Táto letom kričiaca knižka navonok pripomínajúca encyklopédiu vám už klope na dvere!!! Otvárajte!! Leto o pár dní meteorologicky končí, tak si osviežte posledné dni. Ťažko, veru ťažko sa nám ide všetkým po prázdninách do školy ;) ,,...vyhrávať je zábavné a každý predsa rád vyhráva." Povedz, že ma miluješ je ideálnou voľbou nielen k moru. Už len pri čítaní máte pocit, že tam môžete byť. Obálka tejto knižky je hravá, plná leta. Mušličky Belly pripomínajú milovanú priateľku jej mamy. A teda aj každé leto, ktoré spolu prežívajú. Leto plné vody, tepla a zábavy. Objavovania seba samej. Prvých lások, prvých sklamaní a rozčúlení. Knižka opisuje vzťahy medzi súrodencami oboch dlhoročných priateliek. Štyri decká. Belly a traja chalani, ktorí sa ju svojim spôsobom snažia ochrániť. Až toto leto sa Belly vzoprie a začne si kráčať po svojom. Zažije prvý vážny vzčah a všetky jej city vyjdu na povrch v jedinom hurikáne, kedy si povie dosť. Táto knižka je plná očakávaní, myslíte si, že viete ako skončí, ale ste úplne vedľa. ,,Keď raz chvíľa pominie, nemožno ju znova nájsť. Je preč." Nestíhala som ani rozmýšľať nad tým, čo sa deje, len som chcela čím skôr vedieť, aký bude koniec. Toto je naozaj rýchle a príjmné letné čítanie. Belly opisuje nielen aktuálne leto, ale vo svojich spomienkach sa vracia ku každému letu a spomína, aké bolo. Tieto flashbacky dej síce spomaľujú, no niektoré pikošky sú naozaj zaujímavé. Vďaka týmto náhľadom do minulosti môžeme lepšie pochopiť psychické rozpoloženie Belly. Toto leto je však, samozrejme, najlepšie a je aj ťahúňom deja, jeho hlavnou línou ;) Zo začiatku ma príbeh nebavil, no neskôr sa posunul a už som sa naozaj nechcela odtrhnúť. Táto knižka sa mi páčila viac ako Všetkým chalanom, ktorých som milovala... od tej istej autorky. Príbeh bol jednoduchší, bez blbostí a reálny. Posadený do úžasného a nádherného prostredia. Postavy vás nenudia, každá jedna je špeciálna. ,,Rozmýšľala som, či sa takto končia staré lásky - ufňukane, pomaly a zrazu nie sú." Čo sa týka záveru, ten bol alebo nebol? Sama neviem, pretože kľudne by som čítala ďalej a ďalej. Príbeh skončil skokom na Vianoce, chvíľkou, ktorá prezradila všetko aj nič. A je len na nás aký záver si sami napíšeme. Určite sa nebojte pustiť do tohto letného mini šialenstva.

Kniha Učiteľ od autora Lee Matthew Goldberga sa mi pozdávala už dávnejšie, hneď ako vyšla. V tom období som však vedela, že nebudem mať na ňu dosť času, preto som na ňu takmer pozabudla. Dokonca som si ani nevšimla, že by ju niekto čítal a robil jej propagáciu. Nakoniec som sa rozhodla, že jej dám šancu a pustila som sa do čítania. Knihu som prečítala za dve poobedia. Treba k tomu ešte niečo písať? ?? učitel Mladý redaktor známeho vydavateľstva Kyle Broder práve získal skvelú zmluvu pre mladú autorku. A to iba za prvých 100 strán rukopisu. Keď sa to dozvie profesor William Lansing, ktorý ho učil na univerzite, je nadšený. Verí totiž, že jeho bývalý žiak mu pomôže vydať knihu, ktorú on píše už desať rokov. Kyle je spočiatku uchvátený, že sa vidí s Williamom po tak dlhom čase. Keď sa však pustí do čítania jeho diela, je šokovaný. Je si istý, že toto nie je kniha, ktorú by jeho ( a aj ktorékoľvek) vydavateľstvo chcelo vydať. Potom, čo ho Kyle zdvorilo odmietne, za začína skutočný triler. William začína byť posadnutý. Neustále prenasleduje Kyla aj jeho priateľku, ba dokonca aj spomínanú mladú spisovateľku. Postupne sa odkrýva desivé tajomstvo z ich minulosti. „Naozaj ste v pohode?“ Zaliali sa mu oči a utrel si ich rukávom. Mal ďaleko k tomu, aby bol v pohode. Bude zvyšok jeho života diktovať to, čo niekto zvečnil v nejakom románe? „Kyle….?“ „Idem do Connecticutu,“ túžil po jej úteche, potreboval mať niekoho na svojej strane. „obávam sa, že s Williamom to nedopadlo dobre. Pokúša sa ma zničiť.“ „ Hovoril o vás pekne. Povedal, že je vaším učiteľom.“ Učiteľom. Kyle už nikdy nechcel počuť to slovo, už len pri tom pomyslení sa cítil zle. Kniha je napísaná skutočne veľmi pútavo. Autorov štýl sa mi páčil. Krátke odseky vás nútia čítať ďalej. Týmto spôsobom iba otáčate stránky a so zatajeným dychom čakáte na rozuzlenie. To bolo síce trochu predvídateľné, ale atmosfére knihy to neublížilo. Párkrát sa mi stalo, že sa mi rozbúchalo srdce. Mala som obavu, čo bude nasledovať. To k tomuto žánru patrí a som rada, že sa to dostavilo aj pri Učiteľovi. Pozitívom tejto knihy je aj niekoľko tipov na knihy, ktoré sú v nej spomínané. Predsa len, ide o príbeh s knižnou tematikou. To ja ako knihomoľka považujem za atraktívnu tému. Knihu som sa snažila viackrát odložiť s tým, že idem niečo robiť. Po pár sekundách som ju ale mala späť v rukách a čítala ďalej. ucitel02 Pre mňa bola táto kniha veľkým pozitívnym prekvapením. Naozaj ma mrzí, že som o nej na sociálnych sieťach veľa nečítala. Určite si zaslúži viac pozornosti. Vtiahla ma do deja a držala ma celý čas v napätí. Tak splnila svoj účel. Vrelo odporúčam aj ako darček pre muža. Ale viem, že tomuto žánru holdujú aj ženy. Pevne verím, že sa vám bude páčiť tak ako mne.

