Som si istá, že okolo knihy Pre Emily od autorky Katherine Slee v kníhkupectve neprejdete bez povšimnutia. Prenádherná obálka vás núti knihu minimálne vziať do ruky a poobzerať si ju. Je jedna z najkrajších, aké som doteraz videla. Preto som sa trochu obávala, či bude stáť za to aj príbeh, ktorý v sebe ukrýva. Emily je vnučkou nedávno zosnulej autorky detských kníh Catriony Robinsonovej. Emily na knihách pracovala spolu s ňou. Ona ich ilustrovala a stará mama vytvárala príbeh. Po smrti Catriony vedie Emily samotársky život. Catriona vedela, že Emily nebude chcieť opustiť svoje istoty a pred smrťou ešte pripravila úlohy, ktoré musí vyriešiť. Podarí sa Emily oslobodiť od minulosti a otvoriť sa novým možnostiam svojho života? Autorka, ktorá je aj členkou Mensy, si pre čitateľa pripravila veľmi príjemný príbeh. Nečakajte nič dramatické, ani nudné. Je to niečo medzitým. Príbeh plynie s ľahkosťou a spolu s Emily lúštite indície, ktoré jej Catriona zanechala u svojich verných priateľov. Cestujete spolu s ňou z Londýna, cez Paríž až do Ríma. Ja som si postavu Emily obľúbila. Verila som, že sa jej podarí oslobodiť z pazúrov minulosti. Chápala som jej úzkosť aj traumy. Niekedy som sa chcela spolu s ňou uzavrieť pred svetom. Mala som pocit, že ju treba objať a pomôcť jej. Našťastie na to myslela aj jej stará mama a pomohla jej doslova zo záhrobia. Zaujímavým prvkom v knihe sú vtáky. Okrem toho, že každá kapitola začínala ilustráciou niektorého z nich, vždy bol v kapitole aj spomenutý. V závere knihy je aj vysvetlený ich symbolický význam. Aj preto sa obálka Jozefa Dobríka tak dokonale hodí k príbehu. Román Pre Emily v sebe ukrýva jednoduchý príbeh, ktorý si radi prečítate ako oddychovku po náročnom dni. Aj keď je jeho súčasťou smrť blízkej osoby a traumy z minulosti, kniha vás naplní nádejou v lepší zajtrajšok. Pripravte sa na dobrodružstvo spolu s „vtáčkarkou“ Emily. Miestami dojímavý príbeh sa mi páčil, aj keď nebol dramatický, či vzrušujúci. Som rada, že som spolu s Emily preletela toľkými miestami.

Emily v živote zažila veľa tragédií a prišla prakticky o všetkých, ktorých milovala – ostala jej len stará mama, s ktorou spoločne dlhé roky pracovali na sérii detských kníh. Emily tak bola spokojná, avšak úplne uzatvorená pred svetom, uzatvorená vo svojej bolesti a komunikovať s ostatnými prakticky nedokázala. A vlastne ani nemusela. Lenže jej stará mama zomrela a pretože vedela, že jej vnučka na všetko ostane sama, rozhodla sa Emily venovať posledný dar – vyslala ju na cestu naprieč Európou. Žiaľ je náročná emócia a skôr či neskôr zasiahne do života každého z nás. Pričom každý človek sa s ním vyrovnáva po svojom, no na druhej strane táto emócia nikdy úplne nezmizne. Hlavne ak je spojená so stratou blízkeho. Podobnú stratu prežila aj Emily – pri autonehode prišla o oboch rodičov a sama bola ťažko zranená, kvôli čomu sa aj po rokoch cíti izolovaná od ostatných ľudí. Prakticky žije v strachu, že ju ostatní neustále hodnotia mierou toho, čo všetko prežila a už ju nevnímajú ako ľudskú bytosť. Aj vďaka tomuto strachu sa z nej stal prakticky asociál neschopný nadviazať normálny vzťah s nikým. A tak jej to vlastne aj vyhovuje, keď nemusí s nikým hovoriť a môže sa sústrediť na svoju prácu a pozorovanie vtákov, ktoré ju dokážu upokojiť. No a potom sa jej život opäť premení na nočnú moru, keď príde aj o starú mamu. Tým pádom je jasné, že táto kniha je klasickým príkladom príbehu o vyrovnávaní sa so stratou, avšak bolo by chybou túto knihu odpísať len kvôli tomu. Pretože má v sebe prvky, ktoré ju ozvláštňujú. Prvou z nich je napríklad aj symbolika vtákov, keďže každá kapitola bola „venovaná“ inému operencovi a ich význam autorka osvetľuje aj v závere knihy. Potom je tu fakt, že kniha sa venuje hlavne životu autorov a osobne si myslím, že väčšina ľudí sa pri tom bude podvedome usmievať – pretože je tu zobrazený práve ten neviazaný život, ktorí si väčšina z nás nejako podvedome spája s akýmkoľvek umelcom, nielen so spisovateľmi. No a v neposlednom rade sú to emócie, ktoré sú v podobnom druhu príbehov stavebným kameňom. Pretože nejde o to, aby bol dej dynamický, aby tam boli akčné scény, napätie či zvraty. Ide len o emócie a o to, aby som ich ako čitateľ dokázala prežiť. A ja som ich prežila. Každý jeden. Ako keď som bola nahnevaná na Emilinu starú mamu, že Emily nútila prežiť všetku tú bolesť znovu. Alebo keď sa mi tisli slzy do očí kvôli všetkému, čím si Emily musela prejsť a stále prechádzala. To všetko tejto knihe dalo nesmiernu silu a hlboko na mňa zapôsobila. Za čo sú čiastočne zodpovedné aj posolstvá ukryté medzi riadkami, z nich jedno silnejšie ako ostatné. Autorka prostredníctvom postáv ukazuje, že smútok, strata a bolesť sú súčasťou života a my by sme sa s nimi mali naučiť žiť. Pretože zatvárať pred nimi oči je možno ľahšie, ale kvôli strachu z vlastnej bolesti tak prídeme aj o mnoho pekných spomienok či pocitov. A myslím si, že to už je myšlienka, ktorú sa v tejto knihe rozhodne oplatí nájsť. Pre Emily na prvý pohľad pôsobí ako tuctová kniha o tom, ako sa mladá žena vyrovnáva s bolestnou stratou. No bola by chyba myslieť si, že príbeh nemá čo ponúknuť. Autorka sa snažila svoju knihu ozvláštniť hneď niekoľkými prvkami, napríklad symbolikou vtákov alebo opisom neviazaného života umelcov. Avšak sú to práve emócie, ktoré na mňa najviac zapôsobili. Pretože som celé putovanie prežila s Emily, a tak som sa spolu s ňou hnevala na jej starú mamu, plakala som a trápila sa, ale takisto našla nádej. Lebo aj o tom je táto kniha – pripomína, že bolesť a zlé spomienky sú súčasťou života každého z nás, ale je nutné sa s nimi vyrovnať, pretože ak pred nimi budeme zatvárať oči, nikdy viac už nebudeme môcť slobodne lietať.

