Pri zabudnutom ostrove Tana Masa, v odľahlej zátoke Devil Bay, objaví všetkými masťami sveta mazaný kapitán Van Toch mlokov. Celé spoločenstvo mlokov. Postupne ich naučí obranu voči ich prirodzeným nepriateľom – žralokom – a ony mu za to na oplátku začnú loviť vzácne, drahé perly. Zamyslí sa nad vzniknutou situáciou a dospeje k záveru, že najlepšie by bolo odísť do Európy. Tu vďaka bohatému podnikateľovi zavedie do praxe geniálny plán: začne s mlokmi obchodovať, predávať ich, ponúkať ich ako pracovnú silu. Po mlokoch sa len tak zapráši, každý má o ne záujem. Našťastie ich rozmnožovanie je bleskurýchle, čiže neustále pribúdajú nové generácie. Naučia sa čítať, rozprávať. Ale je otázkou času, kým im docvakne, že sú brutálne zneužívaní. A potom nastane pomsta mlokov. Lebo ľudstvo je zvrátené a nič pekné si od života nezaslúži. Celé je to trochu komplikovanejšie, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať, preto sa vám na úvod ospravedlňujem, ale musíme si v tom urobiť poriadok. Čiže! Odpálil to český spisovateľ Karel Čapek (1890 – 1938) vo svojej knihe Válka s mloky. Antiutópia prvý raz vyšla v rokoch 1935/1936 na pokračovanie v Lidových novinách. Varoval v nej pred nástupom fašizmu, čo sa o pár rokov potvrdilo nástupom Hitlera na scénu a príchodom monštruóznej druhej svetovej vojny. Legendárne literárne dielo sa do komiksovej podoby pokúsil pretaviť Jan Štěpánek ešte v 60. rokoch 20. storočia. Chcel ho vydať v Mladé fronte, hoci vtedajší postoj ku komiksom všeobecne nebol zrovna najprívetivejší. Všetko ale politicky a inak skomplikoval rok 1968, po ktorom už bolo prakticky úplne nereálne čo i len dúfať vo vydanie komiksovej adaptácie klasického Čapkovho románu. Situácia sa zmenila až koncom osemdesiatych rokov, keď komiksová verzia Jana Štěpánka začala vychádzať na pokračovanie v kultovom komiksovom časopise Kometa. Následne bola „naraz“ publikovaná v roku 1989 v špeciáli Magazín Komety, ktorý stál 20 Kčs, mal 100 strán a vyšiel v náklade 150 000 kusov (!). O tom, akú vysokú popularitu Čapkovo dielo má, svedčí fakt, že tým sa to celé zďaleka neskončilo. Následne totiž komiks prebral legendárny časopis ABC, kde projekt vychádzal na pokračovanie, avšak bol skrátený na polovicu. V tejto oklieštenej verzii ho v máji 2014 vydala (a teraz sa držte) ZOO Praha pri príležitosti (a teraz sa držte ešte pevnejšie) otvorenia expozície veľmlokov čínskych, najväčších obojživelníkov na svete. V čase písania tejto recenzie patril k najvýstavnejším kusom expozície samec Karlo, vážiaci takmer 30 kíl a na dĺžku merajúci 155 centimetrov. Mlok je nočné, svetloplaché, tajuplné a samotárske zviera. Zaujímavosťou je, že ide o kanibalov. Živia sa, samozrejme, aj všeličím iným, ale vo voľnej prírode rozhodne nepohrdnú ani vlastným druhom. Pikoškou je, že komiksové mloky žijú dodnes. V roku 2017 bola Válka s mloky použitá v komikse Dechberoucí Zázrak 21 – Nová válka s mloky. Dnes sa ale budeme baviť o pôvodnej verzii Jana Štěpánka, ktorú v roku 2018 opätovne vydal Albatros. Pre tých z vás, ktorí ste čítali Kometu, to nebude nič nové, žiadne prekvapenie. Ide totiž o Štěpánkov komiks presne v takej podobe, v akej ho poznáte z Komety. Čiže v pôvodnom, nekrátenom rozsahu. Keďže je ale pomerne komplikované dostať sa v dnešnej dobe k tri desaťročia starým časopisom (ale dá sa to), komiksoví zberatelia určite ocenia možnosť mať kultový kúsok v tvrdej väzbe pekne v jednom vydaní. Jedna zmena tu ale predsa len je. Úplne posledný záber na úplne poslednej strane. Pôvodne tam Jan Štěpánek umiestnil hákový kríž, už keď mu to malo