Zuzana Štelbaská je dnes známa ako úspešná autorka kníh pre deti a mládež. Napriek tomu, že od svojich 15 rokov pôsobí v médiách, iste je jej meno z pohľadu televíznej branže menej známe ako u tých, ktorí sú na obrazovke v prime time, hoci, povedzme si úprimne, väčšina programov, ktoré moderujú, za veľa nestoja, no z nejakého pre mňa neznámeho dôvodu sú u slovenského diváka veľmi populárne. Priznávam, ani ja som o nej veľa nevedel, a to až do chvíle, kým sa mi do rúk nedostala jej Zornička. Nádherný príbeh plný úžasnej fantázie, ktorý by sa nestratil ani v medzinárodnej konkurencii, dostala ako darček pod stromček moja mladšia sestra, no vzhľadom k jej nadšeniu, som si ju so záujmom prečítal aj ja. A neľutoval som. Odvtedy pani Štelbaskú veľmi rešpektujem a moja sestra má prečítané všetky jej knižky, vrátane Experimentu so Sofiou. Príbeh o nádejnej šachistke, ktorej do života veľmi nečakane vstúpi drobný, pre väčšinu z nás otravný tvor, je, podobne ako celá autorkina tvorba, plný úsmevných situácií, dávkou zdravej a krásnej fantázie a umne vypointovanej zápletky, ktorú ocení ako detský, tak aj dospelý čitateľ. Možno je to ľahkosťou, s akou samotný príbeh plynie a možno vynikajúco vykreslenými postavami, v ktorých sa nájdu mladší aj starší. Povestnou čerešničkou na torte sú vynikajúce ilustrácie Petry Lukovicsovej. Experiment so Sofiou je knihou, ktorá jednoducho nemôže sklamať. Skalní fanúšikovia dostanú presne to, čo od Štelbaskej tvorby očakávajú, a pre tých, ktorí Experimentom prvýkrát preniknú do tajov pani spisovateľky, zaiste strávia veľmi príjemné chvíle. Pokiaľ neviete, čo kúpiť dieťaťu vo veku od cca 10-12 rokov a nechcete ho obdarovať ničím hlúpym, siahnite po Sofii a s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou tým neurobíte krok vedľa.

Hľadáte originálnu drámu, ktorá nešokuje svojou zvrátenou brutalitou, ale prekvapí premyslenou zápletkou? Máte radi skvelé twisty, ktoré prichádzajú ako blesk z jasného neba? Dokážete oceniť šalamúnske zakomponovanie prvkov gréckej tragédie do moderného diela? Tak si určite prečítajte Tichú pacientku! Dej otvárame okamžite a bez čakania - hneď na prvej strane nás čaká pôsobivý úvod. Pozeráme do očí mladej ženy, ktorá práve zabila svojho manžela. Strelila ho do tváre. Päťkrát. A onemela. Zvyšok deja sa pohybujeme v psychiatrickej liečbni a spolu s mladým lekárom Theom sa všemožne snažíme tajomnú vrahyňu rozrozprávať. Všetci potrebujeme pochopiť, prečo to spravila. Prečo?! Alex Michaelides svojím debutom ohromil širokú čitateľskú verejnosť. A niet sa čomu čudovať. Jeho Tichá pacientka ponúka nevšedný zážitok. A okrem skvelého deja na nás čaká aj malý bonus. Ak dokážete čítať medzi riadkami, všimnete si drobné prvky gréckej tragédie akoby ledabolo pohodené všade naokolo. Nielenže samotný dej otvárame citátom z Alcestis, no autor dielo vystaval na komornej scéne a vedľajšie postavy používa len ako nenápadný komparz. Dôležitým nástrojom Michaelidesovho vyjadrovania je výtvarné umenie a celá štruktúra knihy s grandióznym finále pripomína starú dobrú grécku tragédiu. Veľmi lišiacke! Tichá pacientka nie je triler, v ktorom bezhlavo naháňame sériového psychopata. Neštveme sa za indíciami ani nevypočúvame desiatky hlavných podozrivých. Nie, tohto tu už predsa bolo dosť. Autor nekopíruje už 100x napísané. Prichádza s niečím novým. Ponúka znepokojujúcu analýzu tých najhlbších ľudských pocitov - lásky a nenávisti. A robí to podmanivým štýlom. Veď uznajte - strelila ho do tváre. Päťkrát. A potom onemela. PREČO?!

