Je veľmi málo kníh, ktoré sa stanú legendami. Spomedzi všetkých vo fantastike vytŕča naozaj iba zopár a Nadácia od Isaaca Asimova je jednoznačne jedným z tých najdôležitejších stavebných kameňov modernej fantastiky. Osobne si myslím, že predstavovať tuzemskému čitateľovi toto veľdielo je ako nosiť drevo do lesa. Predsa len, od jeho prvého vydania uplynulo takmer osemdesiat rokov a celkovo vyšla v českom alebo slovenskom preklade už sedemkrát v šiestich rôznych vydavateľstvách – od samizdatového vydania z roku 1989 až po najnovšie, druhé slovenské vydanie z vydavateľstva Lindeni z tohto roku. Napriek tomu však môžu existovať čitatelia, najmä mladšie ročníky, ktorí o Nadácii v živote nepočuli. Nuž teda, poďme na to. „Galaktická ríša trvá už niekoľko milénií a nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo v budúcnosti zmeniť. Napriek tomu sa v jej hlavnom svete Trantor objavuje matematik Hari Seldon a pomocou svojej vedy zvanej psychohistória predpovedá v krátkom čase jej nevyhnutný pád a nasledujúce obdobie barbarstva. Pádu nie je možné zabrániť, no je možné skrátiť obdobie temna z tridsaťtisíc rokov len na tisíc. Seldon spolu so svojimi prívržencami zakladá dve Nadácie, základne, ktoré majú temnotu skrátiť a slúžiť ako zárodok ešte veľkolepejšieho druhého Galaktického impéria. Toto je prvých dvesto rokov prvej z Nadácií“. História Nadácia/Základňa začala najskôr vychádzať v podobe seriálu poviedok, či skôr noviel. Tá prvá s názvom Foundation, neskôr v knihe premenovaná na The Encyclopedists, vyšla v americkom magazíne Astounding Science Fiction pod vedením Johna W. Capmbella, Jr. v máji 1942. V tom čase bol Asimov už známy autor (rok pred tým mal napríklad na svojom konte už dve z jeho najznámejších poviedok: Liar! a Nightfall (ktorú neskôr v spolupráci s Robertom Siverbergom prepísal do známeho rovnomenného románu). K prvej časti série sa pridávali ďalšie, až napokon v roku 1949 vyšlo celkovo osem noviel, osem kapitol, ktoré neskôr vydavateľstvo Gnome Press postupne od roku 1951 publikovalo v podobe prvej knižnej trilógie Foundation (Nadácia), Foundation and Empire (Nadácia a Impérium – prip. vyd. Lindeni) a The Second Foundation (Druhá Nadácia – prip. vyd. Lindeni). Prvá kniha trilógie, Nadácia, tak predstavuje akúsi zbierku navzájom poprepájaných prvých piatich kapitol série. Asimova v písaní inšpirovalo dielo Úpadok a zánik Rímskej ríše (The History of the Decline and Fall of the Roman Empire) od Edwarda Gibbona o pomalom, no nevyhnutnom páde Rímskej ríše. A vidno to. V Asimovovom diele sa na ploche väčšej než jeden ľudský život odvíja osud nie jedného človeka či skupiny ľudí, nie jednej planéty, ale celého galaktického Impéria, ktorého úpadok, podobne ako pád samotného Ríma, jeho obyvatelia vôbec nepozorovali. Nadácia vznikla ako útočisko pre vedu - ako spôsob uchovania vedy a kultúry starého Impéria po stáročia barbarstva, ktoré sa už začali [...] Nadácia je povinná pomáhať všetkým národom, ktoré od nej žiadajú vedeckú asistenciu. Vysoký idealizmus nadačnej vlády a ušľachtilé a morálne ciele zakladateľa Hariho Seldona neumožňujú zvýhodňovať niektoré celky na úkor iných Nadácia a jej zasadenie Celý dej prvej knihy o Nadácii sa prakticky odohráva na planéte Terminus, resp. v jej blízkom okolí