Kendare Blake je známa americká autorka, ktorá má na konte už niekoľko kníh. Bohužiaľ, prekladu sa dočkalo minimum z nich, avšak aj to stačilo, aby sa jej meno stalo známym. Jej zatiaľ najúspešnejšou sériou zatiaľ sa stala séria Temné koruny, ktorá pôvodne mala byť dilógiou, avšak vydavateľstvo sa neskôr rozhodlo zazmluvniť autorku na ďalšie dve knihy. Na základe tejto knihy nie je ťažké uhádnuť, prečo by niečo také robili. Všetci to poznáme. Tie druhé pokračovania známych sérií. Niektoré sú výborné a kvalitou sa hravo vyrovnajú prvým dielom sérií. Potom prichádzajú tie ďalšie prípady, ktoré nás nútia pretáčať očami, pretože tieto pokračovania sú také slabé, že by sme ich najradšej preskočili a rovno sa pustili do tretieho dielu. No a potom sú tú tie veľmi vítané prípady, keď je dvojka lepšie ako jednotka. Predchádzajúca kniha série skončila pomerne otvorene a prinútila ma okamžite túžiť po pokračovaní. Keď som sa nakoniec dočkala, nevedela som, čo presne mám od knihy očakávať. Prvý diel série bol zo začiatku poznačený pomalým rozjazdom, nakoľko sa autorka chcela ubezpečiť, že dokonale spoznám jej hlavné hrdinky. Avšak teraz už Mirabellu, Katharine a aj Arsinou veľmi dobre poznám, hoci je pravda, že všetky tri sa do veľkej miery zmenili. Mirabella začína robiť ťažké rozhodnutia a uvedomuje si, že za ňu chrám nevybojuje všetky bitky – a čo je dôležitejšie, ak chce, aby jej slovo malo nejakú váhu, mala by začať konať. Arsinoe je stále rovnako divoká ako predtým a nerobí si ťažkú hlavu z toho, čo si o nej myslia ostatní. Hoci predtým bola presvedčená, že by mala zomrieť, teraz má mnoho dôvodov, aby ostala nažive. No a potom je tu Katharine. Mladá, sladučká Katharine, ktorú všetci podceňovali, no po udalostiach predchádzajúcej knihy sa z nej stala chladná a vypočítavá mrcha, pre ktorú si už nikto nemusí špiniť ruky. Pretože to veľmi dobre zvláda aj sama. Avšak tento príbeh netvoria len mladé kráľovné, ale aj ľudia za ich chrbtami, ktorí ovládajú pomyslené šnúrky. Bábkari takí zruční, že dokážu vo svoj prospech zaraz obrátiť nielen verejnú mienku, ale jediným slovom znepriatelia aj kráľovné. V tejto knihe sa ukazuje pravá podstate tejto série – a tou sú intrigy. Machinácie také mocné, že sa podľa nich točí celý kolobeh v kráľovstve. Mala som možnosť nazrieť za pomyslenú oponu a niekedy som až bola znechutená tým, čo som tam všetko našla. Za čo má autorka rozhodne body k dobru, pretože sa rozhodla nedávať si servítku pred ústa a ukazuje mi to najskazenejšie, čo mi môžu ukázať ľudia bažiaci po moci. Avšak jej svet, to je viac ako len intrigy, sú to aj boje o moc a temnota, ktorá sa vkráda do životov snáď všetkých postáv. Atmosféra knihy je rovnako temná a občas ponurá ako predtým, sem-tam presvetlená zábleskami vtipnejších dialógov. Len mám pocit, že postavy boli akési vážnejšie, čo malo silný dopad na atmosféru. Čo je však dôležitejšie – dynamika tejto knihy bola prvotriedna. Keď postavy neplánovali niečiu smrť, bojovali o svoje životy, utekali, udržiavali si tajomstvá a čo-to aj odhalili. Prekvapivé odhalenia zaujímavým spôsobom obohatili celý príbeh a aj vďaka tomu vznikol konzistentný dej, ktorý ma nikdy neprestal baviť, ktorý ma nútil striedavo súcitiť s postavami a potom si želať ich smrť. Veľmi vydarené pokračovanie. Jeden temný trón je pokračovaním, ktoré v mnohom prekonalo predchádzajúcu knihu Tri temné koruny. Postavy sa do značnej miery zmenili, Mirabella, Katharine aj Arsinoe vyrástli, hoci nie vždy ich „dospelosť“ priniesla pozitívnu zmenu. Avšak ich charaktery sa perfektne hodia do udalostí tejto knihy, nakoľko dej mi okrem neutíchajúceho boja o trón ponúka aj mocenské hry a intrigy ostatných hráčov. Tých ukrytých, ktorí poťahujú za nitky kráľovniných činov a v podstate nachyľujú misky váh moci len vo svoj prospech. Čo je obľúbená témy a do značnej miery aj ohraná, avšak Kendare Blake ponúka opäť svoj pohľad a jej spracovanie dodáva knihe opäť ďalšiu dávku pochmúrnosti. Rovnako temne pôsobia aj ostatné udalosti, ktoré niekedy až berú dych svojou krutosťou alebo tým, aké sú nečakané. Oproti predchádzajúcej knihe takisto došlo k zlepšeniu celkovej dynamiky príbehu. Tam, kde bolo prvé pokračovanie miestami pomalšie a dej v ňom stagnoval, aby som mohla spoznať postavy, tam táto kniha neustále napredovala, z čoho som niekedy až strácala dych. Tento svet je stále rovnako temný a nebezpečný, skrýva mnohé krvavé tajomstvá, čo zaručilo, že ma čítanie neskutočne bavilo. Avšak boli to práve rôzne intrigy, hry na mačku a myš, zvraty a v neposlednom rade aj emócie, ktoré ma prinútili túto knihu prežiť. Tá je dôkazom, že v nej na každej strane nemusí tiecť krv potokmi, aby bola dych berúca. Vynikajúce pokračovanie, ktoré uzatvorí mnohé predchádzajúce línie a otvorí nové, čo zaručí, že aj nasledujúce dve knihy budú mať čo ponúknuť.

Druhé pokračovanie Troch Temných Korún ponúka nielen posun v deji, ale aj predstavenie ďalších postáv a hlavne bližšie zoznámenie s ostrovom a jeho minulosťou. Každá sestra ponúkla dielu niečo iné, a vyvinuli sa nielen ony, ale aj mnohé vedľajšie postavy, na ktoré sa oplatí počkať v treťom pokračovaní. (Upozornenie pre tých, ktorí nečítali prvú časť. V recenzii sa môžu vyskytnúť spoilery.) Writing Ako som spomínala v Troch Temných Korunách, štýl tejto trilógie mi v niektorých aspektoch dosť pripomína sériu Hra o Tróny, v ktorej je tiež veľa rôznych pohľadov a intríg v daných mestách. Svet, ktorý vytvorila Kendare Blake v tejto sérii pôsobí aj bez mapy tak reálne, až som si v niektorých situáciách živo dokázala predstaviť samú seba medzi postavami. Je pozoruhodné, ako autorka dokáže priblížiť Fennbirn bez toho, aby zaplnila strany zbytočnými opismi. Namiesto toho vkladá malé útržky do jednotlivých kapitol všetkých postáv, nielen tých hlavných. V prvej časti sa v diele vyskytlo okrem hlavných postáv aj niekoľko ďalších, ale tu sa s nimi priam roztrhlo vrece. Sypali sa na mňa zo všetkých strán a priznám sa, že nebyť zoznamu hneď na začiatku knihy, pravdepodobne by som sa neraz stratila. Moje hodnotenie: 4/5* // Characters Fakt, že sme túto knihu čítali v našom knižnom klube Stratené v Kniholande prispel k tomu, že som si na postavy posvietila viac ako naposledy. Spomínam si, ako som v prvej knihe považovala kráľovnú Katherine za naivnú postavu, ktorá nemala na to stať sa pravou, jedinou kráľovnou. Och, ako som sa len mýlila! Jej postava sa v tejto knihe otočila o stoosemdesiat stupňov a všetko, čo sa zdalo z jednotky jasné tu už viac neplatilo. Katherine sa chopila vedenia a rozhodla sa vysporiadať so svojimi sestrami raz a navždy. To, čo vyzeralo ako láska, sa zmenilo na nenávisť. Neraz som žasla a premýšľala, kam sa asi stratila tá stará dobrá Kat. Arsinoe, na druhej strane, u mňa ešte stále a jednoznačne vedie. Opäť sa jej dostalo viac priestoru ako ostatným a možno to bude vďaka jej priateľke Jules, ktorá mala tiež svoje vlastné kapitoly, pripadá mi ako najlepšou kandidátkou na kráľovnú. Možno