V poslednom čase sa u nás čoraz viac začínajú presadzovať aj francúzski autori. Väčšie vlny v mori trilerov spôsobil Bernard Minier, nasledoval Guillaume Musso a teraz sa do našej pozornosti dostáva Jean-Luc Bizien. Prvý diel jeho Trilógie temnoty ma okamžite zaujal tým, že sa odohráva prevažne v Severnej Kórei. Už to samo osebe je pre mňa obrovským lákadlom, vždy rád čítam knihy z netradičného prostredia. A krajina s komunistickým diktátorským režimom poskytuje mnoho zaujímavých podnetov a inšpirácií. Jean-Luc Bizien si je toho dobre vedomý a náležite ich využíva v každom smere. Či už ide o vojenskú zložku, medziľudské vzťahy, alebo takú banalitu, akou je u nás cestná doprava. Evangelium pekla vás tiež zaujme, ak máte radi dej s viacerými líniami. "Zašklebil se, když ho náhle oslepilo denní světlo, které se prodralo clonou z lístí. Zastínil si rukou obličej. Jako blesk ho zasáhla bolest. Tiše zasténal a klesl zpět na zem, dalšiho pokusu nebyl schopen. Ležel na zemi na zádech, jako mučedník odsouzený k pomalé smrti. Nad ním poskakoval démon z jedné nohy na druhou a tleskal do dlaní z čiré radosti, že se jeho kořist probrala." (s. 57) Tú hlavnú tvorí pátranie plukovníka Paika Dong-Soa po beštiálnom sériovom vrahovi v okolí hlavného mesta. Vodca Kim Čong-Il sa všemožne snaží zamedziť akémukoľvek fyzickému či psychickému zlyhaniu svojho ľudu a výskyt takéhoto pochybenia by bol fackou do tváre jeho režimu. Príslušné zložky sú tak odhodlané okamžite vraha nájsť, a to čo najskôr. Druhým leitmotívom príbehu je hľadanie strateného novinára. Americký redaktor Seth Ballahan sa cíti zodpovedný za mladíkov osud a vyberie sa do Severnej Kórei, aby ho priviedol späť domov. Michaelova rodina kedysi ušla pred režimom a Seth sa oprávnene obáva, či sa na mladého žurnalistu nezniesla vlna odplaty straníckych štruktúr. Obe línie sa skôr či neskôr pretnú, pričom čitateľovi nie je spočiatku jasné, kde sa Michael zdržiava, či je v područí vraha, alebo je jeho démonom čosi celkom iné. Bizien sa tu prejavuje ako autor schopný pohrať sa s čitateľovou predstavivosťou, čo ocenia najmä tí, čo dávajú prednosť úvahám pred priamočiarym dejom. "Kdo se stane jeho přístí kořistí? Se zavřenýma očima zkoumal seznam, který si vytvořil. Další soudní lékař, který pracoval s mrtvolami - jistý Čchoi Čung-wan, obskurní doktor, zaměstnanec státní márnice. Pravděpodobně ještě větší a tlustší než vojenský soudní lékař, jehož osud zpečetil před několika hodinami. Ano, Čchoi Čung-wan bude nepochybně ten další. Pak přijde na řadu mladý vyšetřovatel, ten, kterému svěřili tuhle záležitost. Mrňavý poručík, který si o sobě bezpochyby myslí, že ho dokáže dopadnout." (s. 272) Zasadiť príbeh pre našinca do exotického ázijského prostredia sa vyplatilo. Paik Dong-Soo ako hlavná postava je výborný, ihneď vzbudí váš záujem a chcete vedieť, ako to s ním dopadne. Navonok sa prezentuje ako oddaný vojak, no vnútri tajne túži po slobode a možnostiach západného sveta. Cez neho sa navyše dozvedáme o pomeroch v Severnej Kórei a pri niektorých prvkoch neprestanete žasnúť. Román sa tak stáva nesmiere poučným a jeho hodnota stúpa. Ďalšia postava - novinár Seth - už také veľké sympatie nevzbudzuje. Je protivný, arogantný, neznášanlivý a rasistický. Jeho postoj k Ázijcom je síce vysvetlený skrz rodinnú históriu (starý otec bojoval v kórejskej, otec vo vietnamskej vojne), no napriek tomu na mňa pôsobil ako rušivý prvok a jeho kapitoly som čítal najprv len z rýchlej povinnosti. Až keď sa dostal (konečne) do Kórey, začal sa jeho prerod a od toho momentu aj jeho celkové poňatie. Aj tu sa ukázalo, že Bizien vie, čo robí, a kam chce svoje postavy dostať. Čo mi však predsa len trochu prekážalo, bol autorov štýl. Je tu na súčasný trend pomerne málo dialógov a v drvivej väčšine prevažuje autorská reč. To je však len subjektívny postreh odchovanca dynamickejších textov, dá sa na to navyknúť. Evangelium pekla nastavilo latku vysoko a ak si ju udrží počas celej série, je sa na čo tešiť.