v „pustatine“ na okraji galaxie, kam Hari Seldon základňu pre druhé Galaktické impérium a zároveň vedeckú encyklopedickú Nadáciu umiestnil. Asimov zasadil dianie v knihe do obdobia skorého, no nevyhnutného pádu Galaktického impéria, do obdobia poklesu ríšskeho vplyvu v odľahlých oblastiach, do obdobia, keď sa začínajú lokálne mocenské boje prefektúr a postupný úpadok vedy, techniky i civilizácie ako takej. Už počas prvých rokov, v čase dokončovania Galaktickej Encyklopédie sa ukáže jej zámer a vplyv na okolité mocenské zoskupenia, ako i jej skutočný cieľ a cesta, ktorou ten cieľ má dosiahnuť. Samotné kapitoly (ktoré ostali zhodné s pôvodnými názvami jednotlivých noviel) pritom dávajú tušiť míľniky tejto cesty. Psychohistorici. Encyklopedisti. Starostovia. Obchodníci. Obchodní magnáti. Už len na základe týchto pár slov môže čitateľ usúdiť, že úloha Nadácie bude trocha iná ako to, čo Seldon sľuboval na začiatku knihy. A jej úloha sa vyvinie prirodzenou cestou, sama od seba, prostredníctvom jednotlivých kríz, ktoré budú ohýbať Nadáciu a spolu s ňou smer dejín. Pritom bude musieť bojovať o svoje miesto pod hviezdami. Tak ako priťahoval kedysi aj bohatý Rím nechcenú pozornosť rôznych barbarských kmeňov, aj Nadácia, inštitúcia bohatá na vedecké znalosti, bude časom čoraz viac priťahovať pozornosť mocipánov, susedov a napokon i samotného zvyšku Ríše. Terminus a druhá Nadácia na opačnom konci galaxie sú semienkami novej renesancie a zrodenia druhého Galaktického impéria. Na túto nádhernú dráhu posiela Terminus prvá kríza, ktorej práve čelíte. Na diele je trocha poznať nános času. Treba si uvedomiť, že Asimov písal nadáciu v 40-tych rokoch, v čase vrcholiacej druhej svetovej vojny a pomaly nastupujúcej vojny studenej, v čase, keď objav atómovej energie patril k najnovším výdobytkom, a v čase vlády art deca ako vizuálneho a dizajnérskeho štýlu. Práve preto môžeme v Nadácii nájsť odkazy na rôzne druhy superscience - vesmírne lode cigaretového oblého tvaru, osobné štíty, transmutátor kovov, blastery a samozrejme na všadeprítomnú atómovú energiu, ktorá poháňa úplne všetko: od vreckovej baterky cez osobný ochranný štít až po obrovské kozmické bitevné lode, a ktorá hrá v Nadácii dôležitú úlohu. To všetko patrí k Zlatému veku science fiction, v počas ktorého Asimov tvoril, k pulpovému dedičstvu a k technooptimizmu, ktorý súčasným dielam fantastiky často chýba. Podobne je to aj s ostatnými kulisami. Vezmite si napríklad Galaktické Impérium. Asimov nebol ani zďaleka prvý, kto toto klasické klišé použil (táto výsada náleží Robertovi Williamovi Coleovi a jeho dielu The Struggle for Empire: A Story of the Year 2236 z roku 1900, kde Cole pozdvihol viktoriánske Britské impérium ku hviezdam), no Asimov rozhodne ako prvý dal Ríši hĺbku i šírku, štruktúru, históriu i mocenské pozadie a urobil ju uveriteľnejšou. Podobne postupoval aj s inými aspektmi knihy. Ako príklad si vezmime známe úvodníky z Galaktickej encyklopédie, výňatky z Galaktickej encyklopédie na začiatku každej kapitoly. Dnes už patria k úplne bežnej praxi autorov fantastiky. Pomocou nich spisovateľ nepriamo vysvetľuje a rozširuje dej a jeho zasadenie. Asimov však patril k prvým, kto tento prvok začal vo fantastike využívať, pričom neskôr ho nasledovalo aj množstvo