Oficiálna anotácia prezrádza dej! Nečítajte ju, ak nechcete prísť o úžasný čitateľský zážitok. Moju si však prečítať môžete. Steve Mitchell je veľmi ambiciózny lekár, ktorého veľmi baví medicína. Dalo by sa povedať, že je jeho koníčkom a to je dobré. Pred ním sa črtá nádherná kariéra, žije v usporiadanej rodine a pod palcom má praxujúcich lekárov. Stane sa však niečo, s čím nepočítal. Z nejasných príčin mu začnú umierať pacienti a on zisťuje, že úmrtia nie sú prirodzené. Skrýva sa za nimi psychopat, ktorý sa nebojí nikoho a ničoho. Všetko považuje za hru. Musí sa vymyslieť komplikovaný plán, ako ho zastaviť. Ale je to vlastne možné? Nalákal ma Stephen King svojím komentárom na Goodreads: Najlepší medicínsky thriller, aký som za 25 rokov čítal. Desivé chirurgické scény, postavy s reálnou štruktúrou. No po skúsenosti s Robinom Cookom som sa len veľmi nerada púšťala do tejto knihy. Uf, ďalší medicínsky thriller. Nezáležalo na tom, že ho vychválil sám King. Bála som sa, že to dopadne zle. No už bol doma a nič sa nedalo robiť. Zaťala som zuby, a napriek nechuti som sa ho rozhodla otvoriť. Kým som sa k príbehu dostala (riešila som iné veci ako čítanie kníh), zabudla som na anotáciu, ktorú som čítala. To mi neskutočne vyhovovalo. Uvedomila som si to až po prečítaní, a keď som teraz písala vlastný obsah diela, so sklamaním som zistila, že oficiálna anotácia vám prerozpráva celý dej. Toto je však jediné sklamanie, ktoré ma tu postretlo. Hyperkaliémia. To znamená privysoké množstvo draslíka v krvi. Luis sa skrátka obáva, že oslabené obličky pána Bernarda nedokážu spracovať a filtrovať draslík, ak mu ho podáme, a ten sa mu začne hromadiť v krvi. Je to oprávnená obava. Priveľa draslíka v krvi môže spôsobiť vážne srdcové problémy, dokonca aj smrť. (str. 80) Hneď som vedela, že Neublížiš je niečo, čo budem zbožňovať. Od prvej stránky som to tak pociťovala, pretože aj keď je autor lekár, píše veľmi ľudsky a zrozumiteľne. S pochopením som nemala vôbec žiadne problémy. Ako dôkaz vám prikladám názornú ukážku. Nejedná s čitateľom ako s hlupákom, to nie, ale s trpezlivosťou nám objasňuje zložité odborné výrazy. Ja som rozumela všetkému a niečo som sa aj naučila. Je to kniha s pridanou hodnotou: pohltí vás a niečo sa na vás nalepí. Príbeh ešte viac stúpol v mojich očiach, ale to som nevedela, čo bude nasledovať ďalej. Postupne som odhalila, že King mal pravdu vo všetkom – to mi mohlo napadnúť, keď sa unúval písať komentár na Goodreads – a že postavy sa naozaj správajú prirodzene ako normálni ľudia. Hlavný hrdina riešil tiež osobné problémy, nebolo všetko iba o medicíne. Taktiež sa nesprával ako robot. Bol správne ironický, empatický a humorný. Prirástol mi k srdcu. Veľmi sa mi páčilo, že sa snažil byť človekom, nie niečím viac. Celé prostredie bolo uveriteľné. Ani raz som nezapochybovala. Autor vytvoril dielo, ktoré vás pritiahne ako magnet. Výber slovníka knihy je zvolený nenútene. Slangy, vtipy, irónia, no na druhej strane je tam – podotýkam, vhodne – umiestnená aj umelecká stránka spisovateľa: on vie naozaj písať a niekedy oživí svojimi vetami už aj tak živelný text. Je pravým umelcom. Ak by kniha nemala ani štipku akcie, čítanie by som si aj tak dokázala vychutnať, ale... „Považuj to za hru.“ „Za hru?“ „Tipni si, kto zomrie, a pokús sa jeho úmrtiu zabrániť. Ak vyhráš, pacient prežije a viac nešťastných úmrtí tu nespôsobím.“ „A čo ak prehrám?“ „Pacient zomrie.“ (str. 191) Napätie bolo elektrizujúce. Bola som stále nervózna, ako to skončí, čo sa bude diať a Parsons neprestajne prilieval olej do ohňa. Išla som sa z toho zblázniť. Teraz mi napadlo jedno odporúčanie: Ak sa bojíte lekárov, nemali by ste to čítať, pretože od strachu už do nemocnice nevkročíte. Mne to problém nerobilo, ale ako čitateľka som sa bála o osudy osôb v deji. Bolo to strhujúce, nevypočítateľné, sofistikované, záhadné... Hm, myslím, že mi už dochádzajú slová. Prosto, prečítajte si to a uvidíte. Ja som uchvátená a je známe, že ja vychvaľujem diela iba zriedka, takže to stojí za to. Čo viac dodať? Reálne postavy, reálne prostredie, skutočné situácie a skutočný strach. Ak sa vám Robin Cook nepáčil rovnako ako mne, mali by ste dať ešte jednu šancu medicínskym thrillerom, konkrétne tomuto od doktora Parsonsa. Možno budete veľmi prekvapení. Milo prekvapení. Autor vydal ešte jednu knihu. Dúfam, prosím a pevne verím, že preložia aj tú. Kelly je úžasný. Upútal ma. Nedokázala som sa od príbehu pohnúť ani na sekundu. Takto sa má písať kniha. Bola som ňou priam zhypnotizovaná. Hodnotenie: 5/5

