Autorka má na konte už niekoľko kníh, naposledy jej pod značkou Lindeni vyšiel román Zamatový jež, ktorý sa nevyhýba ťažkým témam. Tentokrát sa rozhodla potešiť deti. „Rada čítam rozprávky, rada si ich vymýšľam a keďže mám tri deti, vždy ich mám komu porozprávať. Dokonca som istý čas zvykla čítať deťom v miestnej knižnici a popritom sme niečo spoločne vyrábali. Keďže sú rozprávky súčasťou mojich dní, povedala som si, že by mohli potešiť viac detí. A tak som si raz sadla k počítaču a napísala som rozprávku, ktorá sa nezačína s kde bolo, tam bolo, lebo práve tým sa končí,” hovorí Adriana.

Hlavná hrdinka knihy Aurélia prežíva prvé Vianoce bez milovanej starkej. Dievčatku veľmi chýba a na sviatky bez nej a jej skvelých medovníkov sa vôbec neteší. V tomto predvianočnom čase, ktorý je pre ňu plný spomienok a smútku, jej zasnežené chodníky privedú do života milú, osamelú ženu. Vďaka ich domácim miláčikom – nezbednej mačke Plačke a starostlivej fenke Gučke – sa tie dve rýchlo skamarátia. Netrvá dlho a obe zistia, že ich spája viac, než len obava z blížiacich sa sviatkov…

Prečo práve vianočná tematika? „Vianočné obdobie mám veľmi rada. V adventnom čase si doma čítame knihy s vianočnou témou, postupne sa všetko spomalí a spoločne sa pripravujeme na sviatky. Nezaškodí si pripomínať, že Vianoce nie sú pretekmi v upratovaní, pečení a nakupovaní darčekov. Vedci zistili, že čítanie kníh znižuje stres. Funguje to aj u mňa, čítanie a písanie sú pre mňa spôsobom, ako sa môžem na chvíľu odstrihnúť od vonkajšieho sveta. V čase písania knihy som mala práve náročnejšie obdobie, o to viac som si užívala, keď som sa mohla spolu s Auréliou túlať v zasneženej krajine medzi láskavými ľuďmi,” hovorí Adriana Boysová a dodáva, že Vianoce si bez kníh nevie a ani nechce predstaviť: „Už ako malé dievča som si pod stromčekom každý rok nachádzala knihy a ako som rástla, tak sa stali obľúbeným darčekom, ktorým obdarovávam blízkych. Milujem prvé dni vianočných sviatkov, kedy môžem ležať v pyžame v blízkosti stromčeka, vyjedať koláčiky a čítať si niektorú z nových kníh. Minulý rok ma na Vianoce veľmi potešila zbierka básní, ktorú mi venovala dcéra Marína a z detstva mi v pamäti utkvela krásna ilustrovaná kniha Rozprávky z perlového ostrova, ktorú dodnes opatrujem.”

Adriana Boysová žije posledných dvadsať rokov v zahraničí, aktuálne v Luxembursku, kde spolu s rodákmi založila a vedie neziskovú organizáciu Slovaks in Luxembourg SLUX a detský folklórny súbor Sluxáčik. Profesionálne sa venuje vydávaniu odborných publikácií EÚ, vo voľnom čase je ambasádorkou slovenskej kultúry v Luxembursku. „V kníhkupectvách je veľa vianočných kníh, ale väčšina z nich je prekladom zahraničných titulov. Zachránené Vianoce prinášajú pohľad do našich domácností a zvykov,“ vysvetľuje, že slovenské tradície sú jej stále blízke. „Kniha je výnimočná aj v tom, že v príbehu spája tri generácie. Nevyhýba sa ani tomu, že občas tie Vianoce nie sú celkom ideálne, niečo sa nepodarí,  niečo je inak, než sme si vysnívali, nie vždy máme po boku svojich blízkych. Chcela som, aby moja kniha priniesla práve ten pocit blízkosti, pretože v našom čoraz viac prepojenom svete, kde sa vzdialenosti skracujú a všetko je na dotyk displeja, rastie pocit odcudzenia. Vianoce majú svoje nezameniteľné kúzlo a keď mu podľahneme, zistíme, že nás v zimných mesiacoch zahrejú pri srdci. To teplo môžeme odovzdávať ďalej a mať k sebe o niečo bližšie,” optimisticky dodáva slovenská spisovateľka, ktorá na knihe spolupracovala so slovenskou ilustrátorkou Zuzanou Dreadkou Krutou. „Páči sa mi jej cit pre farby a to, ako slová v príbehu preniesla do obrázkov. Mala som celkom jasnú predstavu, ako by mohli vyzerať hlavní hrdinovia, s výbornými návrhmi prišla aj editorka knihy Vanda Vámošová,” pochvaľuje si Adriana spoluprácu. „Keďže to bola moja prvá ilustrovaná kniha, proces tvorby bol pre mňa veľmi vzrušujúci. Teším sa, že vďaka šikovným Zuzkiným prstom naše predstavy ožili. Verím, že si knižku zamilujú deti aj dospelí.”