Knihy o drakoch veľmi nečítam. Vlastne ani neviem prečo, nikdy ma to neťahalo, ak nepočítam Eragona. Na knihe Posledný Namsara ma nesmierne upútala obálka. Bola to jedna z tých kníh, pri ktorých vám stačí pozrieť sa na ňu a viete, že ju chcete mať na poličke. Tento príbeh som si pridala do to-read listu skôr, ako som si prečítala anotáciu, a to už je čo povedať, lebo po katastrofe menom Selekcia si dávam naozaj dobrý pozor, čím sa nechám zlákať. Potešilo ma, keď som zistila, že Posledný Namsara vyjde i u nás. Na rozdiel od našich českých susedov nám dokonca vydavateľstvo ponechalo pôvodnú obálku, čo je veľké plus, pretože je nádherná. Príbeh sa odohráva vo svete sužovanom drakmi. Hlavná hrdinka, princezná Asha, sa živí ich lovom, aby uchránila svoje kráľovstvo a zároveň odčinila to, čo napáchala v minulosti. Má taktiež zaujímavú schopnosť – rozpráva drakom príbehy, aby ich k sebe prilákala a mohla ich zabiť. Svojmu kráľovi nosí dračie trofeje a dúfa, že na ňu bude hrdý a že si tým vyslúži od ľudu odpustenie za svoje hriechy. Postaviť sa minulosti je však oveľa ťažšie, ako si Asha spočiatku myslela, obzvlášť vtedy, keď sa jej pohľad na život razom obráti hore nohami. Najväčšiu záhadu a zároveň výzvu pre mňa predstavoval pri čítaní svet, ktorý autorka vytvorila. Bol dobre premyslený, avšak mala som občas pocit, že sa s nami podelila o informácie, ktoré neboli potrebné pre príbeh, boli proste len... zaujímavé. Takže aj keď sa mi to čítalo dobre, kde-tu som sa zasekla, knihu na okamih odložila a potom som sa k nej znovu vrátila. Najviac ma miatli samotné príbehy, ktoré rozprávala Asha. Až tak ma nezaujali, takže čítať ich pomedzi kapitolami ma nebavilo, aj keď som si uvedomovala ich dôležitosť pre vývoj zápletky. Najviac ma na celom príbehu oslovili hlavné postavy. Asha mi bola sympatická. Vďaka nej som pokračovala v čítaní, bola som zvedavá, kam sa posunie jej charakter, ako sa zmení jej zmýšľanie a čo všetko ešte odhalí. Spočiatku na mňa nepôsobila ako vyslovene kladná hrdinka, aj preto si ma získala. Jej postava mi pripadala reálne a dobre spracovaná. Išlo o dievča, ktoré okresala zlá a krvavá minulosť – bolo z jej správania, uvažovania aj replík cítiť ťažobu a bolesť. Sledovať príbeh jej očami ma bavilo. Postava Torwina ma taktiež zaujala. Jeho životný príbeh sa úzko preplietal so životom hlavnej hrdinky. Ich spoločné scény som si nesmierne užívala a to, z akých odlišných svetov pochádzali, dotvorilo v knihe zaujímavý kontrast. Môj názor na vedľajšie postavy je však už o niečo vlažnejší. Netuším prečo, no žiadna z nich ma nezaujala. Najsilnejšie pocity vo mne zanechal Jarek. Neboli to síce kladné dojmy, ale jeho postava bola dôveryhodne opísaná, zdal sa mi zapamätateľný, čo o ostatných povedať nemôžem. Napriek tomu, že u väčšiny postáv badať výrazný vývoj charakterov, pokiaľ si ich porovnáte na začiatku a na konci, nepadli mi do oka až tak, ako by som čakala. Čo je veľká škoda, ale hádam sa môj názor poupraví pri pokračovaniach. V knihe sa vystriedalo niekoľko pokojnejších pasáží s tými akčnejšími, čo vytváralo vhodnú dynamiku. Čitateľ chvíľu zadržiaval v napätí dych, ale autorka sa zľutovala a dovolila mu na pár stranách predýchať to, čo sa stalo. Knihu dopĺňa niekoľko veľkých zvratov – niektoré predvídateľné, niektoré nie, takže sklamaná som rozhodne nebola. Koniec mi pripadal dobrý, očakávala som niečo v tomto duchu. Naláka na pokračovanie, ale zároveň si netrháte vlasy z toho, že ho hneď musíte mať v ruke. Je to dobré, ak neradi čakáte na ďalšie diely, no ja sa neviem zbaviť pocitu, že touto knihou sa pre mňa príbeh uzavrel, som spokojná a keby som nevedela, že je to séria, ani mi nenapadne ohliadať sa po dvojke. Zhrnutie: Ak máte radi tajomstvá, drakov a silné, nezávislé hlavné hrdinky, rozhodne choďte do toho. Kniha Posledný Namsara je plná príbehov, ktoré si vás podmania rovnako ako drakov. Hlavnú hrdinku strašia démoni minulosti, odráža sa to na jej správaní i na jej myšlienkach. Jej charakter pôsobí autenticky, a preto si ma získala. Romantická línia je taktiež dobre zakomponovaná do príbehu. Neohúri, ale zároveň ani nesklame. Akčné scény sa striedajú s pokojnejšími a i keď som občas mala dojem, že opisy a vysvetlenia o svete by sa dali skrátiť, kniha sa čítala dobre. Čerešničkou na torte je krásna obálka. Kto by ju nechcel mal na poličke?