Sarah J. Maas opäť v tomto diele rozdupe vaše srdce, donúti vás zúriť, nudiť sa, prevracať oči, smiať sa, radovať, plakať a veriť v zázrak. Vyvolá vo vás zmes pocitov. Takých, že budete mať chuť túto knihu vyhodiť z okna, ale aj pocity, počas ktorých budete mať chuť túto knihu objímať a nikdy ju už nepustiť z rúk. Na konci ostáva už len jedna otázka: KDE MÁM ĎALŠÍ DIEL!!!??? Ako iste viete (ak ste čítali recenziu), piaty diel bol pre mňa krok vedľa. Kniha ma ubíjala, nudila, rozčuľovala. Preto som mala trošku obavy, ako to dopadne s touto šiestou časťou, keďže sa odohrávajú v rovnakom čase, len na rozličných miestach. Chaol spolu s Nesryn sa ocitajú na južnom kontinente, aby prehovorili vládcu tohto kontinentu, nech sa zapojí do vojny na ich strane. Navyše Chaol utrpel zranenie, pre ktoré nemôže chodiť, a tak mu ostáva už iba pomoc liečiteľov. Na tejto časti sveta sa však skrýva mnoho tajomstiev, zrady, temna, lásky a nádeje. Priznám, začítať sa do tejto knihy bol pre mňa tvrdý oriešok, pretože som čítala predchádzajúce diely v slovenčine, a predsa tá čeština má niektoré mená, názvy inak preložené a celkovo som si musela zvyknúť aj na preklad. Potom som si však na to zvykla a musím povedať, že po česky sa mi to čítalo ešte lepšie než po slovensky. I keď občas som mala chuť túto knihu opäť odsúdiť, pretože Maas zas penila s tými svojimi erotickými scénkami (nič proti, ale v knihe, ktorou hlavnou témou je vojna, je to trošku cez čiaru, keď sa snaží, aby každá postava mala svoj vlastný milostný trojuholník, čo sa ale zas musí nechať, tak tie páry sú jednoducho skvelé), nudnými pasážami, ale potom ma zas rozsekala a ja som revala ako malé dieťa pri toľkej láske, ktorú si aj v čase vojny dokážu hlavní hrdinovia zachovať. Áno, Maas má svoje zlé stránky, ale zas vidíme u nej, že sa nesnaží vytvoriť iba jednu hrdinku, ale pre ňu má každá postava svoju minulosť, zručnosť a dôležitosť v knihe. Taktiež veľmi dobre vykresľuje situácie, ktoré vám zoberú dych a vám neostáva nič iné, len sa cítiť hrdo za taký prefíkaný čin, alebo plakať v dôsledku toho, že vám zlomila srdce. V tejto knihe objavíte aj nové postavy, ktoré si získajú vaše sympatie, ale aj tie, ktoré až tak nie. V každom však nájdete určitú zodpovednosť, rozum, myslenie, ktoré je pre priebeh tejto knihy potrebné, takže vyslovene postavu, ktorú by ste neznášali, v tejto knihe nenájdete (v postavách, ktoré bojujú proti temným silám - i keď aj tu sa nájdu nejaké pozitíva). Taktiež vám autorka ponúkne úplne iný pohľad na Chaola, a keď ste k nemu neprechovávali posledné diely sympatie, tak tentokrát sa to zmení a zas si ho obľúbite. Yrene, Sartaq a mnoho ďalších postáv sa vám vryje pod kožu a vy budete chcieť vedieť, čo sa s nimi stane ďalej. Maas teda opäť vytvorila prudko čitateľný počin, ktorý si zamilujete. Príbeh akoby pred vami ožil a vy ste si dokonale mohli predstaviť krásnu krajinu, ale aj spustošenú zem. Autorka sa vie vyhrať s detailmi, núti vás premýšľať a zadržiavať dych, ponúka vám napätie, strach, temnotu, ale aj nádej, lásku a úctu. Keby dala do svojich kníh menej zbytočnej erotiky, nudných pasáží a posledné dve knihy nahradila jednou, tak by to bolo dokonalé (aj keď je táto kniha bonusom). Napriek niektorým negatívám to jej vynaliezavosti a dokonalosti neubralo a táto kniha ma opäť raz dostala a ja už netrpezlivo budem čakať na posledný diel. Presne tá Maas, ktorú poznáte, sa v tejto knihe opäť prejavila a zas všetko domotala. Je to jednoducho autorka, pri ktorej neviete, čo vás čaká, ale keď si prečítate jej knihu, tak to bude stáť za to.

Predposledný román významného portugalského prozaika, nositeľa Nobelovej ceny Josého Saramaga, ktorý v origináli vyšiel dva roky pred jeho smrťou, má fakt výstižný názov. Naozaj ide o opis putovania jedného slona, a to slona indického menom Šalamún, z Lisabonu do Viedne. Tá cesta sa naozaj udiala v roku 1552. Slona po dvoch rokoch živorenia v paláci portugalského kráľa Jána III. pošlú s pomerne veľkým vojenským aj obslužným sprievodom naprieč Európou ako svadobný dar rakúskemu arcivojvodovi Maximiliánovi II. Habsburskému. Cez horúcu Kastíliu k Stredozemnému moru, loďou do Janova, cez zasnežené Alpy až takmer k nám. V románe sa v podstate okrem jedenia, odpočívania, radenia sprievodu a kontaktu s miestnymi zvedavcami nič extra dramatického nedeje, až by sa mohlo zdať že nudnejší text nemôže existovať. Opak je pravda. Ak už čitateľa nezaujmú rôzne nečakané praktické detaily naznačujúce, aké tristné asi bolo cestovanie vo vtedajšej Európe aj pre najbohatších, alebo ako sa robila reálna politika svadbami, darmi či návštevami, tak forma, akou je román napísaný (a výborne preložený Ladou Weissovou), zaujme určite. Saramago používa dlhokánske súvetia, kašle na členenie textu do odsekov, o oddeľovaní priamej reči nehovoriac, nepoužíva žiadne úvodzovky a ďalšie interpunkčné znamienka rozsieva len veľmi sporadicky. A na písanie veľkých písmen rezignoval úplne. Napriek tomu, či práve preto, je jeho rozprávanie plynulé až strhujúce, miestami vtipné, miestami smutné. Ako život sám. Román dokonale vystihuje veta, ktorú Saramago vložil do úst indického ošetrovateľa slona: Ja sa nehrám so slovami, slová sa hrajú so mnou. Tak veru. Aj s nami sa tie slová hrajú.