iných tvorcov vo svojich knihách i filmoch. Postavy Asimovova Nadácia v podstate nemá hlavnú postavu – resp. tou je Nadácia sama, ako zárodok budúcej Druhej Ríše. Dej však má jednateľov a hýbateľov, ktorí ho postrkujú ďalej. Či už je to Hari Sledon, geniálny matematik a sociológ, ktorý vypracoval psychohistóriu a zistil pravdu o páde Ríše, Salvor Hardin, tvrdohlavý, no charizmatický kupec, starosta, Hober Mallow, tvrdý a nekompromisný obchodný magnát, či niektorí ďalší. So všetkými sa stretávame len na malú chvíľku, len na pár stranách jednotlivých kapitol, aby sme ich zastihli v kľúčových okamihoch krízy, v zlomovom bode, ktorý posunie Nadáciu a celú budúcnosť o niekoľko skokov dopredu. Sú to práve oni, rebeli, kto posúva celú inštitúciu sídliacu na planéte Terminus vpred. Práve tieto postavy sa búria proti zákonom, slepému sledovaniu nastoleného smeru a zabehaných koľají. Práve tým pôsobia ako faktor, ktorý určuje smerovanie celej Nadácie a vlastne celej galaxie v ústrety Druhého Impéria. Ich smerovanie je vypočítané s istou presnosťou na úspech, majú akési tušenie že práve v ohni krízy sa kuje lepšia budúcnosť, a preto sa jej, napriek snahám okolitého prostredia, nesnažia predísť. Práve naopak predpokladajú, že kríza sa v podstate vyrieši sama, keď k nej dôjde. Svojou činnosťou a prirodzenosťou prispievajú k vyriešeniu zlomových bodov a posúvajú Nadáciu o krok ďalej. To, či v nej budú alebo nebudú hrať nejakú úlohu, je jej súčasťou. Pritom každý z nich má svoj vlastný postoj k Seldonovmu plánu na tisíc rokov. Postavy samotné stretávame maximálne na rozsahu niekoľkých desiatok strán, no napriek tomu dokázal autor aj na takejto malej ploche vystihnúť ich charakter. Isaac Asimov ako majster bol známy tým, že na malej ploche dokázal minimom slov povedať viac, než iní autori na celých stranách, navyše často skôr prostredníctvom dialógov a akcie než prostredníctvom popisu. A práve v týchto spôsoboch vyjadrenia je jeho sila. Autor nám v rámci deja ukazuje kľúčové okamihy, keď a ako sa jednotlivé postavy rozhodli pre niečo, čo ďalej posunulo dej: Seldona nám a ukazuje v okamihu, keď odhaľuje svoje plány na založenie Nadácie, Hardina a Mallowa pri prechode z jednotlivých štádií Nadácie na iné. Postavy pri tom väčšinou neustále prízvukujú, že dosiahnuť svojho cieľa sa dá aj nekrvavou cestou. Stačí, ak máte dôvtip a vedomosti. Psychohistória PSYCHOHISTÓRIA […] Gaal Dornick ju nematematickými metódami definoval ako matematický odbor, ktorý sa zaoberá reakciami ľudských spoločenstiev na stanovené sociálne a ekonomické stimuly […] […] Vo všetkých týchto definíciách je implicitný predpoklad, že príslušné ľudské spoločenstvo je dostatočne veľké na štatistické účely. Minimálna veľkosť takéhoto spoločenstva sa dá určiť pomocou Prvej Seldonovej teorémy, ktorá […] Ďalším nevyhnutným predpokladom je, že príslušné ľudské spoločenstvo si samo neuvedomuje psychohistorickú analýzu, takže jeho rekcie sú skutočne náhodné […] […] Základom všetkej funkčnej psychohistórie je rozvoj seldonovských funkcií, ktoré vykazujú známky kongruencie s tými spoločenskými a ekonomickými silami, ktoré […] Asimovova psychohistória je jednoznačne mytologický aspekt Nadácie. Tak ako má Duna svoje korenie a Bene Gesserit, Star Wars svoju Silu a rytierov