Ďalšia knižka, ktorú som si so sebou pratala na dovolenku, bola práve táto. Jedna z tých posledných síce, ale aj tak. No a musím sa priznať, že neviem, čo si myslieť. Vojna bola nie zas až tak dávno, no ja som ju nezažila, je to niečo, čo poznám len z dokumentov a z rozprávania. Viem o nej a počula som nejednu spomienku na toto nešťatné obdobie, videla som nespočet následkov, ktoré po sebe zanechala, no všetko tak nejak z diaľky. Nikdy som nemala pocit, že by sa ma priamo týkala. Práve pre to, že som ju nezažila z tesnej blízkosti. Viem, čo sa dialo, dostalo sa ku mne množstvo príbehov od ľudí, ktorí nehodnotili toto obdobie nijak kladne. No pri tejto knižke som mala pocit, že som priamo tam. Že sa skrývam a utekám, že plačem a kričím,... Že tento príbeh je niečo viac. Asi pre to, lebo to bola prvá takáto knižka, čo som čítala, preto som sa na ňu tak tešila. Nosí v sebe niečo, čo ma nútilo dívať sa na ňu oveľa osobnejšie. Vedela som, že vojna sa netýkala len Nemecka, nás a kdekoho ešte, no nikdy som si pred oči nepredkladala obraz spustošeného Holandska. Týkala sa aj ľudí, ktorí by sa pri správnom dodržovaní zákazu vychádzania možno ani báť nemuseli. No žijeme ako spoločenstvo a je zrejmé, že si budeme chcieť pomáhať. Že nie je fér, aby sme sa k sebe správali ako zvieratá. Bolo milé vidieť, že aj ľudia, ktorí neboli židovského pôvodu a nepoznali ľudí z deportačných centier, sa strachovali, chceli spraviť niečo dobré a zachrániť čo najviac ľudí, ktorí za nič nemohli. No a nie len židia prichádzali o svoje životy, no i obyčajní naverbovaní vojaci, ktorí položili svoje životy za vidinu víťazstva. Práve takýto príbeh ponúka táto knižka. Priamo z Amsterdamu. Tento príbeh rozpráva dievča menom Hanneke. Nežije zas až taký poctivý život, no je mladá a robí, čo najviac môže, aby pomohla svojej rodine. Oficiálne robí v pohrebníctve menšie administratívne veci, no jej hlavnou zárobkovou činnosťou je rozvážaťpodpultový tovar a zháňať veci, ktoré sa už v tej dobre tak ľahko kúpiť nedali. Práve týmto spôsobom sa raz ocitne na návšteve u zákazníčky, ktorá ju požiada o veľmi zvláštnu vec. Nájsť dievča, ktoré utieklo pred vojakmi, ktorí zabili jej rodinu. Mnohí sa skrývali a nevedno, ako sa ich životy skončili, keď skončila knižka, keď skončila vojna. Táto knižka nie je o strachu, bolesti, skrývaní, čučaní, či odboji. Je o láske, priateľstve, odhodlaní niečo urobiť a o odvahe niečo aj reálne urobiť. Hanneke často rozpráva o svojom mŕtvom priateľovi, ktorý odišiel brániť krajinu, no zahynul. Často naňho myslí a nedá sa zabudnúť, pretože sa jej do cesty pripletie jej brat. Čaká ju nemálo ťažkých a nebezpečných rozhodnutí, no aj napriek tomu obstojí, aj keď so smutným koncom. Ale také asi sú tieto príbehy, o smutnom osude tohoto obdobia. Tento príbeh sa ma pevne držal a nútil ma premýšľať a ďakovať, že žijem, kde žijem a kedy žijem. Pátrala so spolu s Hanneke, hľadala som vodítka a premýšľala asom s ňou. Váhala som s ňou a bála som sa. Chcela som pomôcť a spraviť niečo osožné. Obľúbila som si snáď všetky postavy okrem cudzích vojakov v meste. Obdivovala som toto dievča za to, čo všetko muselo urobiť a ako dobre sa naučila klamať, aby niekomu pomohla a chránila tak aj samú seba. Vedela som, prečo na začiatku váhala, ja yb som tiež nesúhlasila. no odhodlala sa a vstúpila do lepkavej pavučiny nepekného času, na ktorú by nikto z nás nemal zabudnúť. Po tomto viem, že dobrí ľudia existovali a snáď nejakí existujú aj dnes. A ak sa budeme chovať ako ignoranti, v ďalšej vojne by sme pozabíjali jeden druhého, no mali by sme sa chrániť a pomáhať si, postaviť sa krivde. Snáď žiadna už nikdy nepríde. Táto knižka mi dala veľa, čítala sa super ľahko a budem ešte dlho spracovávať, čo obsahovala.