Steve Mitchell je uznávaný chirurg. Svoju prácu miluje a je oddaný svojej rodine. Čaká ho povýšenie a manželka mu oznámi, že im do rodiny pribudne tretie dieťa. Vrásky na čele mu však robí jeden pacient, pán Bernard, ktorý sa po operácii nezotavuje tak, akoby mal. Navyše svojou nepozornosťou a prílišným sebavedomím skomplikuje priebeh jednej operácie a v ten istý deň záhadne zomiera aj pán Bernard. Nepríjemné udalosti ho dobiehajú a Steve sa trápi výčitkami svedomia a bezmocnosťou. Má strach z budúcnosti, stáva sa outsiderom a bojí sa dokonca aj operovať. Manželstvo dostáva vážne trhliny. Vtedy do jeho rozbitého života vstúpi krásna medička Gigi, ktorá ho zvedie a prezradí mu svoj šialený plán. Steve je zmätený, no Gigi sa mu vyhráža, že mu zničí kariéru aj osobný život. Rozpúta nebezpečnú hru, ktorej súčasťou má byť Steve. Ak vyhrá, pacient prežije, ale ak prehrá... Postupne však umierajú ďalší pacienti. Podarí sa Stevovi zvíťaziť nad stratégiou psychopatickej medičky? Dokáže zastaviť umieranie nevinných pacientov alebo bude čakať, kedy zomrie ďalší človek, aby si zachránil kariéru a súkromný život? „Naše oddelenie malo roky vynikajúcu bezpečnostnú bilanciu a vám sa to podarilo za jediné popoludnie zmeniť. Všeličo sa prihodí, Steven, ale toto je neprijateľné.“ „Iste, pán doktor.“ „Ako priamy dôsledok vášho zlyhania máme na konte jedného mŕtveho pacienta, jednu pacientku v kritickom stave a na krku hrozbu dvoch súdnych sporov. Navyše dvaja moji chirurgovia – uznávaní profesori – sú os zlosti bez seba. Ani sa im nečudujem, keď si uvedomím, čo ste vykonali ich pacientom. Jeden z nich žiada, aby som vás rovno vyhodil.“ Kelly Parsons vo svojom románe Neublížiš rozpútal psychologickú hru kto z koho. Inteligentne napísaný román z lekárskeho prostredia sľubuje napínavé čítanie už po úvodných stranách. Čitateľ sa tak stáva priamym účastníkom a sledovateľom Stevenovho počínania a správania sa. Kelly Parsons dokáže publikum vtiahnuť do deja, a to aj napriek dlhším opisným častiam, ktoré sú zaujímavým prvkom. Živo rozoberá život lekárov v Univerzitnej nemocnici, dokonca sa priamo venuje rôznym lekárskym postupom a operáciám, ktoré opisuje do podrobných detailov. Zachytáva diagnózu pacienta a následne sa venuje priebehu samotného úkonu. Napriek všetkým medicínskym pomenovaniam sa čitateľ vôbec nemusí obávať zložitých a cudzích názvov, autor všetko laicky vysvetľuje dopodrobna. Opisné časti sa striedajú s rýchlo plynúcimi dialógmi, vďaka tomu dokážete naraz prečítať väčší počet strán. Autor nezanedbáva ani hrdinov. Román zosobňuje väčšie množstvo postáv, no prechádza od opisu každej jednej cez charakterové vlastnosti až po jej konanie a prerod. Parsons nezabúda ani na vnútorné rozpoloženie hlavného protagonistu. Čitateľ sa stretáva s veľkým adrenalínom, ktorý Steve prežíva pri operáciách, bojuje s vlastným sebavedomím, strachom, ale aj so smrťou, keď víťazí jeho ego nad rozumom. Dynamika textu a napätie stúpa pri detailnom opise priebehu lekárskeho zákroku, ktorý sa skomplikuje. Publikum sleduje emocionálnu spúšť, ktorú zanechali na hlavnej postave oba prípady a následne jeho cestu, ktorá je na konci príbehu vykúpením z previnení. Spomenutý je aj súkromný život chirurga, v ktorom sa mu rúca manželstvo, kariéra mu upadá, čelí obrovským pocitom viny a strachu. Stráca postavenie v nemocnici, manželka ho upodozrieva z nevery a navzdory všetkému musí zastaviť vraha nevinných pacientov. Publikum sa tak s veľkou vervou púšťa do ďalších strán. Autor vie zaujať a prinútiť čitateľa, aby zotrval ponorený do príbehu. Sled udalostí sa nabaľuje a rýchlejší spád v deji nastáva, keď na scénu prichádza ženská postava v podaní medičky Gigi. Publikum síce už vie, kto stojí za záhadným úmrtím, no zápletka hustne, udalosti sú strhujúcejšie a vynára sa mnoho otáznikov. Čitateľ je na pochybách. Hľadá dôvody a odpoveď na otázku: Prečo? Napätie nepoľavuje a príbeh sa číta akoby sám, čo má na svedomí výborný rozprávačský talent autora. Kriminálna zápletka dodala celému textu punc vážnosti a dobre vystavaná a premyslená koncepcia príbehu je zárukou kvalitného čítania. „Ako si to myslela?“ nedám sa. S úsmevom sa zahľadí na strop. „Áno. Prečo nie?“ povie stropu. „Nech je to zaujímavejšie. S pánom Bernardom to bolo až príliš ľahké. Potrebujem náročnejší prípad. Výzvu. Tak prečo nie?“ Pozrie na mňa. „Pán Bernard bol iba začiatok. Ale v Univerzitnej nemocnici sú aj ďalšie problémy. A pán Bernard mi ukázal, ako ich mám napraviť. Zomrie ďalší pacient. Tak ako pán Bernard aj on doplatí na zdravotnícku chybu, ktorej sa dalo jednoducho predísť.“ Odmlčí sa. „Steve, zastav ma, ak sa odvážiš.“ Román nemá žiadne hluché miesta, krátke vety, či bohatá slovná zásoba ako aj živé dialógy a množstvo ironických prirovnaní ulahodí publiku každej vekovej kategórie. Neviem, či je príbeh len fikciou, no všetky fakty, udalosti a situácie sú podané tak vierohodne, že Neublížiš by som si vedela predstaviť aj v sfilmovanej verzii. Neublížiš je zručne napísaný psychotriler s prvkami krimi a poriadnou dávkou napätia, v ktorom nie je núdza ani o dramatické okamihy či nepredvídateľné pasáže. Záver knihy stupňuje búšenie srdca, dráma vrcholí a celý príbeh sa uzavrie nad vaše očakávania. Neublížiš poteší všetkých milovníkov kníh z lekárskeho prostredia, kde je krimi zápletka príjemným spestrením deja, v ktorom vám nie sú ľahostajné osudy hrdinov, ktorí nie vždy konajú príkladne. Upúta všetky vekové kategórie a román odporúčam aj tým, ktorí neinklinujú práve k medicínskym príbehom.