Myslím si, že mnohí z vás (tak ako aj ja) si povedali, že sa roztrhlo vrece s knihami s príbehmi o ženských hrdinkách. Rebelky, Superženy a v neposlednom rade Kvapky na kameni, ktorú vám dnes predstavím. Priznám sa, už sa mi ich zdalo dosť. Ale aj po prečítaní tretej z menovaných som rada, že všetky tri vyšli. Kniha Kvapky na kameni bola inšpirovaná práve Príbehmi na dobrú noc pre rebelky. Chýbali v nich totiž naše ženy. Ženy zo Slovenska a Českej republiky. Preto prišiel skvelý nápad, zostaviť vlastnú knihu. Knihu, kde budú mať miesto ženy, ktoré sa angažovali v politike, v športe, vo vede alebo aj v hudbe. Najdôležitejšie je, že to boli naše ženy. Pretože dve krajiny so spoločnou minulosťou majú koho ponúknuť. Kniha bola zostavená z textov deviatich autoriek. Sú nimi Gabriela Futová, Veronika Šikulová, Zuzana Štelbaská, Klára Kubíčková, Monika Kompaníková, Monika Kapráliková, Hana Krutílková, Kamila Musilová, Lucie Jarkovská. Dopĺňajú ju ilustrácie až dvadsiatich šiestich ilustrátoriek. Obrázky sú nádherné. Sú rôzne, ale každý je presvedčivý a krásny. Každá žena je vykreslená dôveryhodne a s úctou. Rôznorodosť ilustrácií dodáva knihe správny šmrnc. V knihe sa nachádza päťdesiat príbehov. Predslov náš presviedča, že bolo ťažké vybrať z množstva inšpiratívnych žien iba päťdesiat. Musím sa priznať, že veľa z nich som nepoznala. O to viac ma ich príbehy zaujali. Spoznala som veľa žien, ktoré bojovali proti rasizmu, pomáhali Židom počas vojny. Ženy, ktoré sa snažili presadiť v politike, či ženy, ktoré bojovali za ženské práva. Viete ktorá z nich sa snažila založiť dievčenskú školu alebo ktorá pomáhala sirotám po druhej svetovej vojne? To, čo tieto ženy dokázali, je obdivuhodné. Väčšina z nich žila v neľahkých časoch, keď ženský hlas a názor neznamenal nič. Aj napriek tomu sa snažili presadiť a neboli ticho. Každý z príbehov je písaný pútavo. Ak sa rozhodnete čítať ich s deťmi, popísané osudy ich určite zaujmú. Slová, ktoré deti zrejme nebudú poznať sú podčiarknuté a v závere knihy vysvetlené. Ide o slová ako feminizmus, deportácie, monarchia či odboj. Deti sa aj vďaka tomu naučia niečo nové. Kniha však nie je iba pre deti. Myslím si, že aj dospelí si v nej radi zalistujú a prečítajú si postupne každý príbeh. Veď ako inak by sme sa dozvedeli kto je Carmen Mária Štefánia Beatrix Farkašová? Pre mňa nečakané zistenie. Rovnako aj to, kto bola frajlenka Holóška. Nemyslite si, že v knihe nie je žiadna známa žijúca žena. Je v nej veľa príbehov žien zo súčasnosti. Dočítate sa napríklad o Marike Gombitovej, Hane Hegerovej či športovkyni Nasti Kuzminovej. Ale nechýba ani Terézia Vansová, Veronika Vadovičová či Věra Čáslavská. Mnohé odvetvia tu majú svoju zástupkyňu. Ku knihe je priložený aj malý letáčik, kde nájdete časovú os. V nej je stručne vysvetlené, ako sa tvorili dejiny. Pochvalu si zaslúži krásna obálka pekne znázorňujúca kvapky. Mimochodom, názov Kvapky na kameni ma spočiatku dosť prekvapil. Nerozumela som mu. To však trvalo iba kým som si prečítala začiatok úvodu. Potom