Ďalšia super severská kriminálka – Tove Alsterdal a jej Zabudnutí mŕtvi! Musím sa priznať, že hoci krimi príbehy obľubujem, už dávno som žiadnu knihu podobného žánru nečítala. Kniha od švédskej spisovateľky Tovy Alsterdal bola teda príjemným osviežením, ktoré rozohnalo letargiu z čítania ženských románov, ktoré sa mi v poslednej dobe dostávali do rúk. Knihu Zabudnutí mŕtvi som si vybrala kvôli zaujímavému popisu, ktorý sľuboval spracovanie tém ako mafia, obchodovanie s ľuďmi či migrantská kríza. Zaujímavé a aktuálne témy, ktoré sa v súčasnosti dotýkajú väčšiny európskej populácie, Slovenska nevynímajúc, boli predpokladom, že nepôjde o tuctový román s otrepanými motívmi. Ďalším dôvodom bola samotná spisovateľka. Neviem prečo, ale oveľa radšej čítam podobné knihy od žien ako od mužov. Zdá sa mi totiž, že ženy dokážu nájsť správny pomer medzi napätím, akciou, opismi, charakteristikou postáv a ľúbostnou zápletkou. Zdá sa mi, že autorky svoje postavy viac prežijú, precítia a vytvarujú, pričom muži túto zložku diela viac zanedbajú a pozornosť venujú skôr zložitým zákonom fungovania podsvetia ako estetickej či umeleckej zložke. Alsterdal som však dôverovala a ako sa ukázalo, nesklamala ma. Vytvorila skvelý román, v ktorom je z každého rožku trošku, ktorý dokáže zaujať náročnejších čitateľov, ale aj čitateľky, ktoré s knihou relaxujú. Hlavnou postavu je Ally, ktorá si žije svoj pokojný život až do doby, keď jej manžel – investigatívny novinár Patrick – nezmizne v Európe za podozrivých okolností. Odhodlaná nájsť ho a zistiť pravdu o jeho práci odchádza do Paríža a vydáva sa na stopu zločineckej organizácie, ktorá pašuje a využíva migrantov na nelegálnu otrockú prácu. Postupne odhaľuje zákony podsvetia a prichádza na koreň veciam, ktoré sa jej manžel, ktorého to všetko stálo nakoniec život, chystal vyjaviť svetu vo svojich nedokončených článkoch. Je sympatické, že Alsterdal zvolila za hlavnú hrdinku ženu. Ženu, manželku a budúcu matku, z ktorej urobila silnú, ničoho sa nebojacu ženu. Tu sa však pýtam, či to Alsterdal neprehnala a nepokazila záver. Zdá sa mi totiž, že to trošku vykonštruovala a z celkom sympatickej hlavnej hrdinky urobila pomstychtivú vrahyňu, ktorá prežije smrť manžela, ale aj bitku, znásilnenie, vyhrážky a napriek tomu sa nevzdá a vplyvného francúzskeho podnikateľa, ktorý má všetko na svedomí, sama oklame a zabije. Napadajú mi otázky, akoby som v takej situácii reagovala ja, moji známi či iní, úplne obyčajní ľudia. A tu sa hodí otázka: Záleží čitateľovi viac na tom, aby sa stotožnil s postavou, alebo na tom, aby prostredníctvom nej zažil niečo nové, čo by v reálnom svete nikdy nezažil či nevydržal?! Čo čitateľ obľubuje viac?! Asi každý niečo iné, a preto sa ani Alsterdal nikdy nezavďačí všetkým. Niekomu sa to bude zdať prehnané, iní sa nad vygradovaným koncom potešia. Alsterdal však poteší Slovákov a Čechov, keď zistia, že hlavná postava románu Ally pochádza z Československa. Alsterdal priebežne odhaľuje Allynu minulosť, spomína nielen Prahu, ale aj Husáka či bývalý režim, ktorý v Československu pred rokom 1989 bol. Ukazuje sa teda veľmi veľká znalosť spisovateľky z histórie, geografie, práva či fungovania organizovaného zločinu. Autorka naozaj zabŕdla všade, veľa konkretizovala a všetko do detailu premyslela, za čo jej jednoznačne patrí veľké plus. Ak by som mala jedným slovom zhodnotiť knihu Zabudnutí mŕtvi, použila by som termín – nadpriemer. Severská krimi tvorba je v súčasnosti na vysokej úrovni, čo jednoznačne potvrdila aj Tove Alsterdal svojou novou knihou. Musím povedať, že ma natoľko „dostala“, že si v blízkej dobe zoženiem aj ďalšie jej knihy, ako napríklad Tichý hrob, Vezmi ma za ruku či Neobzeraj sa späť. A určite budem mať vysoké očakávania.

