Keď som si vyberala knihy, ktoré si prečítam, neustále som sa vracala k jednej. Izba zázrakov ma nesmierne lákala kvôli svojej obálke. Tá je neskutočne krásna a vyžaruje z nej veľa pozitívnej energie. Po prečítaní anotácie som sa napokon predsalen rozhodla po nej siahnuť. Francúzsky autor Julien Sandrel prináša celkom oddychový príbeh. Telma žije so svojim synom Ľudom sama. On je ukážkový pubertiak, ona patrí k ženám, ktoré sa ženú za kariérou. Všetko sa razom zmení, keď Ľudo skončí pod kolesami kamióna. Našťastie zrážku prežije, ostáva však v kóme. Telmin svet sa obracia na ruby. Práci, ktorá pre ňu znamenala život, sa po konflikte so šéfom rozhodne dať zbohom. Ľudov stav sa nezlepšuje a lekár mu dáva jeden mesiac na to, aby sa jeho funkcie obnovili. Ak sa tak nestane, budú ho musieť odpojiť. Telma sa rozhodne bojovať o synove prebudenie nezvyčajným spôsobom. V jeho izbe nájde zápisník s úlohami, ktoré chcel Ľudo vo svojom živote stihnúť. Telma ich začne plniť za neho. Podarí sa jej prebrať syna z kómy práve tým, že mu rozpráva všetky zážitky z jeho zoznamu prianí? Príbeh sledujeme z pohľadu Telmy a občas aj z pohľadu Ľuda. Práve jej rozprávanie sa mi páčilo. Zo začiatku som ju nemala veľmi v láske pre jej túžbu po kariére. Na druhej strane som sa vedela vžiť do jej pozície matky. Na sekundu stratiť dieťa z dohľadu a vtom príde neskutočná rana osudu. Páčilo sa mi, ako sa neskôr vzchopila a bojovala aj za neho. Prvá časť knihy bola mierne depresívna. Ľudove prognózy a ich vnímanie jeho matkou. Keď sa však Telma pustila do vykonávania úloh z jeho zoznamu, kniha sa zmenila na menšie dobrodružstvo. Hoci Ľudove priania boli občas zvláštne (na jeho vek). Beriem to tak, že autor potreboval príbeh zamotať, aby všetko vychádzalo podľa plánu. Kniha síce nebola strhujúca, ale mne to neprekážalo. Potrebovala som čítať knihu, pri ktorej nebudem musieť príliš premýšľať. Presne to mi Izba zázrakov dala. Kniha bola smutná aj veselá, miestami napínavá, ale hlavne dojímavá. Myslím, že každá matka by sa zmenila na podobne odhodlanú levicu, akou sa stala Telma. Hoci pociťovala beznádej, nikdy sa nevzdala a bojovala. Aj vďaka úlohám, ktoré pre syna splnila, začala žiť nový život. Ak hľadáte oddychovku, ktorá nie je príliš hrubá, siahnite po tejto knihe. Myslím, že najlepšie ju ocenia práve matky. Som si však istá, že si pri nej dobre oddýchnu aj ostatné ženy.