to bude tým, že o korunu v podstate nestojí, a len niekto s dobrými úmyslami si podľa mňa zaslúži vládnuť, pretože len niekto taký dokáže rozlíšiť medzi dobrým a zlým. Kým Katherine nedržia späť žiadne morálne bariéry, Arsinoe neurobí nič, čo by jej bolo proti srsti. Nakoniec je tu Mirabella, pri ktorej som ostala trošku zmätená. Autorka ju už na začiatku prvej knihy vykreslila ako mocnú elementalistku, ktorej je predurčené vyhrať a zasadnúť na trón. Po tomto dieli som ale trošku na vážkach, pretože aj keď dostala svoj priestor, jej magický potenciál ostal nevyužitý. Namiesto toho doslova utekala pred problémami, čo je v jej prípade, myslím si, zbytočné. Samostatnú skupinu v tejto knihe tvoria všetci chlapi, respektíve nápadníci. Potom, ako Pietyr zhodil Katherine do Brekciovej hĺbavy, som sa tešila na chvíľu, kedy mu to spočíta a on sa v knihe už nikdy neocitne. V kútiku duše som ozaj čakala niečo na spôsob Aryinej popravy Petyra v siedmej sérii GoT. Samozrejme, nič také sa nekonalo, a tak nám Pietyr bude pravdepodobne strpčovať aj posledný diel trilógie. Čo ale povedať k Julesinmu Josephovi? Jeho správanie som nedokázala nikdy pochopiť. Bol zauímavou postavou, no málo vysvetlenou, čo z neho robilo niečo ako nepodstatný, zbytočný článok deja. Jediný, kto sa mi páčil a kto to dúfam z mužskej populácie prežije až dokonca, bol BIlly. Jeho nevinnosť a v niektorých chvíľach aj naivita boli zlaté, ako sa na pravého obyvateľa pevniny patrí. Chcel pre Arsinoe len to najlepšie a neál sa postaviť rodine, ak vedel, že bojuje za správnu vec. Moje hodnotenie: 4/5* // Plot Na to, aká bola dlhá táto kniha, sa autorka viac venovala postavám ako samotnej zápletke, ktorá je vlastne rovnaká (alebo dsoť podobná) ako bola minule. Zabiť sestry a zasadnúť na trón. Prvotne som očakávala plno stretov a samú akciu. Bolo to nečakné, keď sa mi nedostalopresne to, ale niečo iné. Príbehy ostrova v tejto knihe doslova ožívajú, starodávne kliatba a proroctvá sú pomaly na vzostupe a nebyť pár scén, cítila by som sa ako v nejakej magickej rozprávke. Kniha má viac ako štyristo strán, ale mne zbehla akoby nemala ani polovicu tohto čísla. Je to iba mnou, alebo dobré veci rýchlo končia? Jeden temný trón začína tam, kde Tri temné koruny skončili. Neposúvame sa ďaleko v deji, pretože to najlepšie na seba nenecháva dlho čakať. Každá zo sestier čelí následkom Beltainu vo svojom meste pred svojimi ľuďmi. Najzaujímavejšie to má Katheirne, ktorá, ako som písala vyššie, sa úplne zmenila. Stále však neviem s úplnou presnosťou odhadnúť jej dar. Arsinoe vo Vlčom prameni rieši problémy s medveďom, ktorý nie je tak celkom jej pomocníkom, ako si všetci myslia. Tak či onak, neskôr sa v príbehu medveď objaví a hoci nie na úrovni Camden (Julesina horská levica), zapáčil sa mi a prirástol mi k srdcu. Najhoršie z nich to vyzerá u Mirabelly, na ktorú padol kvôli jej sestrám tieň. Už ju nepovažujú za najlepšiu a najsilnejšiu. Tomu je koniec. Nastal čas, aby každá bojovala o trón všetkými zbraňami na sto percent. Moje hodnotenie: 3.5/5* // Summary Ak sa vám páčila jednotka, túto časť si zamilujete tiež. Sily sestier sa odrazu vyrovnajú a favorit už viac neexistuje. Každá sa môže stať kráľovnou, stačí len chcieť. Hĺbka príbehu a vzťahu sestier si ma v tejto časti získala, pretože ak hľadíte na sestru len ako na prekážku, všetko sa javí ako malinký problém. Ak na ňu ale hľadíte ako na rodinu, na človeka, na ktorom vám záleží... Správna voľba už nemusí byť len jedna.