Medzi popredných spisovateľov vedeckej fantastiky patrí aj poľský autor Stanisław Lem, ktorý sa väčšine z nás prihovára z políc nenápadných ošúchaných antikvariátov. Tento popredný futurológ, humanista a filozof sa svojimi dielami preslávil v druhej polovici 20. storočia. Hoci pôvodne debutoval zbierkou básní, do povedomia čitateľskej verejnosti sa zapísal vedecko-fantastickým románom na pokračovanie Človek z Marsu. Tvorba Stanisława Lema je rôznorodá. Nájdeme v nej špekulatívnu fikciu, krátke alegorické príbehy, poučné bájky, bizarné rozprávky, odvážne vízie, ako aj ostrý satirický podtón, nevtieravý zmysel pre humor, hĺbavý sociálny aspekt, zamýšľanie sa nad kybernetickým a biologickým pokrokom i príjemnú hru s virtuálnou realitou a nanotechnológiami. Toto všetko robí z Lemovho literárneho fondu kvalitné čítanie v podobe takých velikánov vedeckej fantastiky, akými boli Wells, Clarke či Asimov. V súčasnosti sa Lemova výrečnosť, nahliadanie na budúcnosť a práca s pálčivým vedeckým motívom prirovnávajú k literárnym štýlom Kurta Vonneguta a Franza Kafky. Tematicky sa ale pohybuje niekde medzi Bradburym, Wyndhamom či Dickom. Stanisława Lema je jednoducho ťažké niekam zaradiť, tobôž zaškatuľkovať. Môže za to tzv. Nová vlna (New Wave) vo vedeckej fantastike v 60. a 70. rokoch 20. storočia, ktorá dokázala masovú produkciu ľahkej sci-fi posunúť za hranice experimentálnej prózy s jednoduchými nápadmi, úsmevnými príhodami aj povrchným narábaním s novými literárnymi formami. Aj preto je druhá dekáda roku 2018 vo vydavateľstve PLUS (Albatros) primárne venovaná dielam Stanisława Lema, ktoré sa môžu pýšiť novou knižnou úpravou. V marci bola vydaná zbierka poviedok vesmírnych dobrodružstiev pilota Pirxa. V ňom Lem zhmotnil všetky potrebné ľudské cnosti, ktorými by mal každý literárny hrdina vedecko-fantastických poviedok oplývať, ak má dôveryhodne odzrkadľovať život v jeho zložitosti a prakticky riešiť problémy o budúcej existencii človeka vo vesmíre. Máj priniesol preklad jedného z najznámejších Lemových románov o medziplanetárnej komunikácii - Planetu Eden. Na viac ako 300-stranovom vesmírnom dobrodružstve riešime spolu s autorom bežné otázky, ktoré navodzuje úplne obyčajné stretnutie s inou civilizáciou. Hoci tento príbeh vonia po vedeckom stereotype, otvára v ňom Lem jednu závažnú tému za druhou. Planeta Eden vyšla v roku 1959 (vydavateľstvo Albatros, 120 zväzok edície Karavana, rok 1979) a čitateľovi načrtne rozprávanie o posádke šiestich kozmonautov, ktorým sa podarí havarovať na ešte neprebádanej planéte. Prostredníctvom ich prežívania situácie, v ktorej sa ocitli aj vlastným zavinením, odkrýva Lem svoju víziu chápania komunikácie medzi pozemskou a mimozemskou civilizáciou. Tá je ale priveľmi vzdialená od schém, aké nám vo svojich dielach predostreli autori vedeckej fantastiky prvej polovice 20. storočia. Planeta Eden, na čo vlastne poukazuje aj samotný doslov od Františka Novotného, je prvým sci-fi románom, ktorý túto problematiku rieši analyticky, morálne, prostredníctvom sociologického experimentu a bez zbytočného extrému - mimozemská civilizácia pozemských vedcov nechce ani zotročiť (či zahubiť), ani s nimi dobrovoľne nadviazať kontakt, ktorý by zbúral bariéru medzi diametrálne odlišnými svetmi. Táto civilizácia chce ostať neobjavená. Chce byť izolovaná od okolitého sveta. Riadiť sa vlastnými pravidlami či hnať sa do záhuby bez možnosti objavovať, skúmať, ďalej sa vyvíjať alebo napredovať. Väčšina vedecko-fantastických diel sa vyznačuje kladnými postavami, ktoré majú niekoľko spoločných menovateľov. Medzi ich dobré vlastnosti patria pozitívne etické hodnoty, ktoré sú neraz hybnou silou deja. Autori počas odkrývania hlavného konfliktu vyzdvihujú ich odvahu, cieľavedomosť, rozvahu, chladnokrvnosť, inteligenciu a zmysel pre povinnosť alebo vernosť. Aj keď Stanisław Lem v Planete Eden využíva túto šablónu podobne ako iní autori vedeckej fantastiky, jeho postavy sa stereotypu predsa len vyhýbajú. Lem ich totiž oberá o ľudský rozmer. Čitateľ je síce nútený byť empatický, nejakým spôsobom prežívať pobyt na neznámej planéte a spoločne objavovať jej krásu, nedovoľuje sa mu ale dôverne sa s postavami zžiť. Šestica astronautov je nám predstavená iba prostredníctvom funkcie, ktorú v posádke zastávajú. Máme tu teda Inžiniera, Koordinátora, Chemika, Fyzika, Doktora a Kybernetika - šesť mužov s minulosťou, o ktorej nič nevieme; šesť vedcov žijúcich iba v prítomnosti; šesť stroskotancov na neznámej planéte s príznačným menom, ktorí sa musia naučiť spolu komunikovať a riešiť konflikty bez zbytočných emócií, čo nie je vonkoncom ľahké. Lemova snaha odosobniť sa od hlavných hrdinov prináša svoje ovocie v druhej tretine príbehu. Nosnou