„Ja som však presvedčený, že namiesto kráľovstva nebeského príde na Zem ríša Luciferova. Dobrí sú odsúdení na smrť. Panovať budú gauneri a psie duše. Budú panovať, kým sa medzi sebou nepobijú a nezožerú sa ako potkany, čo spadli do jednej jamy a hladom hnané, zúrivo sa vrhajú jeden na druhého. Hej, život je nemožný a hnusný a je najväčšou jeho tragédiou, že nevie zahynúť.“ Román Atómy Boha vyšiel takmer pred sto rokmi. Zaradil sa k vrcholným dielam slovenského modernizmu. Gejza Vámoš sa svojím naturalizmom až expresionizmom zapísal do histórie našej literatúry. "Človek je nechutný, bezfarebný, slabý tvor. Hrdinom a originálnym býva len vo svojich snoch či v obrazotvornosti, kde to nik nevidí, nepočuje. A keď príde do tuhého, keď sa prihlási sám skutočný život, mlčí, čuší, skryje sa.“ Hlavná postava, lekár Zurian bojuje s pohlavnými chorobami, denne sa stretáva s nakazenými gonoreou, kvapavkou. V súkromí zase prežíva sklamania vo vzťahoch - láske i priateĺstve - a to ho tiež ubíja. Ľudia a ich správanie v ňom najskôr vyvolávajú pocity rozčarovania až hnusu, no rozhodne sa, aj za cenu najvyššiu prísť na to, ako im pomôcť a chorobu liečiť. "Celé kultúrne ľudstvo je presiaknuté hysterickou zbabelosťou, nevie sa dívať na pohlavie zrakom jasným a skrávajúc sa pred pohlavnou skutočnosťou, myslí si, že sa tým robí cnostným – a zatiaľ je len úbohé, mizerné, špinavé, pohlavne exaltované, vyznávateľom biblického Onana, ktorých druhých varuje a straší, zbabelcom, ktorý svojou ´stydlivosťou´ prezradzuje len svoju nečistotu a špatné svedomie.“ Je jasné, že na texte je cítiť jeho vek, občas vám slovník pripadá nielen starý, ale aj naivný. Ale myšlienkovo je extrémne pôsobivý. „Čudné zviera je človek. Nechápe nešťastia druhého, vysmieva sa mu. Neverí, nemôže pochopiť, že sa mu tiež môže niečo zlého prihodiť. Nepomôže mu ani dohováranie. Treba ho najprv praštiť po hlave, aby uveril, že môže dostať zaucho.“