Hendrik je späť. Ešte stále žije. So svojím klubom Starí, ale nie mŕtvi plánuje ďalšie dobrodružstvá. Prijali tiež nových členov, aby zaplnili miesta po Grietje a Eefje. Rok nič nenapísal. Musel bojovať so smútkom. Smrť jeho priateľky ho veľmi zasiahla a nedokázal sa sústrediť na denník. V skratke nám však oznamuje, čo sa stalo za ten čas. Nie sme o nič ukrátení, takže sa plynulo prechádza do roku 2015. Vtedy sa začína pravý Tajný denník. Deň po dni. Prvý diel sa mi veľmi páčil. Neustále som sa smiala. Bol príjemným oživením po knihách plných ťažkých tém. Vedela som, že existuje aj pokračovanie a netrpezlivo som naň čakala. Musela som si ho prečítať. Stále som si pamätala, aké záchvaty smiechu som mala pri prvej časti. Teraz som si chcela prečítať knihu kvôli relaxu a myslela som si, že táto novinka mi to vie ponúknuť. Pravidelné zápisky do denníka ma opäť nesmierne tešia. Mám radosť z toho, že som sa znova chopil pera, a je mi ľúto, že som ho nechal rok nepohnute ležať. Tak ako hovorievala moja žena: Človek ľutuje rozhodnutia, ktoré neurobil. (str. 13) Hneď na prvej strane som si niečo uvedomila: toto bude depresívne. Pri tejto knižnej sérií sa črtajú neskutočné kontrasty; raz odpadávate od smiechu, inokedy bojujete s plačom. Túto skutočnosť som zistila na konci prvej knihy, no nebolo to také tragické, pretože prevládal humor, a tak sa človek dokázal pretvarovať, že si nič nevšimol. Teraz sa to však nedalo prehliadať, pretože Hendrik mal iné nastavenie mysle. Už nebol taký ironický, nemal náladu skoro na nič a denník využíval skôr ako terapeutickú pomôcku. Potreboval svoju bolesť a smútok dostať von. Nachádzal sa v stave, v ktorom by ste ho neradi videli. Starčeka stretáva jedna tragédia za druhou. Zle sa na to pozeralo. V pokračovaní sme sa čo-to dozvedeli o Hendrikovej minulosti, ktorá bola pred nami skrytá. V návale nostalgie začal písať aj o svojom živote, ktorý prežil mimo domova dôchodcov. Všetko mi už dávalo zmysel, ale, ako väčšina textu, i tieto spomienky boli depresívne a odhalili trpké skutočnosti. Prečo nemá rodinu, ktorá by sa o neho postarala? Čo sa stalo? Prečo má takýto pohľad na svet? Postupne to budete zisťovať. Grietje je taká dementná, že je šťastná a bezstarostná. Niekedy sa na mňa zadíva o čosi dlhšie s takmer neviditeľným úsmevom a iba pokrúti svojou ľúbou hlávkou. Akoby si pomyslela, že ma predsa odniekiaľ pozná... Kdesi v hlave má uložený celý svoj život. Sama sa tam už dostať nevie, no ja opatrujem miesta, o ktoré sme sa delili spolu. (str. 38) Netvrdím, pár humorných situácií sa tam vyskytlo, no keď som sa nad tým zamyslela, všetky boli zatienené smútkom. Z tohto diela môžete upadnúť do depresie. Radšej vás vopred varujem, aby ste nečakali podobnosť s prvou časťou. Nič nie je rovnaké. Všetko sa obracia hore nohami a ja som sa bála otočiť stránku. Mala som obavy z toho, aká tragédia sa ešte stane. Ak ste si neboli istí, či je denník autentický, toto je ten okamih, keď budete stopercentne presvedčení, že to, čo čítate, je reálne. City neboli hrané, boli nefalšované. Uvedomila som si, že by bolo podozrivé, ak by sa v domove dôchodcov nestávali smutné udalosti. Pokračovanie odzrkadľovalo reálny život, a to, ako sa vyvíja a kam speje. Ak by bolo všetko len zábavné (alebo iba väčšia časť z toho), asi by som tomu prestala veriť, ale o tomto niet pochýb. Človek nemôže byť stále pozitívne naladený. Nedá sa to. Nový tajný denník Hendrika Groena je veľmi smutný, takže by ste ho nemali čítať s cieľom, že sa zasmejete. Hendrik píše stále úžasne, no je za tým veľká bolesť. Hodnotenie: 4/5