Jedi, tak Nadácia má svoj tajomný vedný odbor a psychohistorikov. Isaac Asimov bol najmä vedec a popularizátor vedy (čo je koniec koncov vidno aj pri porovnaní počtu jeho vedeckých a vedeckofantastických kníh, pričom tie prvé prevyšujú sci-fi romány v pomere minimálne 3:1) a taký je aj jeho prístup. Psychohistória ako vedný odbor pochádza z teórie ideálneho plynu (o čom sa sám autor rozpisuje vo svojej autobiografii, I Asimov (č. ako Já Asimov)). Psychohistória sama v rámci knihy pôsobí ako striktná veda využívajúca matematiku, štatistiky, sociológiu a psychológiu. Pritom sa opiera o rôzne postuláty a pravidlá, ktoré zaviedol sám jej autor, Hari Seldon. Je to teda tak trocha fabulácia a Asimov tak trochu ťahá za nos čitateľa, ktorý sa neustále v podvedomí pohráva s myšlienkou, či by to naozaj nemohlo fungovať, či by sa vskutku nedalo štatisticky predpovedať správanie ľudí. Politika, náboženstvo a všade prítomné intrigy. Nadácia nepatrí medzi akčné knihy. Isto, dej má spád a číta sa veľmi rýchlo a ľahko. Koniec-koncov, Asimov bol vypísaný Pán Autor. No dej sa zameriava viac na politiku a vývoj spoločnosti než na akčné scény. Podobne aj jeho postavy viac využívajú zákulisné ťahy, intrigy a lišiacku prefíkanosť než hrubú silu. K tomu koniec–koncov vedie aj citát, ktorým sa jedna z postáv, Salvor Hardin riadil: „Násilie je posledným útočiskom neschopných.“ Kniha tak zobrazuje využívanie psychológie a obchodníckej prešibanosti. Veľmi dobre je to vidno v pasážach, kde Nadácia a autor koniec-koncov sám, manipuluje ľuďmi pomocou viery a náboženstva. Diktuje planétam, ktoré stratili vedomosti o svojej predchádzajúcej vyspelej technológii, aby ju uctievali, akceptovali akýchsi technokňazov vyučených a vysvätených na samotnom Termine, ktorí sa budú o ešte nedávno funkčné relikty minulosti starať a obsluhovať ich, pričom len samotná Nadácia má skutočné vedomosti o tom, čo ako v skutočnosti funguje. Zahmlievanie, predstieranie, všetko zahalené do tajomna, mysticizmu a skutočnej až fanatickej viery. Dym a zrkadlá v prospech budúcnosti. V tomto má znova dielo blízko k Dune či k Chválozpevu na svätého Leibowitza, hoc k omnoho mladším knihám, kde náboženstvom podporená veda má za úlohu pomôcť preklenúť barbarskú dobu alebo spoločnosť. Nadácia sa postupne aj vďaka tomuto stáva politickou a obchodnou veľmocou s jediným cieľom, ktorý kedysi vytýčil jej zakladateľ Hari Seldon. V tomto smere sa však podľa môjho skromného úsudku autor splietol. Zatiaľ čo pri psychohistórii stále v človeku vŕta ten povestný červík „čo ak“, pri technokňazoch si neviem osobne dosť dobre predstaviť, že by absencia atómovej energie či akejkoľvek inej vysoko rozvinutej technológie viedla v tak krátkej dobe, akú Asimov popisuje, k nastoleniu jej zbožňovania. Je to však hra, na ktorú mile-radi pristúpite a začítate sa ďalej a hlbšie. Preklad Teraz trocha k slovenskému prekladu. Jeho autorom je Patrick Frank, ktorý už prekladal niekoľko kultových science fiction a fantasy diel, od Narnie cez Stopárovho sprievodcu galaxiou až po nedávne Nikdekoľvek, no častokrát s rôznym úspechom. Je známe, že napríklad v Stopárovi vynechal niekoľko statí. Preto som k Asimovovmu najslávnejšiemu dielu v slovenskom preklade pristupoval zvedavo i trocha obozretne. Prvé, čo