplach – lupiči vnikajú do depozitára vo Västberge. Tak sa začal príbeh najšokujúcejšieho zločinu, aký kedy Švédsko zažilo. Lupiči priletia helikoptérou a doslova pred očami polície vykradnú najzabezpečenejší depozitár. Sídlo bezpečnostnej agentúry v srdci Štokholmu sa tvárilo ako nedobytná pevnosť, ale stačil jeden premyslený prelet helikoptérou a všetko sa zmenilo. Polícia sa len bezmocne prizerala, ako si zlodeji odnášajú šesť miliónov eur. Nezaznel ani jeden výstrel. Autor Jonas Bonnier výborne vystihol pozadie celej akcie, jednotlivé charaktery zlodejov a je to tak trochu sonda do duše ľudí, ktorí urobili dieru do strechy, aby sa dostali k peniazom. Lúpež z helikoptéry je tak napínavý reportážny triler o zločine, ktorý zbúral mýtus o neprístupnej a sebavedomej bezpečnostnej službe. Román bol preložený do viac ako tridsať jazykov.