zložkou románu je predovšetkým opis planéty, na ktorej sa spolu s hrdinami ocitáme. Cez spoznávanie jej zložitého ekosystému až po vnútornú hierarchiu spoločenstiev, s ktorými prichádzajú astronauti počas svojho putovania do styku, si práve čitateľ vytvára s celým svetom také väzby, aké sú potrebné na to, aby mohol v krízovom bode dospieť k racionálnemu rozhodnutiu. A to bez zbytočného sentimentu. Rozprávač nie je vševediaci, všetky potrebné informácie podáva z jedného zorného uhľa, čím dodáva príbehu potrebnú reálnosť, stupňuje napätie a obracia čitateľovu pozornosť k dôležitým bodom autorovho chápania nadviazania kontaktu s mimozemskou formou života. Planeta Eden nie je dynamická. Prevláda v nej opis prostredia, rôznych foriem života, nových technológií i postupov či protokolov, ktorými sa naši hrdinovia riadia. Planeta Eden je statická. Nájdete v nej oveľa viac úvah, polemík, vnútorných prehovorov postáv aj krátkych dialógov technického rázu, ktoré spomaľujú plynulosť deja. Planeta Eden je vo svojej podstate rozmanitá, a práve tým si získa nejedného náročného čitateľa. Miestami je aj zložitá, ťažšia na vnímanie, ale to len preto, že ide o román, ktorý bol vytvorený podľa osnov klasickej vedeckej fantastiky. A tá sa nesie v duchu anticipácie spoločenských vzťahov, monitorovania perspektívnej budúcnosti, profilovania etnických alebo ideových hodnôt či ľudského skepticizmu. Preto je určená pre hĺbavých čitateľov, vedecko-fantastických dinosaurov, milovníkov nadčasového pokroku, labužníkov nie anglo-americkej literatúry… jednoducho pre každého, kto vie oceniť čaro tzv. Novej vlny a hard sci-fi. Chybičkou na kráse je len jej nové vydanie. Hoci edičné poznámky vysvetľujú prístup k jazykovej úprave textu z roku 1979 pomerne obšírne, budete mať s novou verziou menšie a časom oveľa väčšie problémy. Za tie viac-menej môže snaha prekladateľa prispôsobiť sa jazykovému fondu súčasnej spoločnosti, miestami prekombinovaná vetná skladba, nešťastne zvolené prirovnania či interpunkcia. Preto sa nevyhnete opätovnému prinavracaniu sa k nejakej pasáži, ktorej ste na prvé, druhé a niekedy ani na to tretie prečítanie nedokázali naplno porozumieť. Sem-tam vám do prežívania práve čítaného vnesú chaos umelé prehovory postáv, neprirodzené narábanie s replikami v priamej reči, ale aj automatický (hrubý) preklad bez úpravy, čo zamrzí, lebo typografia knihy je naozaj skvostná. Planeta Eden od Stanisława Lema patrí k unikátnym románom svetovej vedeckej fantastiky. Cestu k vám si nájde za každých okolností, preto by ste s ňou nemali zvádzať zbytočný boj. Jednoducho sa jej poddajte, a potom určite bez zbytočných komplikácií zhltnete aj ten zvyšok Lemovej tvorby!

Ak milujete fantasy knihy no zároveň i zvieratá, potom je séria Spirit Animals to pravé pre vás. Kniha so silnými duchovnými zvieratami. Spirit Animals – Horiaci príliv je 4 pokračovaním série Súmrak strážcov. Základné informácie Autor: Mull Brandon Séria: Súmrak strážcov Časť zo série: 4 Predchádzajúce časti: (Veľký návrat, Nesmrteľný ochrancovia, Rozvrátená Zem) Jazyk: slovenský Počet strán: 184 Pokračovanie série Súmrak strážcov. “ Dorazil do Erdasu dávno predtým, než sa objavili ľudia. Zvrátený, trpezlivý a hladný spal pod povrchom sveta. Teraz sa Žerf prebúdza. Conor, Abeke, Mejlin a Rolan sa ho statočne snažia zastaviť. S podporou nových nečakaných spojencov majú veľkú šancu svoj domov zachrániť. Musia však nájsť spôsob, ako spustiť prastarú pascu, ktorá má moc vojnu nadobro ukončiť. Majú však len jediný pokus. Ak sklamú, všetko pohltí temnota. “ Veľmi sa mi páči, že sa v tejto knihe a v podstate v celej sérií vyskytujú duchovné zvieratá – rôzne duchovné zvieratá, pričom každé má inú charakteristiku, inú výhodu a iné silné, ale aj slabé stránky. Mňa osobne najviac zaujala Panda, keďže milujem čínske zvieratá, a panda je jeho symbolom. S ňou sa môžete však stretávať počas celej série. V prípade, že si chcete prečítať túto časť, určite musíte byť oboznámení s časťami pred touto. Dôvodom je, že sa v sérií vyskytuje množstvo postáv, a ďalšie sa k nim opäť pridajú, takže by v tom mal človek chaos. Navyše, nie len že by mal chaos, no mal by problém orientovať sa a chápať celkový dej, a tak by nemusel oceniť kvalitu tejto knihy. Kniha je veľmi dynamická. Práve v tejto časti sa hlavný hrdinovia so svojimi duchovnými zvieratami snažia zachrániť svoj domov. Zároveň sa v tejto časti stretávame s novými členmi – spojencami a s ich duchovnými zvieratami, takže sa tam vyskytuje naozaj množstvo postáv s rôznymi charaktermi i vlastnosťami. Veľmi sa mi páči humorný štýl, ktorým je táto kniha písaná, množstvo dialógov ale aj opisu prostredia. Perfektná kniha pre malých, ale aj veľkých.