isto skalným fanúšikom padne do oka je samotný názov. Foundation, ako sa v origináli kniha volá, má niekoľko významov. Jednak ide o (finančnú alebo vedeckú) nadáciu, ale zároveň ide aj o základňu v slova zmysle založiť niečo. V úplne prvých vydaniach terminológiu rozoberal so samotným Asimovom autor prvého samizdatového vydania, p. Smékal, ktorý zvolil názov Základna (odkaz TU): Podobne k tomu pristúpil aj Dušan Slobodník v slovenskom preklade z roku 1991, kedy použil názov Základňa. Má to svoj zmysel, pretože Foundation na Termine má slúžiť ako základ pre Druhú Ríšu. Na druhej strane, v druhom českom vydaní z roku 1991 z vydavateľstva AG Kult, ktoré sa neskôr premenovalo na And Classic, Classic a Banshies, bol použitý výraz Nadace (preklad Jarmila Pravcová). Uvedené vydavateľstvo je však známe svojimi nepresnými prekladmi (za ktoré dokonca získalo zopár anticien), takže osobne si myslím, že jednoducho vzali slovník a použili prvý výraz, ktorý tam našli. Preto ma celkom prekvapila argumentácia Viktora Janiša, kvalitného a renomovaného českého prekladateľa, prečo sa v novom českom vydaní rozhodol znova použiť názov Nadace namiesto Základna. Jeho vyjadrenie môžete nájsť TU a vyjadrenie šéfredaktora Arga TU. Je otázne, akým spôsobom p. Frank postupoval, či mal vedomosti o uvedenej problematike, alebo či došlo na jeho rozhodnutie či priamo rozhodnutia vydavateľstva staviť na zavedenú značku, ktorá je už pod pojmom Nadacia dlhé roky zapísaná na českom a slovenskom trhu. Napriek obavám je preklad remeselne dobre zvládnutý a nie je mu čo vytknúť. Azda pri zbežnom porovnávaní s originálom ako aj s predchádzajúcimi vydaniami pôsobia niektoré termíny či vetné zoskupenia trocha atypicky, je to však len osobná preferencia recenzenta. Napríklad pocket nucleo-bulb je v knihe akési svietidlo na atómový pohon, ktorý p. Frank preložil jazykovo správne ako nukleožiarovku, kým napr. Viktor Janiš ako atómovú baterku (čo je podľa mojej osobnej preferencie trocha hladší a funkčnejší, i keď menej doslovný preklad). Ako ďalší príklad uvádzam jednu z mnohých náhodne vybraných viet, ktoré sme porovnali s originálom a s inými prekladmi predchádzajúcich vydaní: Originál (1951): I lack the resilience to withstand your rattling mouth. Základňa (Práca, 1991): Už nie som taký výbojný, aby som vedel čeliť tvojim večne rapotajúcim ústam. (Dušan Slobodník) Nadace (Argo, 2009): Už nemám sílu znášet to tvoje věčné postěkavání. (Viktor Janiš) Nadácia (Lindeni, 2020): Strácam schopnosť vydržať tie tvoje nekonečné reči. (Patrick Frank) Knihe inak nie je čo vytknúť. Pevná väzba, kvalitná ilustrácia na prednej strane, pravdepodobne zobrazujúca sochu samotného Seldona. Snáď troška zamrzí absencia papierového obalu pri knihe takéhoto významu, ale to je isto len osobná preferencia. Celkovo možno povedať, že ani po takmer sedemdesiatich rokoch od jej prvého vydania kniha nestratila nič zo svojej aktuálnosti a čitateľnosi a stále dokáže fanúšika fantastiky vtiahnuť do deja. Príbeh Nadácie nie je ale kompletný, je to len malý, i keď dôležitý kúsok v epickej skladačke s cieľom obnoviť padlú Ríšu a skrátiť dobu temna na nevyhnutné minimum. Je to prvý krok. Na tie ďalšie, s názvom Nadácia a Impérium a Druhá Nadácia, si budeme musieť ešte chvíľku počkať. Na