Táto knižka bola taká príjemná jednohubka. Čítala sa veľmi rýchlo, takmer sama, spríjemnila mi jeden víkendový večer. Pre mňa najlepšia vec bol štýl písania. Jemne umelecký, takmer poetický s častými krátkymi vetami. Niektoré veci sa tam však opakovali príliš veľa krát, napríklad bolo nemožné zabudnúť na jej háčkovanú sukňu. Ďalšia vec, ktorú som si na príbehu zamilovala bola krásne vykreslená doba 70. rokov v Európe. Ja som veľký fanúšik týchto retro období a s nadšením som spoznávala ako to vtedy fungovalo. Všetko bolo vykreslené tak reálne, párkrát som mala pocit, že cítim dym z jej cigarety. Hlavná hrdinka si prešla viacerými útrapami, ktoré sú opísané veľmi hodnoverne. Prišlo mi to ako spoveď autorky, ktorá spomína na svoje dospievanie, čo umocňovalo aj to, že u viacerých postáv si nepamätala mená. Budete ju ľutovať a zároveň si obdivovať, koľko toho vydržala. Rozhodne to nie je tuctová hlavná postava, Nerobí typické rozhodnutia, nemyslí tak, ako by ste od nej očakávali, a v podstate nikdy neviete čo urobí teraz. Knihu by som však neodporúčala mladším čítateľom (ako napríklad mojej 13-ročnej sestre), myslím, že je to skôr pre trošku starších. Hlavne kvôli určitým veciam v deji, ktoré nie sú až také ružové ako kabát na obálke. Celkovo sladkosť obálky a názov sú dosť zavádzajúce, netreba očakávať veselú cestu po Francúzsku. Ak však chcete vyskúšať niečo nové a nezvyčajné, toto je zaujímavá zmena.