Nežná revolúcia v roku 1989 predstavuje jednu z najvýznamnejších udalostí v našich novodobých dejinách. Unikátna publikácia Nežná revolúcia: Cesta k slobode od rešpektovaného českého autora literatúry faktu Františka Emmerta sprevádza všetkými jej kľúčovými momentmi. Detailne predstavuje, aká bola situácia v Československu pred rokom 1989, čo predchádzalo 17. novembru a ako prebiehala samotná revolúcia. Na viac ako päťsto dobových snímkach zachytáva vtedajšiu atmosféru aj jednotlivých aktérov. Umožňuje tak znovu spoznať udalosti, ktoré boli súčasťou vtedajších veľkých geopolitických zmien a ktoré otvorili Československu dvere k novým netušeným možnostiam a výzvam.

Román Slepé škvrny rozpráva štyri príbehy v prelomovom roku 1989. Opisuje životy umelca, stojaceho proti štátnej bezpečnosti, matematičky v slede nevyspytateľných udalostí, organizátorky a jej pochybností a charizmatického revolucionára bez citov. Román vyšiel prvýkrát v maďarskom jazyku v rešpektovanom vydavateľstve Kalligram, teraz prichádza jeho slovenský preklad Tamary Archlebovej. „Síce som bilingválna, ale môj materinský jazyk je maďarčina, možno aj preto je pre mňa rečou písania,“ hovorí slovenská autorka Noémi Bogyó a so smiechom dodáva: „Literárne myšlienky majú u mňa maďarský jazyk, ale napríklad pri mojej manažérskej práci rozmýšľam automaticky v slovenčine. mám to nejako v mozgu rozdelené.“

Aj Noémi Bodyó stála ako študentka na námestiach, zúčastnila sa dokonca aj úplne prvej demonštrácie v Bratislave. „Boli to nádherné časy plné emócií a nádeje, som vďačná osudu, že som prelomové dieťa - mohla som byť súčasťou zmien, vďaka ktorým môžem svoje deti vychovávať v demokratickej spoločnosti. Sloboda je pre mňa esenciálnou záležitosťou, bez nej by som si ťažko vedela predstaviť svoj život.“

Pre spisovateľku je November 89 absolútne dôležitým medzníkom našej histórie. Ako sama tvrdí, posolstvo tejto knihy je jej životnou misiou. „Mala by byť mementom, aby sa tie časy nikdy nevrátili, aby naše deti mohli slobodne žiť, milovať, napĺňať svoje sny a túžby. Knihu som napísala ako pripomienku, že diktatúra - v každej forme -, degeneruje a ničí ľudské hodnoty, charaktery aj životy. V konečnom dôsledku životy všetkých - aj tých, ktorých prenasleduje, aj tých, ktorí diktatúre slúžia. Som nešťastná z toho, že tridsať rokov po páde režimu je táto téma viac, ako aktuálna.“