"Ľuďom môžeš ukázať, že ti na nich záleží, skôr tým, čo robíš, než tým, čo hovoríš. Aspoň si to myslím." Ahojte kniholásky ?????? ?? Máte radi dlhé knihy alebo skôr niečo kratšie? Už riadne dlho som po dočítaní hocakej knihy nebola tak rozpoltená ako pri tejto. Sprvu som ju totiž chcela odložiť. Bola som na strane 170 a premýšľala, čo na nej všetky 5* recenzie vidia. Hľadala som hocaký náznak chémie či humoru, či hocičoho medzi. Aurora prichádza do malého mestečka Pagosa, kde kedysi vyrastala, no po hroznej udalosti z detstva bola nútená odísť. Teraz je však späť a je rozhodnutá urobiť všetko preto, aby v meste ostala. A tak si na začiatok prenajme od mladého týpka garážový domček. Čo čert nechce, v prvú noc natrafí na skutočného majiteľa- chlapcovho otca, ktorý o ničom nevedel. Povedzme, že k sebe nevykročia tou správnou nohou. A tak náš príbeh začína. Prvých pomaly 150 strán len sledujeme Auroru, ako sa usádza v meste, hľadá si prácu a postupne si začína odškrtávať z matkinho zoznamu jej obľúbené túry, na ktoré by sa tiež raz chcela vybrať. Tento element sa mi veľmi páčil. Bolo zaujímavé čítať o ich prepojení prostredníctvom turistiky, i keď v Aurorinom podaní sa to miestami menilo na Hry o život. Ešteže pri sebe mala večného mrzúta Rhodesa, ktorý sa silou mocou snažil držať čo najďalej. Ale hrinka mu to so svojou šikovnosťou naozaj neuľahčila. Kniha sa konečne rozbehla po strane dvesto. Konečne sme sa dočkali poriadneho slow burnu, kedy sa medzi hrdinami začínali lámať ľady a múry, ktoré si okolo seba postavili, sa začali zmenšovať. Aurora sa ocitala v jednej bizarnejšej situácii ako bola tá predošlá a Rhodes bol vždy tam. Nemusel toho ani veľa nahovoriť, stačilo, že ju držal v bezpečí. Najlepším aspektom celej knihy však bola rodina a jej sila. Videli sme aké rôzne podoby mohla mať a ako jej nefunkčnosť mohla ovplyvniť človeka. Zároveň však autorka krásne podotkla, že je len na každom z nás, čo si z výchovy vezmeme. Môžeme sa rozhodnúť, akou cestou sa vyberieme a či prelomíme kruh, ktorý nám doposiaľ neprial. Dovolím si tvrdiť, že to bolo na knihe to najsilnejšie posolstvo, alebo minimálne to, ktoré som si z nej odniesla ja. ??????

