Helen Fieldsová bola pre mňa vlani jedným z najväčších (príjemných) prekvapení. Spočiatku som si o jej "dokonalej" sérii myslel, že bude len jednou z mnohých, ale získala si ma dvomi ústrednými postavami a explicitným zobrazením zla. Jej románom prospieva aj zasadenie do Edinburghu, ktorý predsa len nepatrí medzi najčastejšie dejiská. To zároveň poskytuje autorke priestor hádzať polená pod nohy jej hrdinovi Lucovi Callanachovi, ktorý sa už od príchodu musí potýkať so svojím polofrancúzskym pôvodom a vzhľadom modela z prehliadkového móla. Výzor, čo by iní využívali vo svoj prospech, je preňho skôr prekliatím. Helen Fieldsová ho využila ako motív predsudkov a mylných očakávaní, pričom aj tak trochu otrepanú pravdu, že dôležité je vnútro človeka, predkladá umne a s ohľadom na prebiehajúci dej. "Callanach zařval, když spadl a přistál na zádech. Zavřel oči, jak mu z kostrče vypálila bolest. Po chvíli nasměroval telefon nahoru, aby světlo namiřil nad sebe. Tam neuviděl nic jiného než tělo Michaela Swana. Za krk a svázané kotníky byl horizontálně zavěšen na železném nosníku. Callanach z něj viděl vždy jen část, jak se kužel roztřeseně posouval po délce jeho těla. Ať už ho tam zavěsil kdokoliv, stáhl mu nejdříve kúži z obličeje." (str. 63) Nedá mi nevyzdvihnúť vzťah medzi Lucom a Avou Turnerovou, ženským ťahúňom série. Už od prvej spoločnej scény bolo jasné, že to bude ona, kto prelomí Lucovu bariéru. Autorka však netlačí na pílu a hoci sú medzi nimi vrúcne city, nesiahajú hneď po vyznaniach či prekračovaní iných hraníc. Držia sa v medziach priateľstva, ktoré je radosť sledovať - plynie pozvoľna, uveriteľne a je pekným protikladom k prípadom, ktorým sa venujú. Nejde o jedného páchateľa, zatiaľ sa v oboch dieloch série rozbiehajú súbežné vyšetrovania, pričom je zábavné hádať, či sa nakoniec kdesi pretnú. V Dokonalej kořisti je ich omnoho viac, keďže Edinburgh sa takpovediac zo dňa na deň premenil na krvavé bojisko. V krátkom časovom slede sa ktosi zameral na ľudí, čo zasvätili svoj život a prácu pomoci druhým. A zo sveta boli znesení nevídane beštiálnymi spôsobmi. A to natoľko krutými, že Lucov a Avin priamy nadriadený skolaboval a na jeho miesto prišla odmeraná a pochopením nepobozkaná komisárka... "Callanach nezachytil žádný náznak toho, že by na palubě vozidla byla žena, což podle všeho přes jeho počáteční paniku vyloučilo vražedkyni Michaela Swana. Dýchal pomalu, přičemž se snažil znovu se ujmout kontroly nad vlastním tělem i roztěkanou myslí. Potřeboval to promyslet. Tohle bylo dobře zorganizované napadení. Muži, kteří ho unesli, byli profesionálové. Nevšiml si jich, když se skrývali, ani nezaznamenal žádné podezřelé vozidlo. S jistotou nešlo o náhodný pouliční zločin. Ať už to byl kdokoliv, čekali tam na něj." (str. 147) Práca vyšetrovateľov edinburskej kriminálky spočíva v ľudských zdrojoch - skúmajú miesta činu, vedú rozhovory, skúmajú možnú motiváciu páchateľov, na úkor moderných postupov, čo ulahodí aj fanúšikom klasických detektívok. Vzhľadom na ďalší námet románu - pátranie po zlodejskom hackerovi - sa však Helen Fieldsová nevyhýba ani súčasným témam. Našťastie je všetko podané zrozumiteľne a aj laik ako ja pochopí, o čo vlastne ide. Táto línia oživila Dokonalú kořist i v ďalšom smere - do mesta zavítal Scotland Yard a spolu s ním Avin nový nápadník, ktorého má Luc poriadne v zuboch. Ich priateľstvo s Avou tak podstupuje zaťažkávajúcu skúšku. Niektorí čitatelia sa možno budú mračiť nad prílišnou otvorenosťou, s ktorou sú zobrazené brutálne postupy vrahov, no je to jeden zo znakov autorkinho štýlu. Pred zlom netreba zatvárať oči, najmä ak je obrátené proti snahe šíriť dobro, aby ešte viac vynikla jeho podstata...