som pochopila a musela som uznať, že názov je dokonalý a výstižný.Ja mám doma Rebelky aj Superženy a vôbec neľutujem, že som sa rozhodla siahnuť aj po Kvapkách. Ak chcete svojim deťom darovať knihu, ktorá im predstaví inšpiratívne ženy, tak Kvapky na kameni stoja za povšimnutie. Mnoho príbehov môžu využiť aj v škole. Deti sa z knihy dozvedia na konkrétnych príkladoch veľa o našej histórií. Vydavateľstvo knihu odporúča pre čitateľov od 8 rokov. Ja osobne by som počkala na vek od 10 rokov. Kniha je vhodným darčekom aj pre dospelú ženu, ktorá rada číta o skutočných príbehoch žien, ktoré v živote niečo dokázali. U mňa si Kvapky na kameni vyslúžili čestné miesto v knižnici. Ako to bude u vás?

Deväť brestov je začiatok novej série s niekdajšou vyšetrovateľkou Kate Marshallovou, ktorej nechýba dôvtip a inteligencia. Keď sa jej podarí odhaliť a uväzniť takzvaného Kanibala z Deviatich brestov, jej život sa obráti hore nohami. Odkedy sa meno Robert Bryndza objavilo na našom trhu, myslela som si, že ide o nášho slovenského autora. Veď má také krásne slovenské priezvisko, však? Až pred pár dňami som zistila, že autor sa narodil v Británii, ale žije u nás na Slovensku. A tak som si myslela, že možno aj on by sa aspoň čiastočne mohol zaradiť medzi našich autorov. Deväť brestov je prvá kniha, ktorú som od tohto autora čítala, a tak som nevedela, čo mám od nej očakávať. Na autora som počula samú chválu a teraz už aj viem prečo. Pán Bryndza má u mňa veľké plus za to, že knihu napísal dynamicky hneď od začiatku. Akcia nechýbala na žiadnej strane, no predsa sme sa dočkali aj skvelých opisov, či už išlo o postavy alebo prostredie. Popredná hrdinka Kate bola sympatická, aj keď trpela menšími psychickými problémami. No možno práve preto si ju čitateľ obľúbi a dokáže sa s postavou stotožniť o to viac, keď je zobrazená ako nedokonalá bytosť. Takisto má príjemného asistenta Tristana, ktorého si tiež veľmi rýchlo zamilujete. Dokopy tvorili jeden zohratý tím, ktorý nemal chybu. V tejto knižke sa okrem mnohonásobného vraha, ktorý kopíruje odsúdeného Kanibala z Deviatich brestov, dočkáte aj niekoľko rokov odloženého prípadu, ktorý by možno mohol súvisieť s krutými vraždami. Kate s Tristanom sa na vlastnú päsť pustia do vyšetrovania a sú odhodlaní pomôcť zúfalým rodičom, ktorí sa na nich obrátili s prosbou o pomoc. Ja osobne som mala dlho taký nepríjemný pocit, že pri finálnych stranách, kedy sa vyšetrovateľom či samotnej Kate podarí odhaliť, kto je imitátor, autor jednoducho prirobí nejakú postavu navyše, ktorej to všetko prišije. Našťastie, nestalo sa tak. Bolo vidieť, že si na písaní dal záležať a poprepletal to tak, ako sa na správny krimi román patrí. Čítanie ma bavilo od začiatku do konca, čítala som vždy, keď som mohla, len aby som sa dostala na koniec. A keď sa tak stalo, bola som smutná, že to už skončilo. Dočkali sme sa však mierne otvoreného konca, ale keďže knižka je prezentovaná ako prvý diel novej série, je pravdepodobné, že sa môžeme tešiť na ďalšie voľné pokračovania.

