Všetky knihy Ricka Riordana sa čítajú veľmi dobre a rýchlo, preto sa nieje čomu čudovať, že som sa aj do tejto publikácie púšťala plná nadšenia a napätia, ako to všetko dopadne. Moje nadšenie neopadlo ani po tom, čo som záver knihy predvídala už po druhej časti série, veď predsa autor mohol prekvapiť, no nie?
Krv polobohovKrv polobohov začína dejovo v mieste, kde predchádzajúca kniha skončila. ...
Všetky knihy Ricka Riordana sa čítajú veľmi dobre a rýchlo, preto sa nieje čomu čudovať, že som sa aj do tejto publikácie púšťala plná nadšenia a napätia, ako to všetko dopadne. Moje nadšenie neopadlo ani po tom, čo som záver knihy predvídala už po druhej časti série, veď predsa autor mohol prekvapiť, no nie?
Krv polobohovKrv polobohov začína dejovo v mieste, kde predchádzajúca kniha skončila. Čo je dobrá správa pre čitateľov, pretože môžeme plynulo prejsť a pokračovať v čítaní jedného príbehu za druhým. Čo sa týka dejovej linky tak s tou je to ako na pekne divokej horskej dráhe, keďže raz nás autor drží v úplnom napätí a strachu o našich hlavných hrdinov a inokedy sa zase smejeme na vtipných vyhláseniach chlapcov. Takýto typ kníh sa mi veľmi páči, pretože tie napínavé časti ma udržiavajú v strehu a pri čítaní a pri tých pokojnejších sa viem schuti zasiať.
„Sedem ich odpovie volaniu tomu, svet musí padnúť vinou ohňa či hromu. S posledným výdychom prísaha drví nepriateľa v zbroji pre Bránou smrti.“
Ako som už spomenula vyššie, kniha sa čítala veľmi dobre, rýchlo a svižne. Nachádzalo sa v nej veľa napínavých častí, ktoré príjemne striedali oddychové časti. Je pravda, že záver série bol priehľadný a dal sa odhadnúť už na začiatku, no na počudovanie mi to pri čítaní vôbec nevadilo a knihu som si užila až do poslednej strany. Je vidieť, že Risk je už vypísaný autor, ktorý vie ako zaujať čitateľa a hlavne, ako si ho udržať až do záveru takej enormnej knihy a série.
Jediné čo by som knihe vytkla je záver. Áno, bol predvídateľný. Áno, som rada, že kniha takto skončila. No i napriek tomu sa mi zdalo, že tam ešte niečo chýba. Neviem, proste ako by bola kniha neukončená. Možno by stačila jedna strana… I keď je pravda, že takto si autor nechal otvorené dvierka na prípadné pokračovanie, ktorému by som sa nesmierne potešila.
Na záver ešte musím pochváliť perfektné prepojenie Rímskej a Gréckej mytológie, ktoré autor v príbehu doviedol do posledných detailov. Tému bohov som obľubovala už na základnej škole, keď sme sa o nej učili na hodinách dejepisu. Možno aj vďaka tomu sa stala séria Bohovia Olympu jedno z mojich najobľúbenejších.