Milujete romantiku? Možno je načase prečítať si niečo od Mariany Zapaty. Po necelom roku prichádza vydavateľstvo Lindeni s novou knihou od Mariany Zapaty. Po Kultim sa z prostredia športu presunieme do malebnej a zároveň nebezpečnej prírody coloradských hôr. Toto je moja tretia prečítaná kniha od autorky (z toho jedna v českom preklade) a neskutočne sa teším na každú ďalšiu, pretože Zapata píše s ľahkosťou, popretkáva vážne témy s humorom a vtipom a hlavne, píše o odhodlaných silných ženských hrdinkách a chlapoch, ktorých by, veru, mohlo po svete chodiť viac. Spisovateľská kolegyňa Zapaty, Ali Hazelwood, píše na obálke knihy: „Všetko, čo Mariana napíše, je číre zlato… skutočný dar pre fanúšikov romantiky!“ Presne to by som o autorke napísala aj ja. Napriek počtu strán sa títo „romantickí tučkovia“ čítajú jedna radosť. Postavy vám vlezú do hlavy (aj pod kožu), pokiaľ knihu nedržíte v rukách, hlavní hrdinovia sa vám pripomínajú a vy špekulujete, ako bude ich cesta pokračovať. Aké polená im osud či autorka hodí pod nohy. Každý Marianin príbeh začína originálnym stretom hlavných hrdinov. V knihe Všetky cesty vedú sem nás najprv oboznámi s dôvodom cesty Aurory do mestečka Pagosa Springs. Dlhoročný vzťah, v ktorom bola doslova uväznená, skrachoval zo dňa na deň úplne nečakane a Ora na to nebola pripravená. Napriek všetkému, čo sa jej vo vzťahu dialo, svojho partnera zbožňovala. Pár mesiacov sa z najhorších porozchodových citových stavov zotavovala u priateľky. Potom sa rozhodla, že vrátiť sa do rodného mestečka bude dobrý nápad. Začne od nuly a bude robiť čokoľvek, aby si zarobila pár dolárov a postavila sa na vlastné nohy. Keďže je sezóna v horskom mestečku v plnom prúde, so zháňaním dočasného bývania je to náročné. Aurore sa podarí zohnať byt nad garážou rodinného domu. A práve v tomto momente sa stretávame s mužskými postavami. Napätú situáciu, kedy sa majiteľ domu, Tobias Rhodes, rozhodne zistiť, kto sa mu vkradol v noci do domu, odľahčujú groteskné myšlienky Ory plné paniky. Nazúrený statný chlap sa dožaduje vysvetlenia a ničomu nerozumie. Následne do zamotanej situácie vstúpi šťúply tínedžer, Tobiasov syn, Amos. Ten prenajal Aurore byt nad garážou bez vedomia svojho otca. Román Všetky cesty vedú semAko inak, už úvod ma zaujal. Tobias trval na tom, že Auroru v byte nechá len krátko, kým si nenájde iné bývanie, čo je počas sezóny nemožné. Preto sa Ora snažila byť neviditeľná, aby večne zamračeného Tobiasa zbytočne nedráždila. Jej priateľka z detstva vlastní v mestečku obchod s outdoorovým oblečením a všelijakým príslušenstvom potrebným na stanovanie, rybačku a pod. Keďže si nevie nájsť trvalú výpomoc, ponúkne kamarátke miesto, aj keď Aurora nevie o sortimentne v predajni zhola nič. Vidíme, ako sa naša hrdinka morduje v práci každý deň. Snaží sa a ja kvitujem autorke, čo všetko si dokázala o tomto odvetví pozisťovať. Otázky, ktoré kládli zákazníci, mňa samú fascinovali. Vidno, že Zapata nič nenechá na náhodu a študuje, čo sa dá, aby v žiadnej časti deja jej príbehy nepôsobili plytko, a podá informácie takým štýlom, aby pekne zapadli aj do dynamiky a zaujali čitateľa. Aurora napriek tomu, že sa v Pagose udomácňuje a nachádza priateľov, sa stále nedokáže so všetkým zdôveriť. Má tajomstvá a odkrýva ich postupne. Jedným z tajomstiev je, že po zmiznutí jej matky našla denníky s jej obľúbenými turistickými trasami. Ora sa rozhodne, že sa postupne vydá „v jej stopách“, a v kútiku duše dúfa, že zistí, čo sa jej stalo. Aj tieto výlety boli napísané krásne a nebola by to Zapata, keby nevyužila krásy a nástrahy