Nepochybujem, že ste o tejto knihe už zo zahraničia počuli. Príbeh o drsnej princeznej, ktorá si nedáva servítku pred ústa zaujal množstvo čitateľov a mal veľa protichodných názorov. Ako Lada Draculea zaujala mňa? Autorka nás vhodila do príbehu plného kontroverzných postáv, ktoré si svojím spôsobom zamilujete všetky. Hlavná hrdinka Lada zďaleka nebola typická princezná. Nebudem vám klamať, Lada bola monštrum. Ako dieťa neustále robila zle, provokovala, bila sa a ubližovala. Ako staršia robila úplne to isté, len brutálnejšie. Radu bol zase úplný opak Lady, bol to milý, zlatý dobrý chlapec, ktorý nikdy neriskoval, vždy bol utláčaný svojou sestrou, dokonca občas aj obeťou svojej sestry. Lenže aj napriek týmto rozdielnym povahám, Lada a Radu mali medzi sebou neskutočnú chémiu, fantastickú súrodeneckú lásku a vedeli, že jeden bez druhého sú slabší. Takže zároveň ako autorka spravila z Lady monštrum, tak na nej ukázala aj neskutočnú ľudskosť v niektorých situáciách. Lenže ako sa tak zamerala na hlavné postavy, tak zabudla na tie vedľajšie a taký Mehmed alebo Bogdan boli pre mňa len figúrky v pozadí - bez osobnosti, bez nejakého charakteru. Áno, Mehmed bol dôležitý, ale na tak dôležitú postavu bol hrozne plytko spracovaný a nevedel si sám s ničím pomôcť a poradiť. Ostatné postavy však boli neskutočne rôznorodé a nikdy ste nevedeli, kto na akej strane stojí a kto aké tajné plány kuje. Veľkým plusom celého príbehu je, že fantasticky vidíme vývoj postáv. Kniha je spracovaná tak, že sme s postavami viacmenej odmalička až po súčasnosť. Tým pádom čitateľ vidí dôvody, prečo sa tie postavy stali takými, aké sú. Vidí minulosť a aj to, čo sa z nich teraz stalo, vidí aj krásy Valašska a Ladinu lásku k vlastnej krajine. Neskôr sme preskočili o rok-dva dopredu a videli sme, ako ich zmenilo prostredie mesta. Pre mňa to bolo ohromne zaujímavé sledovať. Samotný dej bol dynamický, čítanie išlo veľmi rýchlo, keďže sa tam neustále niečo dialo. Bolo tam kopu akčných scén, ale autorka sa zamerala aj na také pokojnejšie a tiež sa dosť zamerala na tému náboženstva. Ukázala, ako sa človek dokáže nájsť aj v inej kultúre, ako vo svojej, iných tradíciách a zvykoch a nájsť domov aj tam, kde by to najmenej čakal. Samozrejme, že veľkú časť zaberali boje a tréningy, pretože pomaly ale isto sa schyľovalo k viacerým vojnám, ktoré toho veľmi veľa ovplyvnili. Ako to už býva zvykom, veľa času zabrali hradné intrigy - všetko ohováranie, všetky tajomstvá a špinavé hry. Mne osobne sa páčilo, ako autorka poukázala na podceňovanie žien a podrývanie ich autority. A ako z Lady spravila práve tú výnimku, ktorá sa nevzdá. Pretože vždy ju nejaký chlap urazil, vždy sa nad ňu postavil, povedal jej, že to nedokáže, ale to len prilial olej do ohňa. Pretože ona si povedala, že to dokáže, len preto, aby práve takýmto ľuďom ukázala, že na to má. Takže hľadáte niečo na typ Trónu zo skla, len brutálnejšie a hrdinkou, ktorá nemá len silné reči, ale aj to všetko dodrží? Tak potom vitajte, pretože Lada je obrazom práve tejto hrdinky. Nechýba jej brutalita a hnev, skrýva v sebe však aj neskutočnú ľudskosť a úžasný humor. Temnota je kniha so skvelým historickým nádychom o dobývaní miest, trónov a podobných vecí. Nikto si tu nemôže byť ničím istý a každý spriada svoje vlastné plány. Ja som toto od tejto knihy vôbec nečakala, ale za mňa rozhodne áno.