Na koniec roka som si nechala dve oddychovky. Obe ma príjemne prekvapili a dokonca odo mňa dostali to najvyššie hodnotenie. Príbeh knihy Žena s červeným zápisníkem je veľmi jednoduchý a zahŕňa nájdenie dámskej kabelky, ktorá obsahuje všetky tie babské serepetičky a okrem nich zápisník. Žiadne meno, žiadny telefón, žiadna poriadna indícia, vďaka ktorým by slušný chlap v stredných rokoch mohol kabelku odovzdať majiteľke. Zápisník namiesto toho obsahuje jednoduché myšlienky, ktoré sa dajú rýchlo zapísať napríklad počas cestovania metrom. Mám rada vôňu mäty a bazalky. Rada spím vo vlaku. Bojím sa červených mravcov. Keď nastúpim do metra, okamžite zaregistrujem všetkých mužov, ktorí by „pripadali do úvahy“ (nikdy som sa so žiadnym mužom v metre nezoznámila) Z takýchto informácií sa veľmi ťažko háda meno ich autorky. Na druhej strane ide o veci, ktoré sú svojím spôsobom veľmi intímne a vieme ich o sebe len my sami (alebo naši najbližší ľudia). Preto sa kníhkupec Laurent, sám rozvedený štyridsiatnik, úplne logicky platonicky zaľúbi do neznámej dámy. Člověk míjí něco, co je důležité. Prochází kolem lásky, kolem profese, kolem stéhování do jiného města, do jiné země. Kolem jiného života. Kolem a zároveň tak blízko, že někdy, v okamžicích melancholie, podobajících se hypnóze, může člověk zachytit aspoň částečky možného. Jako když se odněkud zdaleka ozve rádio. Ačkoliv je vzkaz neurčitý, člověk stejné napne sluch a zachytí zvuky života, který se nikdy neodehrál. Slyší věty, které nebyly nikdy vyřčeny, poslouchá, jak se jeho kroky ozývají na místech, na něž nikdy nezavítal, rozeznává vlnobití na pláži, po jejímž písku jakživ nešel. Slyší výbuch smíchu a slova lásky vyslovená ženou, s níž nikdy nic neměl. Jen si to v duchu představuje. Možná by si rozuměli – je to dokonce velmi pravděpodobné -, ale nikdy mezi nimi k ničemu nedošlo. Kvůl nějakým neznámým důvodům se nikdy neoddali závrati doprovázející těch několik centimetrů, které musíme překonat, abychom mohli někoho políbit. Prošli jsme kolem, tak blízko, že v nás něco zůstane. Zároveň si ale uvedomuje absurdnosť celej situácie – je mu jasné, že ak sa mu aj podarí vypátrať neznámu, bude to len vďaka hrabaniu sa v jej kabelke, a že šťastná majiteľka to ocení skôr tresnutím daným predmetom po hlave ako prijatím pozvania na večeru. Síce neviem, prečo sa podobné knihy odohrávajú vždy v Paríži (aj keď Paríž milujem), no toto mesto má v sebe niečo, vďaka čomu sa nám takýto príbeh zdá byť úplne uveriteľný. Hoci je to typický „page turner“ s množstvom klišé, nemáte pri ňom chuť prevracať očami. Formátom, témou či náladou sa podobá knihám typu Vlak o 6.41 alebo Čitateľ z vlaku o 6:27. Tzv. feel good romantika s necelými 200 stranami je jednohubka, ktorú si môžete zobrať napríklad do vlaku alebo ju prečítate za dve poobedia pri kapučíne a croissante. Pozitíva • Koho bude kniha baviť? milovníkov Paríža ženy s veľkými kabelkami kníhkupcov Negatíva • Nekupujte si knihu, ak: nemáte radi romantiku nechápete, prečo je pre ženy dôležitá kabelka ste chlap Téma - 6.5 Dej - 9 Postavy - 9.5 Štýl - 10 Celkovo 8,8