Som nesmierne rada, že s vývojom, predovšetkým tým myšlienkovým, ktorý neustále naberá na rýchlosti, sa dovalila aj vlna, ktorá odbúrala hlavné a najväčšie predsudky o písaní ťažších a neobvyklých tém. Spočiatku bol pre čitateľa šok čítať tragické príbehy o rakovine, HIV či spovede homosexuálov, ale postupom času, keď tých diel neustále pribúda, začínajú byť vyhľadávané. Našťastie sa aj medzi konzervatívnymi Slovákmi našli takí, ktorí sa rozhodli napísať niečo odvážne a reálne či už o sebe, alebo o niekom blízkom. Knižka Mesto nemých králikov sa venuje homosexuálnej téme. Hlavný rozprávač Adam nám odkrýva spomienky a zážitky zo svojho detstva a aktuálneho života, keď takpovediac hľadá samého seba, svoj životný smer, možno aj nejaké to poslanie či lásku. Rozhodne sa preto odísť do Bratislavy, kde sa stretne s mnohými novými ľuďmi, mužmi a ženami, priateľkami či milencami. Nečakané stretnutia, návštevy gej baru či nové skúsenosti mu v jeho vnútri rozpútajú citový chaos, ale aj túžbu dosiahnuť niečo viac. Čo sa týka môjho vyjadrenia ku knižke, hneď na začiatok by som chcela vyzdvihnúť autorov neobyčajný štýl písania. Sama sa čudujem, ako mu to dobre ide. Otrepané frázy či zaužívané sentencie v jeho texte nenájdete. Každú jednu opísal vlastným nevyspytateľným spôsobom. A hádajte čo: nevyznieva to trápne a ani gýčovito, skôr sarkasticky a niekedy sa nad tým ešte aj zasmejete. Neviem, odkiaľ sa Palo vie tak hrať so slovami, no prajem mu, aby svoj štýl nestratil a pokračoval v rozprávaní príbehu po svojom. Čo sa však týka obsahu diela, vytkla by som mu niekoľko vecí. Knižka je síce úprimná, citlivá a pochádzajúca z reality, no nemám pocit, že by dej naberal na obrátkach. Dejová línia sa v skutočnosti skladala z malých nitiek rozprávania hlavnej postavy o živote, vzťahoch, spomienkach a príhodách, no nejakú väčšiu zápletku či gradovanie deja tu nehľadajte. Ide o plynulé rozprávanie protagonistu, čo je, vzhľadom na to, že sa v ňom nenachádza až tak veľa akcie, celkom pútavé a zaujímavé čítanie. Užila som si ho, ale stále sa neviem zbaviť mierneho sklamania, že som v ňom neobjavila nejaký väčší konflikt a dynamiku. Oceňujem však autorovu odvahu, že dokázal napísať taký úprimný román z reálneho prostredia bez servítky pred ústami. Verím, že určité pasáže sa vo svete naozaj denne dejú. Keby sa však rozhodol vytvoriť niečo ešte trošku šteklivejšie, rozhodne by to jeho dielu pridalo na ráznosti a nič by tým nepokazil. Ja osobne som si knižku užila, šlo o veľmi dobre napísaný román, aj keď som v ňom našla pomerne dosť veľa gramatických chýb pravdepodobne z nepozornosti. Aj pre mňa bolo zaujímavé čítať o Adamovom živote, jeho výletoch do Švédska a o tom, ako on vníma svet a ako svet jeho. Irónia a sarkazmus sú jeho dve vlastnosti, ktoré som na ňom neskutočne zbožňovala. Ja som ho predovšetkým vnímala ako chalana nebojácneho priznať si svoju odlišnosť. Snažil sa byť sám sebou. Kiežby na svete existovalo viacero takýchto Adamov.