záver chcem poďakovať vydavateľovi, že sa znova po rokoch vrátil základný kameň fantastickej literatúry do slovenského prekladu. Verdikt: V novom slovenskom vydaní Nadácie dostáva domáci čitateľ jednu z najväčších klasík science fiction a základný kameň modernej fantastky. O diele samotnom niet čo špekulovať, absolútna klasika, ktorá si isto svojich fanúšikov nájde aj v dnešnej dobe. Je však možné, že sa nad niektorými stránkami knihy súčasný čitateľ pousmeje. Hodnotenie: 100% (ako fanúšik Asimova: 101%)

Možno už viacero z vás počulo o známom a kultovom sci-fi diele Nadácia. Ak aj nie, určite vám bude známe meno Issac Asimov. Na svojom konte má diesatky diel, ako napríklad Séria o Galaktickej ríši, Fantastická cesta alebo aj Ja, robot. Prvá časť série s rovnomenným názvom ma rýchlo vtiahla do pútavého a dobre vymysleného sveta. Na príbehoch naozaj oceňujem, ak sa autor vyhrá s prostredím, históriou, jazykom a s ďalšími prvkami. V tomto prípade je to vesmír, niekoľko celých svetov a planét, komplexne prepojených určitou hierarchiou, mocenským postavením, kultúrou a politikou. Ústredným motívom je projekt psychohistorika Hariho Seldona – vytvorenie Galaktickej encyklopédie obsahujúcej všetky vedomosti rozsiahleho Impéria. Predpovedá totiž zánik Galaktického impéria a chce uchovať vedomosti, ktoré sa mu podarilo zhromaždiť. Postupne sa ukazuje, že ide o viac než len encyklopédiu. Hari Seldon a jeho tím vymysleli plán na základe matematickej a štatistickej predpovede udalostí na niekoľko desiatok rokov dopredu. V príbehu sa zoznámime s viacerými odlišnými postavami. Kniha je rozdelená na päť častí – Psychohistorici, Encyklopedisti, Starostovia, Obchodníci a Obchodní magnáti. V každej časti je jedna ústredná postava, ktorá ovplyvňuje smerovanie celého deja. Je to netradičné, preto medzi jednotlivými časťami je neraz aj posun v čase a čoraz viac sa napĺňa predpoklad Hardiho Seldona. Na jednej strane ma mrzelo, že o niektorých postavách nevieme viac, nie je tu hlavný protagonista, s ktorým by sa mohol čitateľ stotožniť, ale na druhej strane má príbeh viacero úrovni a pohľadov, ako ho vnímať. Ako väčšina sci-fi príbehov, aj tento nám prináša pokročilé technológie, no v určitom smere ukazuje, že pokrok niekedy ustupuje ľudskej povahe. Boje a súperenie utláčajú vedu do pozadia, nie je dôležité napredovať, ale získavať kontrolu, nové územia a moc. Nadácia nám tak ukazuje nielen možné technologické pokroky, cestovanie naprieč planétami, nové zbrane a silové polia, ale aj rôznorodosť ľudskej povahy. Isaac Asimov sa nezdržiava nepotrebnými opismi ani rozhovormi, často sa aj malé detaily neskôr ukážu ako dôležité a neustále udržiava čitateľa v pozornosti. Čo sa stane? Aký to bude mať dopad? Nečakajte ľúbostné scény, hádky alebo nezmyselné konverzácie. Nadácia je čistokrvný sci-fi príbeh, ktorý odhaľuje jedinečný svet, jeho smerovanie a ľudskú povahu. Jedinou drobnosťou, ktorá mne ako čitateľovi až tak nesedela, bolo práve striedanie hlavných postáv, na ktoré som si musela zvykať. Nepodarilo sa im ma tak úplne nadchnúť, ale vyvážil to skvelý a komplexný dej a jasné známky toho, že autor má všetko detailne premyslené. Pri stom výročí narodenia autora Isaaca Asimova, ktoré je práve tento rok, vychádzajú postupne v