Ako milovníčka drakov som sa rozhodla, že si musím užiť knihu, ktorá momentálne vyšla, konkrétne Ohnivé krídla – Proroctvo o dráčikoch. Základné údaje Autor: Tui T. Sutherland Jazyk: slovenský Edícia: Ohnivé krídla Časť: 1 Počet strán: 320 Obsah Dráčik Hliniak strávil celý život schovaný v jaskyniach pod horou. Vonku už roky zúri vojna medzi dračími kmeňmi a podľa proroctva ju má zastaviť päť vyvolených dráčikov. Ale dráčikovia nie sú spokojní so svojím osudom. Keď hrozí dračici Slavene smrteľné nebezpečenstvo, rozhodnú sa uletieť. Život ich priateľky je totiž dôležitejší ako nejaké proroctvo. Vo vojnou zmietanom svete im hrozí nepredstaviteľné nebezpečenstvo a naplnenie proroctva sa vzďaľuje každým švihom dračích krídel. Táto kniha je úplne famózna. Ako fanúšička drakov som sa od nej nie len že nevedela odtrhnúť, no zároveň ma celá táto kniha veľmi oslovila, a už sa neviem dočkať, kedy vyjde druhá časť. Veľmi ma v knihe oslovilo, že sa v nej nachádza aj tzv. register drakov, kde sú nie len vykreslený, ale aj zároveň popísaný. Nájdete tu opis samotného druhu draka z hľadiska výzoru napríklad hrubé šupiny, veľké krídla a taktiež ich sfarbenie. Ďalej ich schopnosti – chrliči ohňa, letci,…. kráľovná – meno kráľovnej tohto druhu a na záver spojenci – na koho strane stoja a komu pomáhajú. Ja osobne som si najviac zamilovala druh Neboletov, nakoľko sa veľmi podobajú na čínskeho draka. Sú naozaj krásny a majestátny. Majú obrovské krídla a červenozlaté šupiny. Sú schopní letci, udatní bojovníci a zároveň chrliči ohňa. Na čele ich svorky stojí kráľovná Šarlota, ktorá sa veľmi často vyskytuje v celej knihe. A keďže treba poznamenať spojencov, stoja na strane dobra, teda po boky Páľavy a bahnoletov. Samotná kniha je veľmi akčná a pre teenegerov naozaj zaujímavá. Je plná dobrodružstva, opisov, no zároveň tu nájdeme aj veľké množstvo postáv, čo niekoho môže trocha zmiasť. Preto je potrebné veľmi dobre a pozorne knihu čítať, a určite nie je dobré preskakovať kapitoly či strany. Mohli by sa vám totiž stať, že by ste sa potom už nevedeli dostať do deja. Aj z hľadiska veľkého množstva postáv sa neuveriteľne teším na slovenskú verziu, nakoľko by v českej verzií (ktorá je momentálne k dispozícií) mohla byť chaotická, najmä z hľadiska mien všetkých drakov. Taktiež bude na začiatku chvíľku trvať, kým sa vo všetkých menách zorientujete. Keď sa vám to však podarí, tak si knihu zamilujete. Kniha je plná energie a musím povedať, že som sa do nej úplne zažrala, zasmiala som sa pri nej, no zároveň som si aj poplakala a bola v napätí. Za mňa naozaj veľmi dobrá. Jediná vec, čo mi na nej vadí je, že drak na samotnej obálke sa v podstate nepodobá na žiadneho z tých, čo boli popísaní v knihe.

Ilustrátor a grafik Adrián Macho je ľuďom známy viac svojou tvorbou ako menom. Určite ste už jeho diela niekde zhliadli, keďže ilustruje aj detské knižky. Je tvorcom značky Seaside Spirit a nedávno prišla na trh jeho prvá knižka ako tvorcu s názvom Gerda. Adrián Macho sa netají svojou láskou k morskému svetu a k námorníkom. Niet teda divu, že prišla tá chvíľa, keď ilustrátor vytvoril celú knihu v tomto duchu. Okrem zručnosti s grafickými programami, ktorú si ilustrácie vyžadujú, má aj obrovskú fantáziu. Gerda je knižka určená deťom od troch rokov, takže jej dominantnou a aj najväčšou prednosťou sú práve spomínané ilustrácie nadaného autora. Rozsahom je pomerne útla, má len cez tridsať strán, avšak formátovo je trochu väčšia, takže celostranové ilustrácie len ťažko spustíte z očí. Príbeh o malej veľrybe Gerde ponúka putovanie šírym oceánom, počas ktorého sa Gerda stretáva s rôznymi morskými tvormi a ako starne, učí sa mnohým veciam. Oceňujem, že sa Adrián Macho, hoci príbeh je jeho dielom, nefušoval aj do spisovateľského remesla (i keď možno by bol výsledok skvelý) a text napísal Peter Kavecký. Príbeh veľryby Gerdy je plný rôznych výchovných prvkov. Niektoré z nich sú podané explicitnejšie, iné implicitnejšie. Knižka reflektuje predovšetkým dôležitosť rodiny a priateľstva, ale aj ťažobu samoty, prekonávanie strachu či ako naše činy a zážitky formujú našu osobu (či v tomto prípade Gerdu). Gerda (Príbeh veľryby) – Adrián Macho „Kamkoľvek pôjdeš, kohokoľvek stretneš, čokoľvek v živote zažiješ, zostaň vždy sama sebou. Tvoje srdce ťa povedie správnym smerom. Je to kompas nášho bytia. Počúvaj ho, Gerda, a určite nájdeš, čo hľadáš.“ Zakomponované sú tu však aj iné, ťaživejšie problémy, napríklad otázka odpadkov, ktorých sú plné moria a oceány. Dieťa počas čítania, resp. počúvania zároveň spozná viacero tvorov žijúcich v tmavých hlbinách. Hoci ide o text prozaický, ako v správnej knižke pre detského čitateľa ani v tejto nechýba lyrický prvok v podobe piesne, ktorú mamička spievala malej Gerde. Keďže textu nie je až tak veľa a ilustrácie sú v oveľa bohatšom zastúpení, môže si malý čitateľ spolu s rodičom príbeh dotvárať podľa vlastných predstáv. Nie všetko v ňom je totiž vypovedané, takže ponúka aj priestor na zapojenie vlastnej fantázie. Knižka je veľmi podnetná textom aj ilustráciami. Obsahuje veľa krásnych myšlienok a určite poteší nielen detičky, ale aj ich rodičov. Taktiež si myslím, že ak si ju dieťa bude čítať každý rok, vždy v nej – vzhľadom na pribúdajúci vek – objaví niečo nové.

