Hlavná hrdinka Iris si svoj život predstavovala úplne inak. Pod nátlakom zo strany rodičov sa v minulosti vzdala svojho veľkého sna – venovať sa naplno šitiu a stať sa súčasťou parížskeho módneho biznisu. A tak jej ostala len nudná práca v banke, stereotypný život, a nie celkom ideálne manželstvo s uznávaným miestnym lekárom Pierrom. Keď na povrch vyplávajú udalosti z minulosti, o ktorých nemala ani tušenia, ožíva v nej silná túžba splniť si svoj dávny sen. Pochopenie u svojich najbližších však ani po rokoch nenachádza. A tak musí bojovať sama za seba a vymaniť sa zo zovretia túžob jej okolia. Vydá sa do Paríža, kde sa mení na vzornú “študentku”. Postupne sa zo “šedej myšky” stáva žiadaná žena, ktorej nadanie obdivuje celé okolie. Je postavená pred viacero výziev, a to nielen tých pracovných. Cestu jej skríži viacero zaujímavých ľudí, ktorí sa môžu stať kľúčom k jej úspechu. Dá sa však v živote odlíšiť, ktorí sú tí praví? Bolo to už dávnejšie, no mne sa zdá, akoby to bolo len včera, čo sa mi do rúk dostala prvotina od tejto francúzskej autorky – Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu. Hoci sa našlo celkom dosť ľudí, ktorí túto knihu odsúdili, ja som po jej prečítaní ihneď vedela, že sa táto autorka zaradí medzi mojich TOP autorov. Bola som vtedy pevne rozhodnutá, že siahnem aj po jej ďalších knihách. Tak sa aj stalo. Veľakrát mám pocit, že “typické” romány nie sú vždy to, čo moja čitateľská duša potrebuje. Preto po nich siaham pomenej, ako je tomu napríklad pri trileroch. Určite aj vy máte svojich obľúbených autorov, pri ktorých si zadovážite okamžite novú knihu a neriešite, či vás ďalší príbeh sklame alebo nie. Jednoducho autorovi veríte, baví vás jeho štýl písania, hltáte príbeh za príbehom a viete, že sa nebudete pri čítaní ani na chvíľu nudiť. Pre mňa je presne takouto autorkou Agnes Martin-Lugand. Jej knihy sú oddychovkami, ktoré sa čítajú s ľahkosťou, romány, ktoré nie sú “presladené”, ale realistické a hrdinovia sa vždy pasujú s nejakým životným problémom, ktorý môže postretnúť každého z nás. Autorka ma nesklamala ani knihou Šťastie mi uniká pomedzi prsty (5. v poradí, ktorá u nás vyšla). Jednotlivé postavy boli opäť vykreslené tak uveriteľne, že som sa s nimi ihneď zžila. Už samotný názov knihy je veľmi výstižný – sledujete osud hlavnej hrdinky, ktorá všetko pretrpela pre zachovanie pokoja, no aj tak to časom došlo do bodu, kedy si jednoducho povedala “stačilo”. S Iris som všetko prežívala od samého začiatku – život bez podpory a pochopenia blízkych. Do toho manžel, ktorý vám bude od prvej stránky nesympatický, nedokážete odhadnúť jeho pravé úmysly. Uvedomíte si však jedno – je to dokonalý manipulátor. Na druhej strane, sa celým príbehom tiahne boj srdca a rozumu, a aj preto budete niekedy nad rozhodnutiami hlavnej hrdinky pravdepodobne len krútiť hlavou. Autorka sa zameriava na psychiku postáv a dokáže ju podať skutočne veľmi dobre. Niet však divu, nakoľko sama psychológiu vyštudovala a istý čas pôsobila ako klinická psychologička. Aj v tomto prípade predstavila čitateľovi len minimum postáv, každá z nich si však v príbehu našla svoje miesto – niektoré sú plné empatie, iné zase závisti a nepochopenia. Netvrdím, že námet knihy je natoľko originálny, že ho nikde inde nenájdete. Možno vám samotná zápletka príde úplne banálna – krachujúce manželstvo, či skromná hlavná postava, ktorá si chce splniť svoj životný sen. Myslím si však, že práve v tom tkvie autorkino majstrovstvo a rozprávačský talent – podať príbeh čitateľovi tak, aby sa mu už od prvej stránky dostal pod kožu, aby obracal stránku za stránkou a chcel čo najrýchlejšie vedieť, ako sa to celé skončí. Ak teda inklinujete ku románom zo života, pri ktorých si oddýchnete, tvorbu tejto francúzskej autorky určite odporúčam.

Predtým, ako som sa pustila do čítania najnovšej knihy francúzskej spisovateľky Agnes Martin-Lugand, začítala som sa na internete do recenzií na jej predošlé diela. Z pozitívnych reakcií čitateliek som bola príjemne prekvapená, nečakala som totiž, že by u nás na Slovensku, kde čitateľky vyhľadávajú skôr domácu tvorbu, bola Martin-Lugand taká známa a jej knihy také vyhľadávané. Po prečítaní jej novej knihy Šťastie mi uniká pomedzi prsty musím priznať, že chválospevy na jej autorský štýl sú celkom oprávnené. Začnime však od začiatku. Kniha Šťastie mi uniká pomedzi prsty rozpráva príbeh Iris, ktorú čoraz väčšia nespokojnosť s vlastným životom dovedie k radikálnemu kroku. Chladné rodinné vzťahy, život v manželstve bez tepla lásky, nudná práca v banke a pohyb v snobskej spoločnosti zbohatlíkov nenapĺňajú Irisine predstavy o šťastí, preto sa rozhodne splniť si dávny sen z mladosti a absolvovať krajčírsky kurz v Paríži. Nová práca v odvetví módy, bohémsky život, ale i láska vášnivého muža jej zamotajú hlavu a zmenia zabehnuté uvažovanie o doterajšom živote. Ako to nakoniec dopadne? Klasický román o hľadaní šťastia a lásky je popretkávaný tajným rodinným tajomstvom Irisinej mecenášky Marthy, ktoré príbehu dodáva potrebný šmrnc. Nápad bol dobrý, autorka však motív mohla ešte viac vygradovať, aby to pôsobilo pre čitateľky šokujúcejšie. Komplexne však môžem zhodnotiť, že autorkin štýl písania je dobrý. Kniha sa ľahko a rýchlo číta a je príjemnou oddychovkou po náročnom dni. Dialógy sú vtipné, hlavná postava, ktorá je zároveň aj rozprávačkou príbehu, je sympatická, prostredie parížskych uličiek plné módy a bohémov je zaujímavé. Moje očakávanie, že román môže pôsobiť motivujúco, sa naplnilo. S postavou Iris sa môžu stotožniť mnohé ženy, ktoré si myslia, že život po tridsiatke sa už nedá zmeniť. Iris, teda vlastne Agnes Martin-Lugand nám však ukázala, že nikdy nie je neskoro zmeniť prácu, priateľov i partnera, ak nám nespôsobujú radosť. S hlavným posolstvom knihy, samozrejme, súhlasím a prajem všetkým čitateľkám, aby si možno aj po prečítaní tejto knihy uvedomili, čo im v živote spôsobuje šťastie a za čo treba bojovať.