Od kedy som začiatkom roka objavila Záhradu Motýľov, úplne som prepadla Dot Hutchison a nevedela sa dočkať jej ďalšieho diela. Už viac nezvyknem vyhľadávať thrillery tak ako kedysi, avšak ak poznáte nejakého autora rovnako dobrého ako Dot, rozhodne mi napíšte, pretože po dočíaní Májových ruží... Nutne potrebujem viac. Autorka opäť dokázala, že napätie je možné vytvoriť aj bez množstva krvi a obľúbiť si postavy je možné aj s málom informácií, ktoré o nich čitateľ má. Skladám pred ňou imaginárny klobúk, pretože zatiaľ čo je väčšina Májovými Ružami sklamaná, ja som nadmieru spokojná. Teda... Asi som si našla moju top knihu 2018 v danom žánri. (Pre tých, ktorí ste nečítali jednotku, v recenzii sa môžu vyskytnúť spoilery.) Writing Štýl písania, úprava textu a celkovo slovná zásoba boli faktory, ktoré mi zabránili dať prvej knihe päť hviezdičiek. Na tejto časti sa ale krásne dalo pozorovať, ako sa autorka vypísala a zdokonalila svoj štýl. "Volám sa Priya Sravastiová a nie som obeťou nikoho." Text bol prehľadnejší, nestrácala som sa tak v množstve a rôznorodosti pohľadov ako pri jednotke, a čo bolo lepšie, niektoré pasáže boli aj iným písmom, takže človek okamžite zaregistroval zmenu. Príbeh sa už ďalej čítal sám. V Májových ružiach sa strieda pohľad agenta Eddisona, ktorý je písaný v tretej osobe, s pohľadom Priye, ktorej časti sú písané v prvej. V diele taktiež občas skočíme k vrahovi, pozrieť sa na jeho obete z akéhosi nadhľadu, ktorý bol veľmi dobre napísaný a sústredil sa skôr na psychiku než akciu. To ma na tejto časti veľmi upútalo. Autorkina schopnosť opísať postupne sa budujúce napätie aj bez toho, aby krvavo popísala vrahove zločiny, pretože som čakala niečo krvavejšie (oveľaaaaaa... a ono nič). Tak či onak som milo prekvapená, akú cestu prešla a ako sa zlepšila. Keď to tak pôjde ďalej, tak pre trojku už nemám viac hviezdičiek. Moje hodnotenie: 5/5* Characters "Ako sa môže dať človek dohromady, keď čiastočky, ktoré sa navždy stratili, sú jedinou príčinou, prečo u druhých vzbudzuje pozornosť?" Postavy sú v tejto knihe tým, čo som si najviac užila. Každá jedna bola tak skvelo, realisticky vykreslená, až mi z toho miestami behal mráz po chrbte. Hlavnou postavou tejto časti je Pryia Sravastiová, ktorá pred rokmi prišla o sestru rukou sériového vraha, a ktorá sa aj po piatich rokoch vyrovnáva s následkami toho činu. Jej postavu som si okamžite zamilovala, pretože jej myšlienky boli na začiatku chaotické, presne ako sa dalo čakať. Taktiež sa vyrovnávala s problémom s jedením, ktoré pre ňu znamenalo spásu aj skazu zároveň. Ako človek, ktorý sa tiež vyrovnával s depresiami oceňujem fakt, že sa autorka rozhodla ju vykresliť s chybami, nie zbytočne dokonalú. A hlavne som vďačná za jej matku, pretože tá celý príbeh poriadne obohatila o ďalší pohľad na vec. Aj vďaka nej som na konci čelila morálnej dileme, kedy som nevedela, čo je vlastne dobré a čo zlé. Veeeeľmi, ale že neskutočne veľmi som rada za spomenutie Motýľov, pretože na to som sa zo začiatku tešila asi najviac. Inara, Bliss, dokonca aj Záhradník, prepojili dva na oko rozlišné príbehy. Nenarušila sa dynamika, dokonca by som povedala, že vďaka korešpondencii hrdiniek som mala aj počas nebezpečenstva úsmev na tvári. V hlave som si stále predstavovala, ako by to dopadlo, keby sa Pryia a Inara stretli. Hlavne z toho dôvodu, že Eddison sa toho bál, a nebola by som to ja, keby som nebola za každú blbosť. Trio z Quantica, ako ich nazvala Pryia, sa v tejto časti trochu viac rozvinuli, pretože Záhrada Motýľov im na vývoj nedala veľa priestoru. Som rada, že Eddison dostal svoj priestor, aj keď je toho ešte stále veľa, čo nevieme a z obsahu trojky to vyzerá, že tá sa viac zameria na agentku Ramirezovú, na čo som tiež zvedavá. Moje hodnotenie: 5/5* Plot "Veci sa nezmenia k lepšiemu akoby zázrakom, my ich musíme zlepšiť." Keď sa človek chystá na pokračovanie hocakej série, má isté očakávania. Niektoré sú väčšie, iné zas menšie. Čo sa ale týka mňa a Dot Hutchison, jediné, čo som čakala, bola skvelá kniha a tej som sa dočkala. Májové ruže sú v porovnaní so Záhradov Motýľov menej akčné, viac sa zameriavajú na vnútorné pochody postáv a ich vyrovnávanie sa so stratami, smútkom a posúvaním sa vpred. Istým spôsobom je táto kniha emotívna pecka. Prepojenie Pryinho s Inariným príbehom bolo písané nenútene, nemala som pocit, že by do deja niečo nepatrilo. Celý čas som to všetko pred sebou sledovala ako film a neviem prečo, Inaru si vždy predstavujem ako takú mladú, drzú Megan Fox, pretože jej prístup sa ani v dvojke nezmenil, jedine ak ukázala trochu svojej jemnej stránky, ktorá túži popocite bezpečia. Snáď sa s ňou stretneme aj v trojke, aby sme s posledným prípadom mohli uzavrieť aj ten prvý. Myslím, že to by bolo istotne zaujímavé. Čo sa hlavného príbehu týka, svoje podozrenie na sériového vraha som mala už od začiatku a hoci sa skoro nikdy netrafím, tentokrát mi to vyšlo, ale aj tak mi to bolo viac menej jedno. On ma až tak nezaujímal. Nie tak, ako Sravastiové dievčatá, ktoré nám nejedenkrát dokázali, aké vedia byť ženy silné. Moje hodnotenie: 5/5* Summary Dostalo sa mi skvelého čitateľského zážitku, minula som polovicu lepivých papierikov a nebola som schopná rozprávať sa s nikým, kým som to nedočítala. Myslím, že to hovorí za všetko. To a dĺžka tejto recenzie, ktorá by bola dlhšia, keby som vám to tu mohla vyspoilerovať. Mám strašne veľa teórií a veľa času, keďže pokračovanie je zatiaľ v nedohľadne.

