Román Mokrá ryba Volkera Kutschera je presne tak tematicky politickým, kriminálnymi činmi a mafiou prestúpeným dielom, akým i Berlín 30. rokov 20.storočia bol. Znateľná je autorova potreba reflektovať súveké problémy svojho hlavného mesta (zmietajúceho sa v porevolučnom i povojnovom (v tej dobe ešte netušenom medzivojnovom) duchu, s občanmi zmätenými a neistými), a vyjadrovať ich tak explicitne a tak naturálne, ako to len je možné. Túto autorovu snahu možno badať predovšetkým vo veľmi otvorených popisoch nočného života v dobovom Berlíne, v neustále rastúcej prostitúcii, nelegálnej distribúcii pornografického materiálu, ale, samozrejme, i liekov či drog. Počínajúce formovanie drogových kartelov či bossov profitujúcich z nočných barov alebo prostitúcie žien však nie je jediným motívom románu. Tým ďalším je i silne politicky ladený motív vzostupu komunistov k moci, ich silnejúci vplyv nielen v Rusku, ale i na západe či nedôvera miestnych nemeckých občanov a ich xenofóbia voči ruským prisťahovalcom, ale i nenápadné počiatočné korene nacizmu. Na pozadí týchto motívov a tém odkrýva autor kriminálny príbeh tak zamotaný a prepracovaný, že sa môže poľahky porovnávať i s inými velikánmi svetovej detektívnej literatúry. Je pravdou, že samotný román vsádza na formu, kompozíciu či postupy starších románov detektívneho žánru než na modernejšie dynamické postupy žánru thrileru, čo môže potenciálnych čitateľov sklamať, keďže určitá dynamika v diele nie je konštantná, príbeh plynie veľmi pomaly, jeho atmosféra je často budovaná skrz dialógy, ale i dlhé a presné popisy berlínskych reálií, istú autorovu stávku na genius loci, čo môže ostro kontrastovať s dnešnými postupmi moderných krimi románov. Samotnou naráciou dielo taktiež evokuje atmosféru starších diel významnejších autorov, a pozornejšiemu čitateľovi môže v množstve bodov Kutcherova štylistika ako i práca s postavami pripomínať napríklad známe detektívne romány G. Simenona s komisárom Maigretom v hlavnej úlohe, i keď prostredie diel nie je podobné, nadväzuje na podobnú mustru fabuly a narácie žánru. Atmosféra, motívy a aj hlavná postava je teda budovaná v duchu doby, autor sa prikláňa k postupom používaným v minulosti, snaží sa vyzdvihnúť dobovú societu, jej klady i zápory a vytvoriť čo najvieryhodnejší súveký fikčný priestor, ktorý zároveň môže množtvo čitateľov spoznať na vlastnej koži, preto často využíva popisy ulíc, názvy pamiatok a podobne (i keď pre neznalých Berlína je otázne, nakoľko sú presné). Autor teda s čitateľom potenciálne interaguje, má snahu preniesť svoju fikčnú realitu, svoj fikčný svet aspoň určitým prepojením do sveta čitateľa. Ak hovoríme o postavách, tie sú skrz na skrz plastické, veľmi realistické, i vyložene skazené, autor tvorí množstvo rôznych hrdinov s negatívnymi charaktermi - klamárov, zlodejov, dílerov, prostitútok, vrahov, žialbohu, aj skorumpovaných policajtov - no stále tieto postavy dokážu svojím správaním pôsobiť realisticky, ich charaktery síce nie sú vyslovene ľúbivé a pozitívne, či vyslovene kladné by čitateľ v diele napočítal na prstoch jednej ruky, Kutscher je stále schopný nezkĺznuť k ich absurdnosti, k nereálnosti či zbytočnej teatrálnosti správania. Každa postava teda pôsobí veľmi živo, spracovaná je realisticky a i tie negatívne dokážu pracovať so svojimi realistickými motívmi či požiadavkami. Samotná postava Gereona Ratha, komisára na mravnostnom oddelení a neskôr na oddelení vrážd je pravdepodobne najzaujímavejším prvkom knihy. Je potrebné oceniť, že autor sa výhyba, nie ako množstvo jeho kolegov, tvorbe hlavného hrdinu s vyložene kladnými vlastnosťami. Tento fakt, možno sprvu nie tak viditeľný, no postupom diela manifestujúci je pravdepodobne najlepšie spracovaným prvkom. Rath nie je iba klasický vyšetrovateľ, ktorý má všetkých 5 P, ktorý je vždy spravodlivý alebo čestný, inteligentný a svedomitý, ale zároveň je i veľmi búrlivý, tvrdohlavý, robí veci po svojom, nepočúva autority, nie je tak svedomitý, ako pôsobí, a už vôbec nie natoľko spravodlivý a čestný. Tento, v jednej kapitole sa javiaci ako kladný hrdina sa dokáže v kapitole inej nechať ovplyvniť prostredím v ktorom sa pohybuje, vybavovať si informátora z radov kriminálnikov za protislužby, s mafiou šnupať drogy z ,,cukorničky", a dokoca i horšie činy, ktoré síce nemôžeme nazývať intencionálnymi, no na každý pád určite nie sú korektnými či správnymi pre komisára na oddelení vrážd. Týmto mixom charakterových vlastností, kedy sa nám pred očami odvíja príbeh muža, ktorý dokáže byť milý, spravodlivý a i silne milovať a zároveň výborne klamať, zavádzať, byť citovo chladným vytvára skvelý koktejl charakteru hlavnej postavy, ktorá balancuje na hrane ľúbivosti a neľúbivosti, ktorá pôsobí živo, komplexne, v kontexte žánru netuctovo. Zápletka diela je zaujímavá, skrýva v sebe nielen očividné motívy, ale postupom diela odkrýva i hlbšie politické pozadie, ktoré je pre knihu kľúčové a nebyť občasných zbytočných či zdĺhavých vatovitých odbočiek či popisov, ktoré už tak zamotaný dej ešte viac komplikujú, by dielo ako také pôsobilo oveľa dynamickejšie, malo väčší spád, gradovala konštatne. Takto je román skôr hutnejšou detektívnou freskou medzivojnového Berlína ako počiatočného miesta liberalizmu, multikultúry, ale i reflexiou Nemecka a jeho nacistických počiatkov ako takých, ktorý síce ovplýva skvelou štylistikou, kontrastom dobra a zla, bohatými odkazmi na dobovú historóriu a prepracovanými postavami, ktoré si čitateľ veľmi ľahko obľúbi a aj zaujímavo spracovanou zápletkou a vyvrcholením s nie tak predvídateľným záverom, ktorá neskôr poslúžila ako predloha seriálu Babylon Berlín (v ktorom je však množstvo prvkov upravených podľa potreby scenáristov), no to, čo pridáva na obsahu často stratí na občasnej vatovitej forme, zbytočných odbočkách či dlhých a zdanlivo nepotrebných popisoch z minulosti života postáv.