Umelkyňa, robotníčka, vedkyňa, rehoľníčka, matka, každá je iná, tak jedinečná. Príbehy päťdesiatich známych, niekedy zabudnutých, rebeliek z našej histórie. Životy tých, ktoré sa nebáli. Inšpiratívne, šťastné, ale aj smutné, i napriek tomu výnimočné. Ich osudy odlišné, no v mnohom rovné. Nebojacnosť, odvaha a túžba ich spája. A krása, čo pramení zo srdca. Nechajme sa pohladiť a inšpirovať touto knihou, jej hrdinkami. Muži aj ženy, ktorákoľvek ľudská bytosť, každý z nás. Pocíťme hrdosť na generáciu pred nami a nech ju naše deti cítia tiež. Že láska bude v každom, ku každému a k sebe samému. Túžme byť kvapkou, čo stále kvapká na kameni, až sa v ňom urobí jamka, ktorá ostane v srdciach mnohých ľudí.

Spoločenstvo čarovných jednorožcov združuje ľudí z celého sveta, ktorí milujú jednorožce. Úlohou jeho členov a členiek je zdokumentovať všetko, čo sa o týchto jedinečných bytostiach vie, a ochrániť ich, kedykoľvek sa dostanú do problémov. A my sa teraz môžeme stať jeho súčasťou tiež! Ako? Vďaka krásnej publikácii od Albatrosu, ktorá mapuje činnosť ľudí milujúcich jednorožce a všetky dostupné informácie o nich. Na začiatku sa nám prihovorí 101. prezident Spoločenstva Selwyn E. Phipps a rozpovie nám, ako sa sám do spolku dostal. Prečítame si o histórii Spoločenstva a na záver knihy aj o tom, čo je potrebné na to, aby doň niekto mohol vstúpiť. Čo je však najdôležitejšie, knižka nám odhaľuje informácie o čarovných a tajomných tvoroch, o ktorých existencii mnohí pochybujú, nie však my, tí, čo sme po nej siahli, pretože túžime vedieť viac! Jednorožce existujú a sú ešte úžasnejšie, než sme dúfali! Na mape sveta si môžeme prečítať, aké druhy sa vyskytujú v jednotlivých kútoch Zemegule, ako ich nájsť a dokonca ako sa pri stretnutí s nimi správať, či, naopak, čomu sa vyhnúť. Každý jeden zo siedmich známych druhov jednorožcov má svoje špecifické vlastnosti a schopnosti a ku každému sa viaže legenda či história, s ktorou by mal byť každý pátrač po jednorožcoch oboznámený. Sú, samozrejme, aj vlastnosti, ktoré majú všetky druhy spoločné – a to mágiu, vernosť, pôvab, láskavosť a silu. Naučíme sa rozoznávať ich stopy, aby sme pri pátraní v teréne vedeli, na ktorý druh jednorožca sme narazili, kedy a v akých prírodných podmienkach jednotlivé druhy hľadať, ako sa tieto čarovné tvory dorozumievajú, čím sa živia, jednoducho všetko, čo by mala správna príručka obsahovať. Spoločenstvo čarovných jednorožcov sa s nami podelilo o všetky svoje vedomosti. Čím vás však kniha nadobro dostane, sú ilustrácie. Už dávno som v rukách nedržala takú krásnu, vizuálne prepracovanú publikáciu. Každá jedna strana je malým umeleckým dielom, hýri farbami a radosťou. Ak si chcete spraviť dobrú náladu, toto je jednoznačne niečo, čo vám v tom pomôže. Spoločenstvo čarovných jednorožcov ilustrovali Harry a Zanna Goldhawkovci a Helen Dardiková a spoločne vytvorili pastvu pre oči. Zo stránky na stránku skáču úžasné jednorožce, každý roh zdobia kvetinové vzory, v knihe sa ukrýva aj mesačná obloha s popraškom miliónov hviezd. Kniha o takých majestátnych a dobrých tvoroch ani nemohla vyzerať inak! Takže či už milujete silné Horské drahokamy, láskavé Lesné kvety či nespútané Púšťové plamene, jednoducho všetky jednorožce, táto knižka do vašej výbavy určite patrí! Zhrnutie Povinnosť pre každého pátrača a každú pátračku po čarovných a majestátnych bytostiach, akými sú jednorožce!

