V máloktorej detskej knihe je sústredený taký počet hrdinov – seniorov. Zábudlivý dedko, babka píšuca listy perom na papier, skupina dôchodcov stretávajúca sa pod sochou chlapca, kyslou kapustou sa živiaci dedo Tančibok a ďalší. Cítiť z nich autorkinu nostalgiu za vecami, ktoré už dnešné deti nepoznajú, za poslednými prežitkami toho, čo možno jej samej bolo blízke. Ku všetkým deduškom a babičkám je empatická, o ich popletenosti a spomienkach píše s úctou a jemným láskavým humorom. Kniha bude mať pre deti o to väčší význam, keby si ju čítali práve s nimi – so seniormi zo svojej rodiny. Je však aj dosť možné, že z nej väčší zážitok budú mať najprv tí starší a až potom deti. Babka snívajúca o dávnom milom, ktorý jej písal listy, vdychujúca vôňu javorového listu zamotaného v poštárskej kabele, ktorý sa jej náhodou dostal do schránky, povie viac pamätníkom ako dnešným deťom. Ktokoľvek im Mlynčeky tety Hrozienky ponúkne, bude musieť rátať aj s trochou vysvetľovania a trpezlivosti, kým sa malí čitatelia dostanú do jej atmosféry. Pomedzi spomínaných hrdinov sa v knihe objavia aj deti alebo rozprávajúce veci, ktoré sa zvyčajne na niečom poškriepia a potom to vyriešia s drobným poučením. Nechýbajú ani drobné zázraky prekračujúce detský svet, ako keď sa nedočkavý drevený koník Pejko odtrhne z kolotoča, vletí oknom do rozhádzanej izby a pomôže malému chlapcovi upratať. Keď do izby vtrhne mama a vidí uprostred nej stáť dreveného kolotočiarskeho koňa, beží po manžela, lenže koník medzitým zase odletí a zázrak je na svete. Presne to sú tie príbehy, pri ktorých sa deti budú nadšene pýtať: „A to sa fakt môže stať?“ Mlynčeky tety Hrozienky sú dvanástou knihou Marty Hlušíkovej pre detského čitateľa. Aj vo svojich predchádzajúcich knihách vložila do deja okrem detí aj hrdinov v rôznom veku, vrátane tých skôr narodených. Marta Hlušíková vydala tiež dve básnické zbierky a jej cit pre slovo, nehu k ľuďom a veciam, pozorovanie sveta očami poetky cítiť z týchto príbehov možno viac ako z jej predchádzajúcej tvorby. Recenzovala som aj jej knihu Až raz budem kapitánom. Knihu sprevádzajú nežné ilustrácie Aleny Wagnerovej, doplnené o kratučké texty. Ide o skúsenú ilustrátorku detských kníh a časopisov, podieľa sa na tvorbe pre viacero z nich. Pre deti organizuje tvorivé dielne a arteterapeutické semináre. Venuje sa aj vlastnej tvorbe, maľuje snivé ženské obrazy v pastelových farbách. Obe autorky spája podobná lyrika viditeľná na súlade textu a ilustrácií.