Oficiálna anotácia prezrádza dej! Nečítajte ju, ak nechcete prísť o úžasný čitateľský zážitok. Moju si však prečítať môžete. Steve Mitchell je veľmi ambiciózny lekár, ktorého veľmi baví medicína. Dalo by sa povedať, že je jeho koníčkom a to je dobré. Pred ním sa črtá nádherná kariéra, žije v usporiadanej rodine a pod palcom má praxujúcich lekárov. Stane sa však niečo, s čím nepočítal. Z nejasných príčin mu začnú umierať pacienti a on zisťuje, že úmrtia nie sú prirodzené. Skrýva sa za nimi psychopat, ktorý sa nebojí nikoho a ničoho. Všetko považuje za hru. Musí sa vymyslieť komplikovaný plán, ako ho zastaviť. Ale je to vlastne možné? Nalákal ma Stephen King svojím komentárom na Goodreads: Najlepší medicínsky thriller, aký som za 25 rokov čítal. Desivé chirurgické scény, postavy s reálnou štruktúrou. No po skúsenosti s Robinom Cookom som sa len veľmi nerada púšťala do tejto knihy. Uf, ďalší medicínsky thriller. Nezáležalo na tom, že ho vychválil sám King. Bála som sa, že to dopadne zle. No už bol doma a nič sa nedalo robiť. Zaťala som zuby, a napriek nechuti som sa ho rozhodla otvoriť. Kým som sa k príbehu dostala (riešila som iné veci ako čítanie kníh), zabudla som na anotáciu, ktorú som čítala. To mi neskutočne vyhovovalo. Uvedomila som si to až po prečítaní, a keď som teraz písala vlastný obsah diela, so sklamaním som zistila, že oficiálna anotácia vám prerozpráva celý dej. Toto je však jediné sklamanie, ktoré ma tu postretlo. Hyperkaliémia. To znamená privysoké množstvo draslíka v krvi. Luis sa skrátka obáva, že oslabené obličky pána Bernarda nedokážu spracovať a filtrovať draslík, ak mu ho podáme, a ten sa mu začne hromadiť v krvi. Je to oprávnená obava. Priveľa draslíka v krvi môže spôsobiť vážne srdcové problémy, dokonca aj smrť. (str. 80) Hneď som vedela, že Neublížiš je niečo, čo budem zbožňovať. Od prvej stránky som to tak pociťovala, pretože aj keď je autor lekár, píše veľmi ľudsky a zrozumiteľne. S pochopením som nemala vôbec žiadne problémy. Ako dôkaz vám prikladám názornú ukážku. Nejedná s čitateľom ako s hlupákom, to nie, ale s trpezlivosťou nám objasňuje zložité odborné výrazy. Ja som rozumela všetkému a niečo som sa aj naučila. Je to kniha s pridanou hodnotou: pohltí vás a niečo sa na vás nalepí. Príbeh ešte viac stúpol v mojich očiach, ale to som nevedela, čo bude nasledovať ďalej. Postupne som odhalila, že King mal pravdu vo všetkom – to mi mohlo napadnúť, keď sa unúval písať komentár na Goodreads – a že postavy sa naozaj správajú prirodzene ako normálni ľudia. Hlavný hrdina riešil tiež osobné problémy, nebolo všetko iba o medicíne. Taktiež sa nesprával ako robot. Bol správne ironický, empatický a humorný. Prirástol mi k srdcu. Veľmi sa mi páčilo, že sa snažil byť človekom, nie niečím viac. Celé prostredie bolo uveriteľné. Ani raz som nezapochybovala. Autor vytvoril dielo, ktoré vás pritiahne ako magnet. Výber slovníka knihy je zvolený nenútene. Slangy, vtipy, irónia, no na druhej strane je tam – podotýkam, vhodne – umiestnená aj umelecká stránka spisovateľa: on vie naozaj písať a niekedy oživí svojimi vetami už aj tak živelný text. Je pravým umelcom. Ak by kniha nemala ani štipku akcie, čítanie by som si aj tak dokázala vychutnať, ale... „Považuj to za hru.“ „Za hru?“ „Tipni si, kto zomrie, a pokús sa jeho úmrtiu zabrániť. Ak vyhráš, pacient prežije a viac nešťastných úmrtí tu nespôsobím.“ „A čo ak prehrám?“ „Pacient zomrie.“ (str. 191) Napätie bolo elektrizujúce. Bola som stále nervózna, ako to skončí, čo sa bude diať a Parsons neprestajne prilieval olej do ohňa. Išla som sa z toho zblázniť. Teraz mi napadlo jedno odporúčanie: Ak sa bojíte lekárov, nemali by ste to čítať, pretože od strachu už do nemocnice nevkročíte. Mne to problém nerobilo, ale ako čitateľka som sa bála o osudy osôb v deji. Bolo to strhujúce, nevypočítateľné, sofistikované, záhadné... Hm, myslím, že mi už dochádzajú slová. Prosto, prečítajte si to a uvidíte. Ja som uchvátená a je známe, že ja vychvaľujem diela iba zriedka, takže to stojí za to. Čo viac dodať? Reálne postavy, reálne prostredie, skutočné situácie a skutočný strach. Ak sa vám Robin Cook nepáčil rovnako ako mne, mali by ste dať ešte jednu šancu medicínskym thrillerom, konkrétne tomuto od doktora Parsonsa. Možno budete veľmi prekvapení. Milo prekvapení. Autor vydal ešte jednu knihu. Dúfam, prosím a pevne verím, že preložia aj tú. Kelly je úžasný. Upútal ma. Nedokázala som sa od príbehu pohnúť ani na sekundu. Takto sa má písať kniha. Bola som ňou priam zhypnotizovaná. Hodnotenie: 5/5