"Mimoriadny bestseller, ktorý vám nedá spať," sú slová, ktoré sprevádzali vydanie debutu francúzskeho spisovateľa Bernarda Miniera Mráz. Odvážne rozsiahly román na svojich 624 stranách dáva policajnému veliteľovi Martinovi Servazovi veľkorysý priestor na vyriešenie špeciálneho prípadu, na ktorého začiatku je rituálna vražda koňa. Kniha Mráz vyšla v Nakladateľstve XYZ v slovenskom preklade Márie Gálovej. Kôň, šialenec a vrah Bernard Minier berie čitateľov do prostredia, ktoré dobre pozná. Detstvo strávil v Pyrenejach, kde sa kriminálny príbeh odohráva, a študoval na univerzite v Toulouse, odkiaľ pochádza aj hlavný hrdina Martin Servaz. Či už autor potreboval dlhšiu rozbehovú dráhu vo svojom debute, alebo len štedro ponúka čitateľovi priestor na zorientovanie sa v príbehu, vťahuje čitateľa do deja veľmi rozvláčne, až sa miestami zdá, že preveruje jeho trpezlivosť. Mráz je však typ knihy, ktorá škrtí túžbu po akčnom čítaní, aby čitateľa neskôr odmenila poctivou a dynamickou kriminálnou zápletkou zahalenou do záhad a tajomstiev, v ktorých sa spája živelný strach a šialenosť. Život vo vysokohorskom mestečku Saint Martin de Comminges naruší znepokojivá vražda milovaného koňa veľkopodnikateľa Erica Lombarda. Prípad, ktorý má vzhľadom na Lombardovo postavenie nálepku exkluzívny, pripadne detektívovi Martinovi Servazovi. Jeho počiatočná skepsa sa postupne mení na posadnutosť v pátraní po dôkazoch. Všetko sa začne zamotávať, keď ohlásia dve obete, ktoré vrah obesil, a je evidentné, že si dal záležať, aby svoje posledné minúty prežili v ukrutnej bolesti a pri plnom vedomí. Veci postupne prestávajú dávať zmysel. Servaz hľadá spojenie medzi vraždami a cíti, že niečo prehliada, ale najmä mu uniká motív vraždy. Temné hriechy minulosti opäť ožívajú a detektív musí byť ostražitý. No čo ak je všetko úplne inak, ako sa na prvý pohľad zdá? Stopy smerujú k nebezpečnému psychopatovi, ktorý je zavretý vo Wargnierovom inštitúte, prísne stráženom ústave pre nebezpečných a psychicky chorých vrahov. Autor ho opisuje ako najtemnejšie miesto na zemi, kde psychiatrické praktiky nepoznajú zákony. Kniha s vlastným soundtrackom Mráz Bernarda Miniera má zopár spoločných čŕt s detektívkami nórskeho spisovateľa Jo Nesboa. Jeho hlavný hrdina, podobne ako Harry Hole, žije osamelým životom, hoci má dcéru z rozpadnutého manželstva. Disponuje zmyslom pre detail a jeho obdivuhodná intuícia ho dokáže sklamať vo chvíľach, keď to najmenej potrebuje. Minier, rovnako ako Nesbo, podprahovo posúva čitateľovi svoj hudobný vkus prostredníctvom Servazovho kolegu Espérandieua, ktorému v ušiach znie Portishead, Lou Reed, ale aj americká alternatívna skupina The Gutter Twins. No v knihe zaznie viackrát aj Gustav Mahler, obľúbený skladateľ Martina Servaza. Autor vedie čitateľa po uličke dôkazov, ktorá sa kľukatí a miestami stráca v opare skrytých tajomstiev, intríg, a aj vďaka nečakaným zvratom sa mu darí držať čitateľa v napätí a v strehu, hoci to platí asi až od polovice knihy. Bernard Minier prišiel s pozoruhodným debutom, ktorý noviny The Sunday Times zaradili medzi päťdesiatku najlepších trilerov za posledných päť rokov, a po jeho dočítaní budete vedieť prečo, hoci pochybnosti sa dostaviť môžu.