Kniha Mlieko a med je zbierkou básní a prózy indickej poetky Rupi Kaur. Zbierka Mlieko a med v dobe svojho vydania spravila vo svete obrovský ošiaľ. Po štyroch rokoch od pôvodného vydania sa kniha konečne dočkala aj slovenského prekladu, o ktorý sa postarala slovenská poetka Mirka Ábelová. Mlieko a med je kniha, ktorá je rozdelená do štyroch častí. Prvá časť nesie názov zranená a venuje sa najmä bolesti. Táto časť sa oproti ostatným číta ťažšie a pri niektorých básňach je nutné si ich prečítať viackrát. Druhá časť nesie názov milovaná a zaoberá sa najmä láskou. Oproti prvej časti ide o jednoduchšie čítanie, no stále sa tam nájdu nejaké básne, ktoré je nutné prečítať si viackrát, aby ste pochopili, čo nimi autorka chcela povedať. Tretia časť je zlomená. V tejto časti sa autorka znova vracia k bolesti, no oproti prvej časti sa tam nachádza aj nenávisť, či pomsta. A posledná časť nesie názov zahojená. Autorka sa v poslednej časti zaoberá témami ako zmierenie, odpustenie, či vyliečenie sa zo sklamania. mám čo mám a som šťastná prišla som o to o čo som prišla a som stále šťastná -pohľad na život * * * prišpendlil si mi nohy k podlahe svojimi nohami a prikázal mi vstať Rupi Kaur napísala zbierku básní, v ktorej sa môže nájsť množstvo ľudí. Autorka v knihe rozoberá množstvo tém, medzi ktorými je láska, sklamanie, strata, utrpenie, zneužívanie a uzdravovanie. Hoci sa môže zdať, že sa autorka v knihe venuje len vzťahu medzi chlapcom a dievčaťom, no taktiež rozoberá vzťahy otec-dcéra a manžel-manželka. Sú to básne, ku ktorým sa budete vracať častejšie a tým, že nemajú čiarky, tak pri každom prečítaní vám dajú iný význam. Mňa osobne najviac zaujala posledná časť knihy - zahojená. Hoci sa básne čítali ťažšie a ešte ťažšie boli na pochopenie, no mne osobne sa najviac páčili. Boli to básne, ktoré oproti ostatným vyžarovali pozitívnu energiu, no taktiež pôsobili aj motivačne. Od básnickej zbierky Mlieko a med som mal veľké očakávania a tie sa mi aj naplnili. Samotná zbierka sa mi veľmi páčila a pevne verím, že do slovenčiny bude preložená aj ďalšia jej kniha. Knihu hodnotím 5/5.