Po smrti najbližšej príbuznej - starej mamy - zostáva Emily sama a opustená. No nie nadlho. Stará mama totiž niečo pre ňu pripravila aj na čas po svojej smrti, a tak jej krátko po pohrebe zaklope na dvere starší pán so psom a prvou indíciou. Rozšifrovaním odhalí, že ju síce čaká dedičstvo, ale až po nasledovaní a úspešnom odhalení všetkých nasledujúcich indícií. A tak sa Emily ocitá (sčasti proti vlastnej vôli) na ceste do Európy, do každého z dôležitých miest života starej mamy. „Toľko ľudí pridlho zostáva na jednom mieste, lebo ich brzdí spoločnosť, peniaze. Na svete je však veľa zázrakov, čakajú iba na nás, aby sme ich objavili.“ V obálkach nachádza i vytrhnuté strany denníka starej mamy z jej mladých čias. A smutne zisťuje, že o mnohom z jej mladosti ani len netušila. Nepoznala ľudí, ktorú ju formovali, ani myšlienky, ktoré ju prinútili zvoliť si netradičnú cestu pre dievča jej veku v tých časoch. A čo je horšie, namiesto odpovedí sa s každou nasledujúcou nápovedou vynárajú len ďalšie a ďalšie otázky, na ktoré sa jej mala pýtať už dávno, no neurobila to a dnes už jej nemá na ne kto odpovedať. „Lebo ľudia majú vo zvyku nevšímať si, čo majú pred sebou, vidia len to, čo chcú, nie to, čo by mali vidieť.“ Po celý čas sledujeme vnútorný prerod Emily. Po veľkých tragédiách je ustráchaná, osamelá, stráni sa ľudí a nevychádza z domu. Utápa sa vo svojom smútku a maľuje. Až plán starej mamy ju dostáva z domu a to hneď do cudzích krajín. S každou ďalšou obálkou je ďalej od svojho pohodlného života, domova a nevedomky aj ďalej od osoby, ktorou bola. Zmena je postupná a zďaleka nie bezbolestná. Krok za krokom však smeruje k uzdraveniu a nádeji. „Strachu treba čeliť, nepodliehať pochybnostiam. Nevyhýbaj sa strachu, nikdy nevieš, kam ťa môže zaviesť.“ Táto kniha je balzam pre utrápenú dušu. Je to náruč, ktorá vás objíme, môžete si v nej poplakať nad svojou stratou, lebo ona chápe váš smútok a povie vám, aby ste si potom utreli slzy a zajtra začali odznova. Aby ste našli v sebe silu a pokračovali. Kniha odzrkadľuje dôležité posolstvo pre všetkých, čo utrpeli bolestnú stratu: musíte odpustiť. Odpustiť tým, čo zomreli, že vás tu nechali a čo je najdôležitejšie, odpustiť sami sebe, že ste prežili. A nezabudnúť na to, že: „Stále môžeš začať odznova... V tom spočíva čaro zajtrajška.“ Ďalšie citáty z knihy: „Lebo keď zotriete všetky vrstvy pozlátka, zostanú len vzťahy a spomienky, čo nám dláždia cestu.“ „Lenže Emily vedela, že život človeka zaskočí, aj keď robí všetko možné, aby sa mu vyhol. “ „Uviazla medzi dvoma svetmi a nechcela patriť ani do jedného. “ „A teraz jej niet, všetko potemnelo, všade sú tiene toho, čo bolo, čo malo byť. “ „Prestala byť človekom, dieťaťom, zostalo len telo na vozíku, ktoré sa všetci pokúšali opraviť. Nikomu nedošlo, že nechce, aby ju opravovali, že túži nebyť. “ „Lebo nie je možné oceniť dobro bez zla. Svetlo bez tmy. Radosť bez žiaľu. “ „Jeho život v zlomku sekundy preťala krutá ruka osudu, lebo čas je nepolapiteľný, dá sa pochopiť až vtedy, keď žiadny nezostane. “