Hoci vo svete krimi literatúry hrajú prvé husle americkí a severskí autori, náležitú pozornosť si zaslúžia aj ďalšie proveniencie. Jednou z nich je Francúzsko, krajina pôvodu spisovateľa Bernarda Miniera. Do sveta kníh vstúpil až po päťdesiatke, kedy majú najzvučnejšie mená na svojom konte množstvo úspešných titulov. Neskorý debut mu však nijako neuškodil, možno práve naopak - cítiť z neho vyzretosť, prepracovanosť a jeho atmosféra vás pohltí doslova mrazivo. Prestížne noviny The Sunday Times dokonca zaradili Mráz medzi 50 najlepších trilerov za posledných päť rokov. Ide pritom o prvú časť série s detektívom Martinom Servazom. Tento neskorý tridsiatnik vám bude už od začiatku sympatický svojou húževnatosťou, iróniou, ľudskosťou i chybami, ktorých sa dopustil. Okrem výraznej hlavnej postavy a chladnej atmosféry vás do knihy vtiahne aj ponuré prostredie inštitútu pre nebezpečných duševne chorých vrahov... "Servaz málokedy videl taký neznesiteľný obraz. S nevôľou si uvedomil, že hoci bol zvyknutý pozerať sa na utrpenie ľudí, trápenie zvierat ho šokovalo ešte väčšmi. A potom tu bola hlava. Vlastne hlava chýbala, iba veľká živá rana na krku. To dielo hlásalo šialenstvo svojho autora. Zjavne to bolo svedectvo nepopierateľnej demencie - a Servaz musel myslieť na Wargnierov inštitút; ťažko tu nehľadať spojenie, hoci riaditeľ tvrdil, že nikto nemohol ujsť." V niekoľko tisícmetrovej výške v Pyrenejách je na lanovke zavesená mŕtvola koňa bez hlavy a so stiahnutou kožou. Tento bizarný nález prichádzajú prešetriť nielen miestni žandári, ale je k nemu povolaný aj hlavný detektív mesta Toulouse. Martin Servaz nerozumie, prečo sa má zaoberať mŕtvym koňom. Keď však vyjde najavo, že patrí vplyvnému magnátovi Erikovi Lombardovi. Ktosi sa vlámal do jeho stajne, pripravil plnokrvníka o hlavu a potom ho zavesil do mrazivej výšky. Kto a prečo si dal takú námahu, však ostáva záhadou. Servaz nie je vo svojom pátraní osamotený. Pomáha mu odhodlaná kapitánka Zieglerová aj doktorka Diana Bergová. Tá nastupuje na nové pôsobisko vo Wargnierovom inštitúte, aby skúmala psychiku mimoriadne nebezpečných zločincov. Keď sa na koni nájdu stopy DNA jedného z pacientov, na inštitút to vrhne zlé svetlo. Diana uznáva, že za jeho múrmi sa deje niečo zlé, ani jeho riaditeľ na ňu svojimi metódami neurobí dobrý dojem, a pomáha rozpletať nitky zločinu zvnútra. Čoskoro po náleze zabitého koňa sa objaví aj prvá ľudská mŕtvola. Servaz je presvedčený, že Lombard toho skrýva viac, ako dáva najavo, a že príčinu všetkých ťažkostí treba hľadať v jeho živote či minulosti... "Osoba sa zvrtla, potom sa náhle rozhodla a vybrala jej smerom. Diany sa zmocnila panika. No nie nadlho: osoba znova zastala, obrátila sa a odchádzala opačným smerom. Odvážila sa risknúť pohľad spoza rohu, kde sa skrývala. To, čo uvidela, ju neupokojilo: dlhá čierna pláštenka s kapucňou splývajúcou na chrbte návštevníka ako netopierie krídlo. Pláštenka do dažďa - nepremokavá tvrdá látka šušťala pri každom kroku. V tom širokom odeve a od chrbta Diana nevedela rozoznať, či ide o muža alebo ženu... No v spôsobe, akým sa tá osoba správala, bolo čosi skryté a podozrivé, od čoho jej po chrbte behal mráz." Séria s Martinom Servazom má zatiaľ tri časti, a hoci sa zločin ako taký v Mraze vyrieši, predsa si autor ponechal vrátka aj pre ďalšie pokračovanie. Z tohto pohľadu je možno lepšie čítať jednotlivé knihy postupne, ale to sa zrejme ukáže až po preklade druhého dielu. Názory ohľadom mrazivej a hutnej atomsféry nepreháňajú. Síce som knihu čítal v peknom teple, ale niekedy som predsa akoby cítil chladný vietor a zimu prenikajúcu až na kožu. K tomu prispievajú aj opisy zasneženej krajiny a štítov Pyrenejí, ktoré dôkladne pozná aj samotný Bernard Minier. Počas horúcich letných dní aj vám iste dobre padne schladiť sa týmto skvelým trilerom.