Vlčie tajomstvo je na rozdiel od svojej staršej červenej sestričky oveľa “lepšie”. Dejová línia je jednoduchšia, obrázky stále nádherné, a tak ju veľmi chválime. Príbeh je tiež veľmi podarený. Medveď Oz po hádke s jazvecom stratí farby. A tak je takmer v celej knihe čiernobiely. Je to nádherný obraz toho, čo s nami robia aj drobné škriepky. Veľmi sa mi páči, že medveď nie je ukázaný len v zlom svetle, naopak. Už pri ďalšom stretnutí s vlkom sa ukáže jeho súcitné a dobré srdiečko. Navyše je veľmi všímavý, výmyselník a naozaj dobrý priateľ. Príbeh štyroch kamarátov opäť konči pri jahodovom čaji, kde sa prezrádzajú tajomstvá, hoja rany a prichádzajú farby. Knižôčka sa dá nádherne čítať len pomocou obrázkov, ktoré sú opäť také krásne, že pri nich pookrejete.