Po romantike a detských knihách prišiel opäť čas aj na triler. Tichá pacientka od Alexa Michaelidesa vyšla vo vydavateľstve Lindeni a zaujala ma nielen obálkou, ale aj anotáciou. Navyše ju chválila skvelá knižná blogerka Petra, preto som neváhala. Alicia Berensonová žije v šťastnom manželstve so svojim mužom Gabrielom. Ona je slávna maliarka, on známy fotograf. Jedného večera však zaznie z ich domu šesť výstrelov. Alicia z neznámych príčin zabije svojho manžela. Od tej chvíle prestáva rozprávať. Ako siréna láka každého psychoterapeuta. Každý chce prelomiť jej mlčanie. Pokúsi sa o to aj Theo Faber. Psychoterapeut, ktorý sa kvôli tomu, aby sa k nej dostal, vzdá stáleho miesta. Putuje do Grove, kde liečia Aliciu. Je však naozaj dobré, ak začne Alicia rozprávať? Čo ak svojim rozprávaním potopí príliš veľa ľudí? Za začiatku sa dej trochu vliekol. Začínala som mať obavy, či to bude kniha pre mňa. Potom sa rozbehol tak, že ani netuším, ako som knihu dočítala. Iba som otáčala krátke kapitoly a dychtivo čítala, čo bude ďalej. Autor príbeh rozpráva cez psychoterapeuta Thea Fabera. Hoci ma spočiatku rušilo príliš veľa textu bez dialógov, neskôr mi to už bolo jedno. Hlavne preto, že autor píše pútavo a vtiahol ma do deja. Motív príbehu s pacientkou, ktorá mlčí, je fascinujúci. Navyše sa mi páčilo, že na pozadí celého príbehu sa odohráva grécka tragédia. Autor sa s čitateľom pohráva až do posledných strán. Niekoľko zvratov vás úplne zmätie. Samotné finále je brilantné a šokujúce zároveň. Na to, že ide o autorov debut, je tento psychologický triler skutočnou lahôdkou. Ak máte radi psychologické trilery, určite si neváhajte prečítať aj Tichú pacientku. Táto kniha sa vám dostane pod kožu a nebudete ju chcieť odložiť, kým nedostanete všetky odpovede. Ja som mala pri čítaní niekoľko verzií motívu. Žiadna z nich sa napokon neukázala ako pravdivá. Za mňa: jednoznačne skvelá kniha. Ďakujem za tip, Peti. Pokiaľ mám správne informácie, tak sa chystá aj film čerpajúci námet z tejto knihy. Verím, že bude stáť zato. Prečítajte si najskôr knihu. Veď všetci vieme, že kniha je vždy lepšia.

Melmoth je žena, ktorá kedysi dávno bola potrestaná za svoje hriechy – naveky má naboso putovať po svete a čakať na spásu, ktorá nikdy nepríde. Jej osudom je sledovať životy ľudí okolo seba a súdiť ich činy. Pre niektorých teda predstavuje trest a pre iných zase vykúpenie. Je to práve táto podivná bytosť, ktorá spája osudy ľudí v tejto knihy. Nie je totiž len o Helen, ale aj o jej priateľovi Karelovi, jeho partnerke Thei a o ďalších postavách, ktoré spája len to, že sa buď s Melmoth osobne stretli, alebo si vypočuli rozprávanie tých, ktorí mali tú česť. Dej je preto vyrozprávaný nielen ústami tajomného rozprávača, ale aj skrz listy, denníkové zápisky, ba dokonca prostredníctvom niečoho, čo pôsobí takmer ako výskumná práca s poznámkami pod čiarou. Vďaka tomu je čítanie o čosi zaujímavejšie, nakoľko dej sám osebe neponúka veľa dobrodružstiev. Autorka mi prostredníctvom týchto zápiskov a rozprávaní ponúkla príbehy plné srdcervúcich osudov a ťažkých skúšok, ktoré na mňa hlboko zapôsobili. Hlavne tým, ako očividne sa ma nesnažila citovo vydierať a niektoré príbehy vďaka tomu boli až strohé. Čo však na mňa očividne zapôsobiť malo, boli opisy vnemov. Temné myšlienky a nepríjemné pocity, ktoré boli pochmúrne a miestami ma hlboko znepokojovali – pričom určite nepomáhalo, že som knihu čítala po tme. Pričom každý kúsok ďalšieho príbehu ďalšej osoby mal s tým predchádzajúcim spoločné ešte niečo okrem Melmoth, a to