Tým, čím bol pre nás Pavol Dobšinský, bola pre Švédov dvojica Gunnar Olof Hyltén – Cavallius a George Stephens. Ako píše v doslove knihy Švédske rozprávky prekladateľka a zostavovateľka tejto mohutnej publikácie, Mária Bratová, materiál začali zbierať okolo roku 1830. Bol najvyšší čas, tradícia rozprávania príbehov začala pomaly zanikať. Ako pri iných rozprávkach, pochádzajúcich z rôznych európskych krajín, aj tu sa vám môžu zdať hlavné témy povedomé. Nečudo. Pôvod mnohých príbehov siaha hlboko do ľudských dejín. Bádatelia hovoria, že niektoré rozprávky sú staré aj 5000 a zrejme aj viac rokov. Kto vystupuje v našich tradičných rozprávkach, všetci vieme. Vo Švédskych rozprávkach sa deti od cca 7 rokov môžu zoznámiť najmä s trollmi. Troll má podobu trpaslíka, niekedy obra, vždy je škaredý a zákerný. Robí hrdinovi prieky, hádže mu polená pod nohy, škodí mu a celkovo ho nijako nešetrí. Treba povedať, že ani človek sám sa často nerozpakuje mu to podobne kruto oplácať. Zároveň ale sú hrdinovia aj vynaliezaví, odvážni a prešibaní. Nejde pritom vždy o princov či vladárov, ale v hlavných úlohách sa deťom predstavia obyčajní pastieri alebo chudobní dedinskí chlapci, prekonávajúci nevídané nástrahy a plniaci nesplniteľné úlohy. To všetko sa odohráva v tmavých lesoch, v chalúpkach na samotách, na zámkoch obkolesených morskými zátokami... prostredie, kde sa ocitnete, je známe a exotické zároveň. Zážitkom sú nielen rozprávky, ale aj ilustrácie uznávaného akademického maliara Petra Pollága. Je jedným z našich najúspešnejších súčasných výtvarníkov, precestoval takmer celý svet, získava mnohé medzinárodné ocenenia a vystavuje nie len v Európe, ale napríklad aj v Afrike. Jeho ilustrácie sú dynamické, farebné, akoby sa už-už mali rozhýbať. Švédske rozprávky obohatil množstvom malých obrázkov a niekoľkými celostránkovými ilustráciami, na ktoré sa môžu deti pozerať celé minúty bez toho, aby sa im zunovali.