Príbeh Kleopatry pozná snáď každý. No čo ak ho nepoznáme skutočne celý a vieme len malú časť z toho, aká naozaj bola? Historici ju často označujú za bosorku, zvodkyňu či tvrdohlavú a krvilačnú ženu. V románe Saary El-Arifi je rozprávačkou samotná Kleopatra. Príbeh sa začína v období, kedy umiera jej otec Ptolemaios XII. a Kleopatra sa stáva vládkyňou Egypta. Z mladého dievčaťa sa tak zo dňa na deň stáva najmocnejšia žena v krajine. Veľmi rýchlo však zisťuje, že jej vládnutie nebude prechádzka ružovou záhradou a že aj najbližší, ktorým dôverovala, ju dokážu zradiť. Kleopatra je neraz vykresľovaná ako zvodkyňa, no v tomto príbehu je zobrazená ako milujúca a oddaná žena. Rovnako silno ako Caesara, tak veľmi milovala aj Marca Antonia a sama sa neraz stala obeťou vlastných citov. Kleopatra je krásnym portrétom jednej z najslávnejších panovníčok všetkých čias. Nezobrazuje ju však len ako vládkyňu. Je to v prvom rade žena plná lásky, túžob, snov a obáv. A práve tento pohľad na jej osobnosť ma na príbehu bavil najviac. Autorka v nej dokázala objaviť to “obyčajné” a ľudské, čo mnohí iní prehliadli.

POZNÁTE MOJE MENO, NO NEPOZNÁTE MŇA. Historici ma nazývajú zvodkyňou, no mňa vždy spútavala láska. Dramatici ma majú za bosorku, no moje nadanie pochádzalo od bohov. Poeti básnia o mojej krvilačnosti, no ja som len chránila svoje deti. Tvrdohlavo odmietajú pripustiť, že žena môže mať moc, rozumieť stratégii a vládnuť s požehnaním bohov. Keďže história Egypta ma fascinuje, vedela som, že túto knihu musím čítať. A vôbec neľutujem. ?Čo veľmi kvitujem sú poznámky hneď na začiatku knihy. Prečo? Lebo viete čo môžete a čo nemáte od knihy očakávať. Prečo je to dôležité? Aby sme už počas čítania vedeli zhodnotiť historickú presnosť. O tejto faraónke sa vie veľa a zároveň málo — paradox typický pre mnohé historické postavy. ??V knihe je popísaná celá éra vládnutia Kleopatry tak dobre, ako sa to na 324 stranách dá. Samotný dej je písaný z pohľadu Kleopatry. Najprv som úplne nevedela, čo si o tom myslieť a chvíľu mi trvalo si na to zvyknúť (a keď myslím chvíľu tak tým myslím pár strán), no potom som si na to nielenže zvykla, ale aj som to uvítala. Dodalo to príbehu autentickosť.?? ??História hovorí veľa o povahe, schopnostiach a charaktere tejto panovníčky, ale bolo to všetko naozaj tak? Neplánujem hovoriť o žiadnych konšpiráciách a podobne, skôr sa na to pozerám - čo by nám dnes o sebe táto faraónka povedala...prečo konala tak ako konala a čo ju k tomu viedlo. Možno by sme prišli na to, že nie všetko je úplne zrejmé a presne takúto alternatívu ponúka aj toto dielo. ??Za knihu ďakujem @lindeni.sk a @albatrosmedia.sk . Určite ju odporúčam všetkým fanúšikom starovekého Egypta; a tiež aj čitateľom, ktorých fascinujú historické osobnosti a alternatívny pohľad na ich život.

,,Akú stopu zanechám na tvári svojej zeme? Budem jej ranou, alebo ozdobou?" Ach, Kleopatra. Legenda, vládkyňa, žena, matka, priateľka, milenka, liečiteľka,... Toľko prívlastkov by sme mohli dať tejto žene aj napriek tomu, že o nej vieme málo. Možno však aj to stačí pre niektorých na vykreslenie jej osobnosti, ale ja si myslím, že netreba robiť unáhlené závery. Autorka podala jej príbeh vo svojej verzii, ktorá zohľadňuje skutočnosti preplietajúce s fikciou. Rozprávačkou je samotná Kleopatra, jej hlas k nám prehovára z minulosti, alebo je prítomná v každom jednom okamihu? Mne sa veľmi páči autorkino písanie, poetickosť deja a samotné myšlienky, ktoré mohli Kleopatru prenasledovať. Mohla mať pochybnosti kvôli vládnutiu, súrodenecké i milenecké vzťahy mala búrlivé, sú vedomosti o niektorých jej spiknutiach a intrigách, ale aj voči nej. Niektoré sú možno vyfabulované, iné skutočné, ale chcela by som veriť všetkým jej pochybnostiam, láskam, pocitom počas vojny i materstva. Podľa mňa bola pokroková, emancipovaná, mala však strach a obavy - aj prejaviť slabosť. Och, ako sa ma tento, i keď z veľkej časti vymyslený, príbeh dotkol. Síce niektoré strany venované vojnám boli trošku rozvláčne, ale autorka podľa mňa vystihla postavu Kleopatry, aká skutočne mohla byť. Alebo je to len jej zbožné prianie? Prípadne moje? Príbeh v tejto aj dizajnovo krásnej knihe je spracovaný skvelo, miestami emotívne a ja som zaňho autorke vďačná. Vrelo vám ju odporúčam a verím, že si získa aj vás.

Kleopatra od Saary El-Arifi bola pre mňa obrovským prekvapením v tom najlepšom zmysle slova. Už od prvých strán bolo cítiť, že pôjde o niečo výnimočné, no nepredpokladala som, že si ma príbeh získa až natoľko. Nakoniec sa z knihy stalo nielen jedno z najlepších spracovaní života Kleopatry, aké som čítala, ale určite aj jedna z mojich najobľúbenejších kníh tohto roka. Keďže Kleopatra patrí medzi moje najobľúbenejšie historické postavy, mám načítaných veľa kníh, odsledovaných nespočetne veľa dokumentov, ktoré sa venujú jej životu. Práve preto bývam často pri takýchto podobných prerozprávaniach dosť náročná. Autorke sa však naozaj podarilo vdýchnuť tejto ikonickej kráľovnej nový život a predstaviť ju originálne a autenticky. V knihe Kleopatra nepôsobí ako nedotknuteľná legenda, ale ako skutočný človek a to je to, čo ma veľmi bavilo. Má chyby, robí zlé rozhodnutia, občas je tvrdá až bezohľadná, no zároveň schopná veľkej lásky a oddanosti. Práve jej vzťahy s deťmi a vernou Charmion dodávali príbehu tie správne emócie a ľudskosť, ktoré ma pri čítaní úplne pohltili. A práve vďaka tomu na mňa Kleopatra nepôsobila len ako ďalší historický román, ale ako silný a emotívny príbeh o žene, ktorá bola oveľa viac než len legendou. Saara El-Arifi vytvorila knihu, ktorá vo mne zostane ešte veľmi dlho a ku ktorej sa určite ešte niekedy vrátim.