Den co den je kniha, ktorá vyšla už pred pár rokmi. A vtedy na seba strhla ako-takú pozornosť a našla si aj nejakých tých čitateľov. Znovu sa do pozornosti dostala potom, čo sa do kín dostal film, ktorý vznikol práve na základe tejto knihy. A spolu s uvedením filmu do kina si vydavateľstvo Cooboo pripravilo aj re-edíciu vydania s touto úžasnou filmovou obálkou. "Kdyby se to netýkalo nikoho jiného, byla by to snadná volba. Ale není to tak vždycky? A není vždycky problém v tom, že se to týka i někeho jiného?" Den co den je kniha, ktorá nie je taká úplne obyčajná. Totižto, sledujeme príbeh z pohľadu A, ktorý sa každý deň budí v tele niekoho iného. A nikdy nezostáva v tom tele dlhšie ako jeden deň. Vždy je to niekto v tom istom veku, a vždy zhruba v tej istej oblasti. A sa snaží zbytočne nemeniť život toho človeka, v ktorého tele sa práve nachádza. A tak sa jedného dňa zobudí v tele Justina. Ide do školy, ako obyčajne by Justin išiel, a tam stretáva Rhiannon. A tu sa začínajú veci komplikovať. Totižto, A proste niečo ohľadne Rhiannon učaruje a on/a túži ju vidieť častejšie. A tak sa všetko začína čoraz viac komplikovať a zamotávať...a viacmenej, tá hlavná zápletka ostáva podobná ako vo filme. Čo sa mi veľmi páčilo bol práve ten pohľad na to, ako to všetko prežíval/a A. Presne to mi vo filme chýbalo - aké to bolo preňho sa budiť vždy v inom tele, snažiť sa pochopiť život toho daného človeka a adaptovať sa. A tak sa deň čo deň ocitá A. vždy v inom tele a tá variácia ľudí bola o trošku iná ako vo filme - vzhľadom na to, že predsa len nemohli do filmu dať všetko, tak v knihe nájdete hneď viacero dní, ktoré sa vo filme neocitli - a niektoré som veľmi ocenila, lebo to bola taká príjemná zmena od takých obyčajných, priam až stereotypných postáv. Čiže, rozhodne si kniha zaslúži veľké plus práve vďaka tejto variácií postáv a aj vďaka tomu, že predsa sa v tej knihe nájde niečo, čo vás núti čítať, aj keď ste videli film. Bohužiaľ, čo beriem ako trošku nevýhodu je to, že tu chýbal nejaký väčší pohľad práve na život Rhiannon. Viem, že existuje akési "pokračovanie", čo je prerozprávanie tohto istého príbehu ale práve z pohľadu Rhiannon, ale proste, mi to chýbalo aj tu v tejto knihe - aspoň pár vecí prehodiť a podobne. Totižto, prišlo mi to tak, ako keby sa oni dvaja nebavili nikdy o ničom extrémne dôležitom alebo osobnom (hlavne, ak to malo by o nej). Ale každopádne, David Levithan píše neskutočne dobre a rozhodne tá kniha stála za to, aby som po nej siahla - a užila som si čítanie aj tak neskutočne a vôbec nezáležalo na tom, či som videla film aleb nie. Čo beriem ako veľké plus je aj samotný väčší náhľad do mysle A. (čo som už spomínala), a aj trošku iné zápletky ako sme mohli vidieť vo filme - ťažko povedať, čo sa mi páčilo viac, ale obe variácie deja mali čo to do seba. Popravde, obe dokopy dávajú taký ten ideál - ako to častokrát býva. David Levithan hoci neprišiel s najjednoduchším dejom, ho ale zvládol bravúrne a dotiahol to do konca tak ako sa patrí na takého dobrého autora. A takisto, veľké plus za koniec! Oveľa lepší než som čakala (a mohla som dúfať) a nemohla som byť viac spokojnejšia s tým, ako sa to celé skončilo. "Čas letí. Někdy to nevnímáte, ale někdy jako byste cítili každou vteřinu." David Levithan vo svojej knihe Den co den nerozoberá iba jednoduché otázky, a ba naopak, zaoberá sa aj tými zložitejšími - či už existencionalistickými alebo aj menej "závažnými" ako otázky ohľadne lásky a podobne. Rozhodne sa dá povedať, že knihá má potenciál zaujať veľmi veľký okruh čitateľov, či už tých mladších alebo aj starších. Den co den sa určite zaradí medz jednu z najlepších kníh, ktoré som za tento rok čítala - a možno nie len za tento rok.

