Vianoce. Tieto sviatky lásky a pokoja sú už nenávratne za nami. Teda, vraví sa o nich, že sú to sviatky lásky a pokoja. Je to ale pre všetkých tak? Pre niektorých ľudí je toto obdobie ešte viac stresujúcejšie a smutnejšie ako akákoľvek iná časť roka. Pre hlavnú hrdinku knihy Veselú samovraždu a šťastný nový rok je toto obdobie ideálne – na samovraždu. Sylvie Chabertová má 45 rokov, je zakríknutá a najmä osamelá. Mama i otec jej už zomreli a manžela ani deti nemá. Jedinou jej náplňou dňa je ísť do práce, kde vždy všetko vzorne spraví, a potom ísť domov, najesť sa, sama, pozrieť si televíziu, sama, a ísť spať. Sama. A preto vyhľadá terapeuta, ktorému sa zdôverí so svojimi úmyslami spáchať samovraždu. Jeho reakcia je však nevšedná. Namiesto toho, aby ju odhováral, sa s ňou dohodne na mieste, dátume a čase, kedy by to mala spraviť. U seba doma, 25. 12. medzi 14:30 – 16:30 hod. No predtým musí splniť rôzne zadané úlohy, ktoré z nej spravia nového človeka, prekoná samu seba a privedie nás k veľmi prekvapivému záveru, kde bude pripravovať pre seba pohreb, no nie v obvyklom zmysle slova. Knihu Veselú samovraždu a šťastný nový rok by som zaradila medzi humorné príbehy obsahujúce množstvo zaujímavých myšlienok, nad ktorými by sa sem-tam mal zamyslieť každý z nás. Prinúti nás popremýšľať o našom živote, či ho nežijeme len zo dňa na deň a či sa dostatočne o seba staráme a rozmaznávame sa. Autorka Sophie de Villenoisy týmto absurdným príbehom, nad ktorým som niekedy len krútila hlavou, či to je vôbec možné skutočne zažiť, dáva do povedomia myšlienku, že niekedy sa musíme dostať zo zabehnutých koľají a opustiť našu komfortnú zónu, aby sa z nás mohol stať niekto nový. Niekto, kto si bude vedieť skutočne vážiť život a naučí sa milovať samého seba. Mňa osobne knižka veľmi pobavila a jednoznačne by som ju odporučila všetkým, ktorí majú radi čierny humor a iróniu. No keďže kniha obsahuje sexuálne scény, smrť, vulgarizmy a samovražedné myšlienky, neodporúčam ju ľuďom so „slabšou povahou“. Ja som knihu mala prečítanú za pár hodín na jedno posedenie a neľutujem ani minútu, čo som pri nej strávila, pretože som sa ešte nestretla s knihou, ktorá dokáže byť taká zábavná a taká smutná zároveň. Veľké plus má u mňa taktiež za originálnu obálku, dokonale a vtipne vystihujúcu celú podstatu knihy a jej názov.