Autorku Mirku Varáčkovú vám určite predstavovať nemusím. Okrem toho, že jej tento rok vyšla už 13. kniha, taktiež dostala cenu Panta Rhei Award za svoju tvorbu. Začiatkom júna dostala jedna z jej najznámejších kníh, Nepobozkaná, nové vydanie (ktoré je podľa mňa nádherné a skvelo sa hodí na leto). Ak s touto autorkou ešte nemáte skúsenosti a hľadáte príjemné čítanie na leto, či sa chcete vrátiť do stredoškolských čias určite vám knihu odporúčam! Čo sa týka Mirkinej tvorby, Nepobozkanú môžem porovnávať len s knihou Stálo to za to. V tomto prípade bol príbeh o trochu slabší, alebo skôr predvídateľnejší. Väčšina vecí dopadla tak, ako som očakávala, no aj napriek tomu som si príbeh užila. Určite najzaujímavejším boli prípravy na stužkovú. Sama som si tým nedávno prešla a tak ma kniha vrátila k spomienkam práve na tú moju. Pre starších čitateľov táto časť určite vyvolá veľa sentimentu, tých mladších zasa zaujme niečo nové a neznáme a snáď ich to aj prinúti tešiť sa na svoj čas na strednej škole. Okrem toho je prevažná časť príbehu venovaná vzťahu dvoch hlavných postáv, o čo práve v tejto knihe šlo. Ich vzťah alebo skôr zaľúbenie sa mi páčilo, všetky city išli postupne a nie zhurta, ako to v niektorých romantických knihách býva. Šarkan si musel Dominiku získať, keďže pre ňu bolo ťažšie veriť chlapcovi, ktorý bol starší ako ona. Pre niektorých môže vyzerať dvojročný rozdiel ako nič, ale pre stredoškolákov to naozaj predstavuje veľa. Predsa len sú štvrtáci už dospelí ľudia, ktorá myslia na iné veci a majú iné povinnosti ako ich mladší spolužiaci. Sama som tento rozdiel na strednej vnímala a preto sa mi páči, ako ho autorka vystihla. Dominika je v tomto príbehu úplne typická stredoškoláčka. Podľa seba ničím nevyniká a tak ostáva prekvapená, keď o ňu niekto prejaví záujem. Navonok môže pôsobiť naivne, no viackrát v knihe dokazuje, že je na svoj vek veľmi vyspelá a má zmysel pre zodpovednosť. Okrem toho, že je vernou kamarátkou si taktiež váži svoju rodinu, mamu a brata a snaží sa vychádzať aj s otcom, ktorý ich opustil. Ukazuje tak viac dospelosti ako jej starší brat, pretože vie, že rodina je aj napriek chybám stále rodina. Jej druhá polovička, Šarkan, je väčšinu času pre nás tajomstvom. Dozvedáme sa o ňom veci len sporadicky a rovnako je na tom aj Dominika. Možno práve kvôli tomu chvíľu trvá, kým si čitateľa naozaj získa a dokáže, že jeho úmysly nie sú zlé. Medzi ďalšie postavy patria hlavne kamarátky Dominiky, ktoré nemajú na dej veľký vplyv a skôr len dotvárajú stredoškolskú atmosféru tým, ako spolu klebetia, chodia do barov či preberajú vzťahy. Na prvý pohľad čisto romantická kniha sa však zaoberá aj niečím iným, ako je vzťah medzi Dominikou a Šarkanom. V Nepobozkanej patria k vedľajším dejovým líniám rodinné problémy Dominiky a jej rodičov. Ako som spomínala, jej otec ich opustil a jedine Dominika sa s ním stretáva a vychádza. Keď si však jej otec začne budovať novú rodinu, začne sa cítiť odkopnutá a sčasti aj osamelá. Zrazu nikto z jej rodiny na ňu nemá čas a ona ostáva sama. Na Slovensku a sčasti aj v knihách sa rozvody a odcudzenia často neobjavujú, preto bolo veľmi osviežujúce a hlavne oči otvárajúce prečítať si to zo strany mojej rovesníčky a rozmýšľať, ako by som sa na jej mieste zachovala ja. Dominika to v tomto smere naozaj nemá ľahké, na rozdiel od svojho brata si nechcela vybrať len jedného z rodičov. Práve v týchto chvíľach bolo najviac vidieť, aká rozumná a citlivá v skutočnosti je a ako veľmi sa jej rozvod rodičov dotkol. Myslím si, že pre mnohých čitateľov môže byť Dominika z tohto hľadiska až inšpiratívnou postavou a pomôže sa im rozhodnúť správe a bojovať za svoju rodinu. S Nepobozkanou Mirka znovu dokázala, že jej knihy sa týkajú všetkých generácii, spoločenských vrstiev či pohlaví. Jej príbehy sa rýchlo dotknú každého. Okrem toho, že čitateľa dokáže prekvapiť, zaujať, pobaviť a nadchnúť ho taktiež núti zamýšľať sa nad rôznymi životnými situáciami a osudom mnohých ľudí. Aj keď je Nepobozkaná na prvý pohľad len ľahké romantické čítanie na leto ukrýva v sebe podstatne hlbšiu myšlienku. Ak by som o autorke nič nevedela, naozaj by som si myslela, že knihu napísala stredoškoláčka. Mirka sa naozaj skvele vžila do role študentky a verne opísala zmýšľanie a chovanie násť-ročných. Mirka Varáčková je určite autorkou, ktorá stojí za vašu pozornosť! ZHRNUTIE Kvalita písania: 7/10 Tempo: 8/10 Príbeh: 5/10 Postavy: 9/10

Hoci mám veľmi rada knihy, ktoré mi odporúčajú ostatní, pretože potom hrozí menšie riziko sklamania, z času na čas siahnem po knihe, o ktorej neviem vôbec nič. Viete predsa ako sa hovorí, že niekedy aj z motyky vystrelí, že? Nejak takto som sa dostala k tejto maličkej, tenučkej a prekvapivo, veľmi bohatej knihe. Obálka mi prišla ako obálka pre detskú knihu, obsah znel ako niečo hĺbavejšie, niečo, čo by si viac užili starší. A čo vzniklo z kombinácie? Writing Nečakala som, že túto knihu prečítam tak rýchlo. Bolo to rýchle čítanie, v ktorom síce trošku prevládal opis, no pri tejto téme mi to vôbec neprekážalo, pretože opis sa zameriaval na vnútorné pocity hrdinky a jej otázky ohľadom života. Dielo je teda vyrozprávané v tretej osobe, no na emotívnosti príbehu to nič nemení. Autorka sa pekne vyhrala s