vyjsť v Komete, ale kvôli vtedajšiemu režimu nebolo možné publikovať fašistické symboly, a tak bol kríž odstránený cenzorom. Nové vydanie neocenia pravdaže iba zberatelia, ktorí daný komiks už dôverne poznajú, ale pochopiteľne i noví čitatelia, ktorí by ho radi spoznali. Touto formou sa k nemu veľmi ľahko dostanú. Oceňujem, že po vizuálnej stránke ide o skutočne veľmi peknú záležitosť. Štěpánkov štýl je sýty, plný, pomerne bombastický. Aj čierno-biele záležitosti majú nepochybne tiež niečo do seba, viď neprekonateľný Kája Saudek, ale Válka s mloky vsadila na farebnosť. Vizuálne nabúchané je to nielen v epickejších scénach (napr. rôzne výjavy z čoraz vyhrotenejších konfliktov medzi mlokmi a ľuďmi, vrcholiace temnou vojnou), ale i v komorných, keď sledujeme napríklad len pár postáv na pláži. Pestrému komiksu dominujú najmä prírodné farby, resp. farby oceánov a iných vôd (zaujímavé finále v českej Vltave). Teda je halený predovšetkým do pôsobivej modrej a zelenej, ktoré sú príjemné na oko a upokojujú čitateľa. No v skutočnosti ide iba o rafinovaný umelcov prístup, keď vás má niečo uchlácholiť a pritom je zrejmé, že je situácia poriadne napnutá a hrozí, že skôr alebo neskôr exploduje. Postupne, keď sa blížime k nevyhnutnému koncu, ktorý jednoducho nemohol byť iný, začínajú pribúdať agresívnejšie farby. Vojnová hnedá. Červená, farba krvi, nebezpečia a smrti. Jan Štěpánek si zaslúži dať plutvu hore i za nápadité stvárnenie mlokov, ale nádherne sú vyvedené aj ľudské tváre a postavy. Možno je to občas jemne statické, ale mne to neprekážalo. Situácia trochu pripomína komiks Tajemství starého domu. Ten najskôr taktiež vychádzal „len“ časopisecky a až nedávno sa našiel niekto, kto ho skompletizoval a vydal v knihe s tvrdým obalom. Vizuálne je to ozaj krásne. Možno mi chýbali nejaké bonusy, ktoré sú v dnešnej dobe v komiksových knihách skôr samozrejmosťou než niečím výnimočným. Tu však nie sú, čo je škoda, lebo by sme sa radi určite dozvedeli čo-to zo zákulisia. V súčasnej podobe vám bude musieť stačiť zadný obal, kde je aspoň bonusový text. Čo sa scenára týka, je to príbeh, ktorý je pri znalosti udalostí z prvej polovice 20. storočia mrazivý a, bohužiaľ, aktuálny aj v dnešnej dobe, ktorá začína priať ľuďom popierajúcim holokaust. Možno niekomu bude trochu prekážať absencia klasického titulného hrdinu (na tento post síce v priebehu deja pár postáv kandiduje, ale každá z nich rýchlo odíde zo scény), ale to mala už aj knižka, ktorá bola vyrozprávaná akousi epizodickou, takmer až poviedkovou formou, nakoľko dej sa odohráva vo veľkom časovom rozmedzí a snaží sa ukázať dopad situácie okolo mlokov naprieč rokmi, štátmi, celým svetom. V tomto smere zostal Jan Štěpánek verný literárnej predlohe. Inak, do komiksovej podoby prekreslil aj iný Čapkov slávny román, a to Krakatit. P. S.: Už pekných pár rokov sa hovorí o filmovej adaptácii. Najbližšie k nakrúcaniu mala uznávaná poľská režisérka Agnieszka Holland (Hořící keř, Rosemary´s Baby, Jánošík, pravdivá história), ale nič z toho nebolo. Momentálne okolo projektu bezradne krúži Tomáš Krejčí a vraj by vo svojom filme, ktorý pravdepodobne najbližších 10 rokov aj tak neuvidíme, videl Christophera Lloyda z trilógie Návrat do budúcnosti a Matthiasa Huesa, ktorý nezabudnuteľne stvárnil agresívneho mimozemského zabijaka v sci-fi trileri s Dolphom Lundgrenom Temný anjel. // Zhrnutie: Možno trošku statické, ale i tak pôsobivé spracovanie kultového románu. Koho nebavila knižka, pretože určite sú na svete aj takí ľudia, sám sa k nim hlásim, toho by prekvapivo mohol baviť komiks.