Islandská autorka Audur Ava Ólafsdóttir už nie je slovenským čitateľom úplne neznáma. V roku 2013 totiž vyšla vo vydavateľstve Slovart v edícii MM kniha Ratolesť, ktorá mala veľký úspech. V českom preklade ju rok predtým prinieslo vydavateľstvo Plus pod názvom Výhonek osmilisté růže a v uplynulom roku vydalo ďalšiu z jej kníh Listopadoví motýli, čomu sa určite milovníci islandskej literatúry potešili rovnako ako ja. Pri autoroch pochádzajúcich z tohto nádherného ostrova idem totiž vždy na istotu a musím si zaklopať – ešte ma žiadna kniha nesklamala. Listopadoví motýli je príbeh o mladej tridsaťtriročnej prekladateľke, o jej neobyčajnom živote, práci, nevydarenom manželstve a, predovšetkým, o ceste po ostrove, ktorú zdoláva so štvorročným synom najlepšej kamarátky. Tumy je sluchovo postihnutý, a tak je ich vzájomné spolunažívanie o niečo pestrejšie, zvlášť preto, že ani ona nie je celkom typická žena. Jej spôsob života nevyhovuje ani manželovi, ten si nájde v práci milenku a manželstvo ukončuje tým, že sa ku všetkému prizná a zároveň oznámi, že bude o pár týždňov otec. Reakcie sú napokon úplne iné, ako by si čitateľ predstavoval, no z ďalších okolností je zrejmé, že budovanie vzťahov s ľuďmi nie je jej silná stránka, a tak všetko plynie akoby vedľa nej. Napokon aj práca prekladateľky jej umožňuje minimálny kontakt s ľuďmi. Bezmenná protagonistka vyhrá domček a firma ho postaví na akomkoľvek mieste, čo vyberie. Chystá sa preto na dovolenku, no jej kamarátka leží v nemocnici, čaká na pôrod dvojičiek, a keďže s nikým nežije, o jej syna Tumyho by sa nemal kto doma postarať. Žena ho zoberie nakoniec so sebou a na spoločnej ceste sa im dejú mnohé bizarné situácie. Stretáva troch mužov a Tumy v nich hľadá otca, ktorého nikdy nepoznal. Ich cesta a napokon i život na mieste vybranom pre svoj dom je ukážkou najrôznejších udalostí, ktoré by ste ani vo sne nepredpokladali. Autorka zasahuje v knihe do niekoľkých tém prostredníctvom svojich postáv a na prvý pohľad to môže vyzerať chaoticky, no napokon zistíte, že veci spolu navzájom súvisia a všetko, čo sa deje, má nejaký význam. Nič nie je náhodné. Je to vynikajúco prepracovaný príbeh, kde nič nie je perfektné a o to viac je to zaujímavejšie. Audur nepotrebuje svoje postavy rozmaznávať, nechá ich v lone nehostinnej krajiny a im to neprekáža. Tešia sa z mála a opláca sa im to.