filozofické vyznenie. Pretože autorka sa neustále vracala k tematike hriechov a previnení. Rozhodnutí, ktoré priniesli veľa bolesti a niekedy aj smrť; rozhodnutia, ktoré robili rôzni ľudia z rôznych pohnútok, či už išlo o vlastnú pohodlnosť, strach, či dokonca lásku. Zakaždým museli vďaka Melmoth čeliť následkom svojho konania, museli sa prizerať tomu, čo sa stalo s ľuďmi, ktorých ich rozhodnutia najviac zasiahli. A v strede toho všetkého som našla Helen, úplne obyčajnú, snáď až fádnu a nevýraznú ženu, ktorá žije takmer až asketicky. Od začiatku je pritom jasné, že si mnohé veci odopiera a samu seba trestá za niečo, čo spáchala. Pričom jej vlastný strach a obavy ju postupom času a prečítaných príbehov (pretože v knihe je to práve Helen, kto je čitateľom/poslucháčom týchto príbehov o Melmoth) trápia čoraz viac, vyvolávajú v nej znepokojivé predstavy a sľubujú potrestanie za činy, ktoré spáchala. O tom v skutočnosti je táto kniha. Nie je to fantastický príbeh o prekliatej žene. Ide predovšetkým o hlboko psychologické rozprávanie, v ktorom Melmoth predstavuje zosobnenie ľudského svedomia, pričom každý človek mu musí skôr či neskôr čeliť. Pretože v tom momente, keď výčitky dosiahnu najvyššiu úroveň a príde Melmoth, sa skutočne ukáže, kto je aký – pretože niektorí pred tým, čo urobili, radšej utečú, niektorí si dokonca siahnu na život, a iní zase pochopia, že nakoniec je vždy čas snažiť sa svoje previnenia odčiniť a požiadať o odpustenie tých, ktorým sme najviac ublížili. Niekedy aj nevedomky. Melmoth je miestami hlboko znepokojivým gotickým románom, no hlavne psychologicky a filozoficky silným rozprávaním o sile svedomia a o vyrovnávaní sa s následkami vlastného správania. Pričom toto posolstvo mi bolo vyrozprávané prostredníctvom príbehov hneď niekoľkých rozličných osôb. Vďaka tomu som mala možnosť sledovať rôzne situácie a rôzne pohnútky rôznych ľudí, ktorých nakoniec dobehlo ich vlastné svedomie. Posolstvom knihy však nebolo vyvolať vo mne pocit, že by som mala začať s pokáním – skôr ma mala presvedčiť o tom, že nikdy nie je neskoro pokúsiť sa napraviť svoje omyly. A to sa jej aj podarilo.

Dievčatá sa strácajú neustále. Aj týmito slovami sa začína podcast s názvom Dievčatá, kde nás moderátor West McCray zoznamuje so Sadie, hlavnou devätnásťročnou hrdinkou knihy, ktorá zmizla bez jedinej stopy po tom, čo jej trinásťročnú sestru Mattie zneužili a zavraždili. Sadie je teda na ceste za pomstou, odhodlaná vinníkovi vrátiť oplátku - no ako všetci dobre vieme, veci nie sú jednoduché a všetko sa začína komplikovať. Miestami nahliadame do mysle hlavnej hrdinky, zlomenej, odvážnej a zároveň plnej hnevu, no vzápätí sa zoznamujeme s celým jej životom prostredníctvom podcastu, ktorý navštívia jej najbližší. Skončí sa niekedy chaos, ktorý sa začal po smrti mladšej sestry? Dolapí Sadie vinníka? A vráti sa vôbec domov? Courtney Summers nebolo pre mňa tak celkom neznáme meno. Vedel som, že je to autorka niekoľkých kníh, ktoré sa ihneď stali bestsellermi či získali niekoľko literárnych cien. Avšak u nás akoby si ju nikto nepovšimol, hoci sa na internete a na rôznych blogoch vravelo neustále. Keď táto autorka vydala svoj ďalší román s názvom Sadie, knižka s dievčaťom bez tváre na obálke urobila dieru do sveta. Behom pár dní sa stala bestsellerom, na sociálnych sieťach pribúdalo recenzií ako komárov počas letných nocí a autorka zaň dostávala (a ešte stále dostáva) jednu literárnu cenu za druhou, takže ako vám, aj mne tento "triler, ktorý si nesmiete nechať ujsť" rovnako ukradol pozornosť. Viete