Názov: Den co den Autor: David Levithan Séria: Den co den #1 Žáner: YA Počet strán: 360 strán Hodnotenie na GR: 3,97*/160 294 hodnotení Anotácia: Každý den se probudíte v jiném těle, každý den žijete život někoho jiného. A tak platí jedna jediná zásada – vyhněte se tomu, aby si někdo všiml, že na jeden den přebýváte v těle někoho jiného a nepleťte se do jeho života. Vše je v pořádku, až do rána, kdy se probudíte v těle Justina a zamilujete se do jeho přítelkyně Rhiannon. Od toho okamžiku všechna pravidla, podle nichž jste až do teď žili, přestávají platit. Konečně se objevil někdo, s kým chcete být den co den. "Teprve v drobných detailech se tihle lidé začínají rozchádzet a všechno je najednou hrozně složité a sporné. Jako by nebyli schopní si uvědomit, že bez ohledu na to, kdo je členem jaké církve, bez ohledu na pohlaví, barvu kúže nebo púvod, máme všichni společných 98% toho, kým jsme." Den co den je kniha, ktorá vyšla už pred pár rokmi. A vtedy na seba strhla ako-takú pozornosť a našla si aj nejakých tých čitateľov. Znovu sa do pozornosti dostala potom, čo sa do kín dostal film, ktorý vznikol práve na základe tejto knihy. A spolu s uvedením filmu do kina si vydavateľstvo Cooboo pripravilo aj re-edíciu vydania s touto úžasnou filmovou obálkou. "Kdyby se to netýkalo nikoho jiného, byla by to snadná volba. Ale není to tak vždycky? A není vždycky problém v tom, že se to týka i někeho jiného?" Den co den je kniha, ktorá nie je taká úplne obyčajná. Totižto, sledujeme príbeh z pohľadu A, ktorý sa každý deň budí v tele niekoho iného. A nikdy nezostáva v tom tele dlhšie ako jeden deň. Vždy je to niekto v tom istom veku, a vždy zhruba v tej istej oblasti. A sa snaží zbytočne nemeniť život toho človeka, v ktorého tele sa práve nachádza. A tak sa jedného dňa zobudí v tele Justina. Ide do školy, ako obyčajne by Justin išiel, a tam stretáva Rhiannon. A tu sa začínajú veci komplikovať. Totižto, A proste niečo ohľadne Rhiannon učaruje a on/a túži ju vidieť častejšie. A tak sa všetko začína čoraz viac komplikovať a zamotávať...a viacmenej, tá hlavná zápletka ostáva podobná ako vo filme. Čo sa mi veľmi páčilo bol práve ten pohľad na to, ako to všetko prežíval/a A. Presne to mi vo filme chýbalo - aké to bolo preňho sa budiť vždy v inom tele, snažiť sa pochopiť život toho daného človeka a adaptovať sa. A tak sa deň čo deň ocitá A. vždy v inom tele a tá variácia ľudí bola o trošku iná ako vo filme - vzhľadom na to, že predsa len nemohli do filmu dať všetko, tak v knihe nájdete hneď viacero dní, ktoré sa vo filme neocitli - a niektoré som veľmi ocenila, lebo to bola taká príjemná zmena od takých obyčajných, priam až stereotypných postáv. Čiže, rozhodne si kniha zaslúži veľké plus práve vďaka tejto variácií postáv a aj vďaka tomu, že predsa sa v tej knihe nájde niečo, čo vás núti čítať, aj keď ste videli film. Bohužiaľ, čo beriem ako trošku nevýhodu je to, že tu chýbal nejaký väčší pohľad práve na život Rhiannon. Viem, že existuje akési "pokračovanie", čo je prerozprávanie tohto istého príbehu ale práve z pohľadu Rhiannon, ale proste, mi to chýbalo aj tu v tejto knihe - aspoň pár vecí prehodiť a podobne. Totižto, prišlo mi to tak, ako keby sa oni dvaja nebavili nikdy o ničom extrémne dôležitom alebo osobnom (hlavne, ak to malo by o nej). Ale každopádne, David Levithan píše neskutočne dobre a rozhodne tá kniha stála za to, aby som po nej siahla - a užila som si čítanie aj tak neskutočne a vôbec nezáležalo na tom, či som videla film aleb nie. Čo beriem ako veľké plus je aj samotný väčší náhľad do mysle A. (čo som už spomínala), a aj trošku iné zápletky ako sme mohli vidieť vo filme - ťažko povedať, čo sa mi páčilo viac, ale obe variácie deja mali čo to do seba. Popravde, obe dokopy dávajú taký ten ideál - ako to častokrát býva. David Levithan hoci neprišiel s najjednoduchším dejom, ho ale zvládol bravúrne a dotiahol to do konca tak ako sa patrí na takého dobrého autora. A takisto, veľké plus za koniec! Oveľa lepší než som čakala (a mohla som dúfať) a nemohla som byť viac spokojnejšia s tým, ako sa to celé skončilo. "Čas letí. Někdy to nevnímáte, ale někdy jako byste cítili každou vteřinu." David Levithan vo svojej knihe Den co den nerozoberá iba jednoduché otázky, a ba naopak, zaoberá sa aj tými zložitejšími - či už existencionalistickými alebo aj menej "závažnými" ako otázky ohľadne lásky a podobne. Rozhodne sa dá povedať, že knihá má potenciál zaujať veľmi veľký okruh čitateľov, či už tých mladších alebo aj starších. Den co den sa určite zaradí medz jednu z najlepších kníh, ktoré som za tento rok čítala - a možno nie len za tento rok.