prírody na nečakané komplikácie s črtajúcou sa romantikou. Naozaj, kto má skúsenosť s tvorbou Zapaty, vie, že u nej sa všetko romantické deje naozaj pomaly. Najprv z postáv spraví priateľov. Takých skutočných, ktorí si svoje vzťahy budujú od piky, málokoho si púšťajú k telu a o to sú putá pevnejšie. Aj keď čitateľ tie iskry priam vidí medzi riadkami, postavy si tým isté nie sú a zakaždým „hodia spiatočku“. Veď ona má zlomené srdce, on na lásku neverí. Ani jeden z nich sa nechystá odhaliť svoje city. Tu ale musím povedať, že naozaj dôležitú úlohu zohráva mladý Amos. Spriatelí sa s Aurorou, aj keď to majú pánom domácim zakázané. Amos je nádejný, no veľmi plachý hudobník. Má nízke sebavedomie, ale je srdečný, starostlivý, aj keď tichý. Zaujíma sa o Auroru, veľa sa rozprávajú a keď ho počuje hrať a spievať, vie, že skromnému chlapcovi musí pomôcť. Chce, aby si veril, pretože ona verí v jeho talent. Že hudbe naozaj rozumie, zistia Rhodesoví neskôr a nevychádzajú z úžasu. Čudujem sa, že autorka nespomenula nejaké postavy z jej inej knihy z hudobného prostredia, Rytmus, já & Malychin (v českom preklade), ale predpokladám, že jej srdcovkou bude navždy Reiner Kulti (z knihy Kulti), pretože odkazy na svetoznámeho talentovaného futbalistu nájdete v jej knihách. Je to podľa mňa veľmi milé a vždy, keď na podobné zmienky o postavách či knihách daného autora v jeho diele narazím, pousmejem sa. V tejto knihe je ústrednou témou láska a strata. A nie len pre Oru. Ona stratila partnera a matku, otca nikdy nepoznala. Napriek tomu bolo jej dolámané srdce vďačné za každé priateľstvo, ktoré jej bolo ponúknuté. Mala povahu, že ju nešlo nemilovať. Avšak, aj Amos sa potýkal s týmito dvoma pocitmi. Láskou k hudbe, otcovi, ale aj rodičom, ktorí mali vyššie poslanie a zverili jeho výchovu Tobiasovi. S tým súvisí jeho strata. Rodičia mu chýbali, úľavu hľadal v hudbe a písaní textov. Ak vám prídu rodinné vzťahy Amosových rodičov mätúce, pamätajte, že v knihe to je krásne zvolená téma bezhraničného a úprimného pristeľstva. A Tobias? Ten mal svoju lásku, kariéru, ktorej sa síce bolestne, ale vzdal kvôli Amosovi, miloval svojho syna a trápili ho výčitky, že pri ňom nebol v dôležitých životných situáciách. Toto bola Tobiasova strata, strata rokov, kedy jeho syn vyrastal a strata kariéry v námorníctve. Celý príbeh je pretkaný smútkom, bolesťou (v tomto prípade sa fyzická vyskytne tiež), ale aj nádejou a radosťou. Dramatické zápletky v knihe Všetky cesty vedú sem nečakajte, ale zvratov, aj keď maličkých, ktoré posúvajú postavy presne tam, kde ich chce Mariana mať, je tak akurát dosť, aby ste nevypadli z tempa, ktoré je ako klusanie horskými chodníkmi. Niekedy akoby ste šli po rovinke, zrazu nasleduje napäté stúpanie, potom strmé klesanie, tu-tam podvrtnutý členok. Proste vždy ste v strehu, aby vám nič neuniklo, lebo aj zdanlivo nepodstatný pohľad Tobiasa môže znamenať niečo viac. A tu by som rada podotkla, že mi v Zapatiných knihách neuveriteľne chýba striedanie pohľadov hlavných hrdinov. Ale čo by to bolo za „vzrúšo“, keby dostaneme všetko na zlatom podnose, všakže? Práve preto, že čitateľ pozná len ženskú hrdinku a do hlavy mužskej postavy absolútne nevidí, sú autorkine knihy také perfektné. Upozornenie na záver: ak neobľubujete konce s príchuťou Salka, epilóg ani nečítajte. Ako happy end vám bohato vystačí posledná kapitola, ktorá našich knižných hrdinov zavedie (spoiler alert) presne tam, kde ich my, čitatelia, od samého začiatku chceme vidieť. Ora, Tobias aj Amos si však presne takéto idylické zakončenie svojho príbehu zaslúžia.