Už pri predošlej knihe od tejto autorky ma prekvapilo, akým príjemným a pútavým štýlom píše, takže neviem, prečo ma to zarazilo aj teraz. No jej postavy sú tak strašne reálne, rovnako ako opis prostredia a dej sa posúva s takou ľahkosťou, že som znova zostala úplne očarená. Rovnako ako Dievča v modrom plášti, aj táto kniha sa venuje vojnovej tématike, no odhaľuje stránku vojny, ktorú asi mnoho ľudí nepozná. Väčšina kníh o druhej svetovej vojne sa zameriava priamo na fronty alebo na utrpenie Židov. No táto opisuje osudy obyvateľov Ameriky, ktorí sa síce mohli ako Američania cítiť, no vláda na to mala iný názor. Ide o ľudí s inými koreňmi, s predkami v iných krajinách, konkrétne s nemeckými a japonskými. Voči Nemcom bolo určite veľa ľudí skeptických najmä kvôli Hitlerovi a ich odlišným stranám vo vojne. Samozrejme, že nie všetci boli nacisti, ale je ťažké nemať predsudky v čase vojny, keď sa všetci boja o svoj život a všetko vyzerá byť bezútešné. No to s tými Japoncami ma prekvapilo. Vôbec som nevedela, že Amerika takto zaobchádzala so svojimi občanmi tohto pôvodu. Vraj sa to vyostrilo po japonskom útoku na Pearl Harbor, keď sa vláda začala obávať ďalších útokov a tak veľa ľudí japonského pôvodu obviňovala zo špionáže. Táto kniha sleduje život dvoch dievčat v roku 1944, ktoré sa obe ocitli so svojimi rodinami v internačnom tábore Crystal City. Niektorí ľudia prišli o svoje domovy úplne, iní dúfajú, že sa budú môcť po vojne vrátiť. Podmienky v tábore síce neboli najhoršie, no žiť pod neustálym dohľadom ozbrojených strážcov, dodržiavať rôzne obmedzujúce pravidlá a každý deň znášať niekoľkohodinové sčítavanie - to musí byť naozaj hrozné. A na takýto život boli odsúdené aj Margot a Haruko. Haruko prichádza do tábora so svojou malou sestrou a mamou, niekoľko mesiacov po tom, čo do tábora zobrali jej otca. Po dlhom čase sa znova stretávajú, no všetko je iné, než bolo predtým. Jej brat je na vojne, oni prišli o svoj domov a jej otec pred ňou niečo tají. Celý čas bola naštvaná, odhodlaná nenávidieť toto miesto a vrátiť sa jedného dňa domov. Páčilo sa mi aká bola cynická a sarkastická, z nejakého dôvodu mi to bolo sympatické. Bolo jasné, že ide o človeka, ktorý sa len tak nenechá zlomiť a umlčať, hoci aj ona mala svoje slabé chvíľky, keď vedela byť veľmi emotívna. Margot bola úplne iná. Všetko chcela mať pod kontrolou, často bola nervózna a nad všetkým neustále premýšľala. Na jednu stranu bola veľmi racionálna a potláčala svoje emócie, no inokedy si nemohla pomôcť a konala len podľa nich. Podobne ako Haruko, aj ona sa v tábore ocitla po tom, čo najprv vzali jej otca a po nejakom čase za ním prišla aj ona s mamou. Zo všetkých síl sa snaží, aby bol ich život čo najnormálnejší a všemožne pomáha svojej mame, ktorá je tehotná. Musí však bojovať s predsudkami voči jej Nemeckému pôvodu, ktoré nezmizli ani za múrmi internačného tábora. A navyše, dievčatá musia skrývať aj svoje priateľstvo, pretože nemecká a japonská strana tábora sa snažia od seba držať čo najďalej a pre obe by to bolo príliš komplikované. Veľmi som ocenila, že hoci sa počas celej knihy striedali pohľady oboch dievčat, rozprávanie bolo vždy napísané z pohľadu prvej osoby. Vedela som sa tak lepšie vcítiť do obidvoch postáv a spoznať ich myšlienky a vnútorné prežívanie. Zaujímavou vsuvkou bolo aj to, že pred niektorými kapitolami sa nachádzali krátke poznámky od Margot aj Haruko, ktoré niekedy komentovali, čo sa bude diať alebo ako dané udalosti prežívali. Najzaujímavejšie na tom bolo to, že vždy si ich názory protirečili a v podstate naznačovali, že sa blíži niečo zlé a že sa to čoskoro stane. To celý čas udržiavalo napätie a ja som bola ako na ihlách, keď som striehla na ten okamih. Až mi bolo ľúto, keď sa začali veci kaziť a ja som vedel, že príbeh čoskoro vyvrcholí. Priala by som si, aby bola kniha dlhšia alebo aby sa niektoré veci medzi postavami viac vyjasnili... pretože koniec ma vážne zasiahol a dúfala som v niečo iné. Príbehy však niekedy potrebujú aj také konce a knihe to len pridalo na reálnosti, takže v konečnom dôsledku sa nesťažujem, len ma niektoré veci mrzeli. Na niekoľkých záverečných stranách sa nachádzajú aj poznámky od autorky, ktoré trochu osvetlili históriu za týmto príbehom a rovnako tam prezradila, kde našla inšpiráciu na túto knihu a čo malo byť jej odkazom. Takéto veci ma vždy zaujímajú, preto som si ich veľmi rada prečítala a získala tak trochu väčší rozhľad aj v tejto téme. Vojna okolo nás je krásnou knihou o osudoch obyčajných ľudí, ktorých zasiahla vojna a ktorí museli nájsť odvahu žiť v krajine, ktorá ich neprijímala. Zároveň je to však príbeh o priateľstve dvoch dievčat, o zložitých rodinných vzťahoch a neistote, ktorá prichádza ruka v ruke s vojnou. Všetko podčiarknuté úžasným štýlom autorky, ktorá dokáže postavy priam oživiť. Túto knihu naozaj veľmi odporúčam! :)