si teda predstaviť, aký som bol nadšený, že sa ku knihe môžem dostať v preklade a nevedel som sa dočkať, kým sa do nej začítam. Nuž, a tento strhujúci román som prečítal za necelé dva dni. Popravde, netuším ani kde začať. Táto kniha je taká navrstvená a plná nuáns, že by sa o každej dalo menovite rozprávať i celé hodiny. Začnem asi s tým, že málokedy ma o "kvalite" knihy presvedčia nálepky na obálke typu "bestseller" či "tá a onaká cena". Áno, má to niečo do seba, no názor si urobím sám - no tá veta, "bleskový bestseller" na tejto knihe je pravdivá do slova a do písmena. Neviem či existuje nejaký čitateľ, ktorému by si sa Sadie nepáčila. Bolo to také strhujúce, napínavé a zároveň citlivé čítanie, že si knižku nedokážete nezamilovať. Sadie je kniha s ťažkým príbehom. Nie je to vôbec jednoduché čítanie, je to vlastne skutočný príbeh a keď si uvedomím, že sa rovnaký odohráva na svete niekde tu a teraz, mrazí ma rovnako ako ma mrazilo pri čítaní. Sadie je ťažká hrdinka. Autorka ju vytvorila bravúrne, za poslednú dobu snáď najlepšie, čo sa týka postáv mladých dievčat. Veľmi sa mi páčilo, ako autorka mala v paži to, či si Sadie obľúbite alebo nie. Sadie v príbehu nie je na to, aby sa vám páčila alebo nepáčila, aby ste s ňou sympatizovali alebo nesympatizovali - je tam iba preto, aby ste si vypočuli jej príbeh. Občas sa to s ňou nedá vydržať, nedá, pretože ste v blízkosti jej myšlienok, poznačených smútkom, hnevom, pomstychtivosťou a ďalšími démonmi. Občas si vravíte, že hento nemusela urobiť, mohla ísť touto cestou. A občas sa na všetko vykydnete, pretože Sadie je sakra dobrá hrdinka. Myšlienky, správanie, to ako autorka narábala s rôznymi prostriedkami na to, aby nám ukázala, kým je toto dievča. Neviem slovami vyjadriť, aké je to celé...skvelé. A veľmi sa mi páči fakt, že autorka nikdy nepíše o jedných dievčatách, nezobrazuje iba Sadie - zobrazuje každé dievča na svete. Akoby Sadie bola synonymom pre slovo dievča. K príbehu sa staviam rovnako. Strhol ma už prvou vetou. Možno si to uvedomujete a možno nie, no triler patrí medzi žánre, ktoré nie sú pre každého. Dokáže ich dobre vytvoriť iba človek, ktorý je v tom naozaj dobrý a má na to filipa. Čo je to triler? Napätie? Suspenzia? Stačila jediná veta a celé vybudované napätie v knihe môže opadnúť a zničiť celkový dojem. To však nie je prípad tohto románu. Od Courtney som ešte nikdy nič nečítal, no už teraz sa držím názoru, že tá autorka vie, čo robí. Napätie, ktoré budovala po celý ten čas, ten znepokojujúci, ba ťaživý podtón, ktorý prúdi knihou Sadie ako nejaký spodný prúd - všetko to vybudovala priam majstrovským spôsobom. Kniha má veľmi osobitnú, akúsi odťažitú atmosféru - tou mi pripomenulo seriál Ostré predmety (spomínam seriál, nakoľko som knihu nečítal) či triler Stratené dievča. Myslím si, že ak sa vám páčili seriál i film či knihy, Sadie si zamilujete. Ja osobne zbožňujem trilery, no priveľa ich paradoxne nesledujem, nakoľko sa tento žáner skôr zameriava na dospeláckych protagonistov a mne tam vždy chýba tá citlivosť a vznetlivosť nejakého puberťáka. Chcem tým povedať, že Sadie bola knižkou ako ušitou pre mňa. Na jednej strane nervydrásajúci príbeh, na druhej strane citlivé, zraniteľné a zároveň krehké vnútro mladej hlavnej hrdinky. Hoci by som o knihe mohol písať ešte ďalšie siahodlhé články, celé to zhrniem do jednej vety: túto knihu si musíte prečítať. Garantujem vám, že v nej zanecháte svoje srdce. Sadie je mimoriadny príbeh; dokonca by som povedal, že na poli YA literatúry to je literárna udalosť roka.