témou príbehov a hlavne s tým, ako veľa sa v našom živote môže zmeniť, keď sa odvážime urobiť čo i len jednu zmenu. Donútila ma uvedomiť si, že na zmenu nemôžem len čakať, nepríde ku mne sama od seba. Zmenu musím urobiť, možno len tým, že vystúpim z autobusu o jednu zastávku skôr a prejdem sa do práce. ( ešteže tie zastávky mám od seba oddelené asi tak 5 minút pešo, toľko ešte zvládnem) Moje hodnotenie: 3.5/5* "Nič v živote nie je povzbudzujúce. Je na nás, aby sme naberali vzpruhu všade tam, kde je náš zrak, naše nadšenie, naša vášeň, naše... všetko možné... schopné ju vyňuchať." Characters Hlavnou postavou príbehu je Juliette, mladá žena, ktorá nielenže rada číta v metre cestou do práce, no okrem toho pozoruje ostatných ľudí. Má obyčajnú prácu ako každý druhý, ktorá ju veľmi nenapĺňa, avšak má knihy, ktoré predstavujú nekonečný zdroj dobrodružstva, na ktoré sa v reálnom živote veľmi necíti. Veľmi sa mi zapáčila táto hrdinka, bolo jednoduché stotžniť sa s ňou a ešte jednoduchšie predstaviť si, ako by to vyzeralo, keby som bola na jej mieste. V knihe je niekoľko vedľajších postáv, z ktorých každá prispieva k posunu diela vpred, no najviac sa mi aj tak páčila malá Zaida, ktorá bola veľmi vnímavá a videla, ako môžu byť knihy dobrými pomocníkmi, no zároveň hroznými prekážkami. Muž v klobúku, ako ho Juliette v metre nazvala, vniesol do príbehu vážnosť a zároveň jemnosť, ktorá sa mi veľmi páčila. Povzbudzoval Juliette keď pochybovala a aj vďaka nemu si človek dokázal ýchlo uvedomiť, že niekoho takého by v živote mal mať každý. Dnešný svet je hrozne krutý, každý vám povie, na čo nemáte, čo nikdy nedosiahnete, avšak len skutočný priateľ, ktorý vás ani nemusí poznať, vás podporí, nech je váš sen akokoľvek šialený. Moje hodnotenie: 4/5* Plot Pochopiť zápletku z obsahu je viac-menej nemožné, pretože všetko, čo o knihe prečítate, a odohrá na prvých pár stranách a potom ste vydaní napospas autorkiným nápadom. Neviem, či to je skutočné "povolanie", ale predstava, že na svete sú ľudia, ktorí tak milujú knihy, až sa venujú ich roznášaniu (vyhliadnú si ľudí, nájdu pre nich správnu knihu a potom mu ju niekde nechajú, alebo mu ju rovno dajú) sa mi veľmi páči. Juliette sa počas celej knihy učí, ako to v tomto funguje a je skvelé sledovať, čím všetkým si prejde. Pochybnosti, ktorým čelí, pochopenie, ktoré ju čaká... Nemyslela som si, že je možné nájsť toľko reality na tak málo stranách. Autorka si za tú "uveriteľnosť" istotne zaslúži veľkú pochvalu (a potom príde moje skeptické ja, ktoré uvažuje, z čoho by tak títo ľudia mohli žiť. Zo vzduchu???) Moje hodnotenie: 3,5/5* Summary Možno krátke, ale dosť silné dielo, ktoré vo vás niečo zanechá. Donúti vás zamyslieť sa nad životom, ktorý vediete, ktorý by ste chceli, donúti vás uvažovať, či to, čo robíte, je dosť. A ak nie... necháva vám nekonečne veľa nápadov, ako všetko zmeniť, pretože všetko... úplne všetko začína jednou, malinkatou zmenou. Jediné, čo musíme urobiť, je odhodlať sa. "Táto kniha je neobyčajná. Urobí vás múdrymi. Urobí vás šťastnými."

Určite neveríte tomu, že na východe NIČ nie je, ale ak o tom náhodou pochybujete, kniha Filipa Jurovatého nesúca názov Sprievodca KAM po východnom Slovensku s podtitulom Výlety s deťmi i bez nich vás presvedčí o tom, že je tam skutočne VŠETKO, čo milovníkovi cestovania môže svojou krásou poštekliť oči. Prehľadný turistický sprievodca vám predkladá viac ako 110 možností na výlet zoradených tematicky do desiatich kapitol – najprv spolu s autorom zavítate na hrady a zámky opradené bohatou históriou, pozriete si architektonické zaujímavosti, navštívite svojrázne mestá a dediny, necháte sa unášať krásou panensky čistej prírody, zakúsite vodný svet a kúpele na vlastnej koži, zistíte, čo ukrývajú múzeá a galérie, povozíte sa na bicykli prekrásnym prostredím, pokocháte sa ľudovou architektúrou a potom sa zabavíte na miestnych podujatiach a festivaloch. Kniha vám tiež prezradí, kde sa nachádzajú pozoruhodné miesta, ktoré môžete navštíviť aj s vašimi deťúrencami. Sprievodca KAM po východnom Slovensku je praktickým pomocníkom, lebo vďaka nemu sa nedozviete len všeobecné a strohé poznatky, ale pomôže vám s najlepším dopravným spojením, poskytne vám otváracie hodiny, informácie o cenách i čas vstupov. Kniha je výnimočná tým, že ponúka množstvo tipov na rodinné výlety po východnom Slovensku s 260 pestrými fotografiami, telefónnymi kontaktmi, e-mailami a internetovými stránkami, vďaka čomu budete mať vždy aktuálne údaje o daných miestach. Na ľahkú orientáciu v knihe slúži podrobný register na úvodnej strane ponúkajúci zoznam všetkých druhov výletov spolu s prehľadnou mapou. Pri opisovaní hradov si môžete prečítať zaujímavé historické príbehy, pri turistických atrakciách sa dozviete trvanie a náročnosť trasy, a čo je dôležité, pri každom tipe na výlet sú tučným písmom zvýraznené podstatné informácie slúžiace na poukázanie kľúčových faktov a niekde sa nachádzajú aj odkazy na ďalšie pamiatky, ktoré si nemožno nechať ujsť. Jedinečnosť knižky spočíva v autorovom zachytení autentickosti miest a v predložení krásy skrytej v jednoduchosti. A tak vezmite knižku do ruky, inšpirujte sa a užite si život cestovaním a spoznávaním krás východného Slovenska na vlastnej koži!