slovenčine nové vydania tejto série od vydavateľstva Lindeni. Nechýbajú nové obálky, ktoré sú pútavé a výborne ladiace k príbehu, ale aj nový preklad od Patricka Franka. Všetkým priaznivcom tohto žánra môžem Nadáciu iba odporúčať, dovolím si tvrdiť, že je to high level, ktorý len tak niekto neprekoná. Rozhodne ide o dielo, ktoré by nemalo chýbať na poličke žiadneho fanúšika science fiction literatúry. Dokáže však zaujať aj všetkých priaznivcov skvele vystavaných príbehov, v ktorých sa neustále niečo deje a skúmame nielen záhady vesmíru, ale aj ľudskosti. Výborný a prepracovaný sci-fi príbeh, ktorý nás zoberie skúmať nielen hlbiny vesmíru a jeho tajomstvá, ale aj ľudí a ich pohnútky. Boj o moc, súperenie, pokrok i viera, všetko je prepojené a ovplyvňuje sa. Nadácia od Isaaca Asimova je dielo, ktoré by nemalo chýbať na poličke žiadneho fanúšika science fiction.

Je naozaj zvláštne, ba dokonca jedným zo zvláštnych čitateľských okamihov, držať po viac ako desaťročí v rukách Isaaca Asimova a jeho Nadáciu opäť. Kultovo známa sci-fi séria, bola len časťou životného diela amerického spisovateľa ruského pôvodu, na ktorého dielach boli postavené mnohé vízie svetov budúcnosti, príbehov, filmov a fantázie ľudí. Opäť sa ponoriť do príbehov, ktoré pozná každý správny fanúšik sci-fi literatúry si žiada akúsi prípravu. Vyriešenie restov, príprava vhodného miesta na čítanie až keď je všetko navôkol v poriadku, môže nastať to pravé vychutnávanie si pohodlného čítania. Nadáciu nikto nesfilmoval. Možno z rešpektu, alebo len z náročnosti celého deja. A možno je to tak dobre. Nepoznačená hollywoodom sa číta stále inak. Svet fantázie a predstáv je len na čitateľovi a nie na vízii filmárov a grafikov. Nadácia sa vrátila a to v štýle hodnej celej série. Čítať Asimovu Nadáciu je zážitkom. Najmä pri uvedomení si v akom čase bola napísaná a čo sa zatiaľ vo svete udialo. Aký boj o moc a vládu nad ostatnými sa dovtedy prejavil, ak o tom dokázal písať a predstihnúť dobu. Vydavateľská značka Lindeni patriaca pod vydavateľstvo Albatros sa pustila do vydávania všetkých troch dielov Nadácie. 7 desaťročí starý príbeh, ktorý svojim vekom je vlastne stredne starý dôchodca, mal už niekoľko vydaní. Obálky rôznej kvality a úrovne grafiky v tomto prípade nie sú pokračovaním štýlu, ktorý už pri prvom pohľade jasne selektuje, kto si knihu kúpi a kto nie. Obálky, ktoré prinieslo Lindeni, vychádzajú z hesla „Aj málo je veľa“. Už prvý diel, ktorý mám v rukách a mohol som vďaka nemu prežiť po rokoch znova príbeh v ďalekej, naozaj veľmi ďalekej budúcnosti, prináša víziu toho, že ani dvojka a trojka nebude o inom. Jedna ústredná ilustrácia a všetko to, čo potrebujete vedieť. Prelietavajúci stroj poza mohutnú sochu s neobyčajnými vežiakmi v pozadí dávajú jasný signál, s čím bude mať čitateľ dočinenia a zároveň tento obraz láka dozvedieť sa viac. Inak tomu nebude ani pri ďalších dieloch. Veď prvý diel sa na ne odvoláva na zadnej strane obálky. Knižka vychádza v slovenskom preklade Patricka Franka z verzie vydanej v 2004 v Bantam Spectra Books, New York. V mnohých slovenských knižniciach sa povaľujú staré české vydania, ktoré sa medzi čitateľmi objavovali najčastejšie. Po toľkých rokoch je ťažké porovnať, či slovenský preklad mohol v niečom meniť pocity. V každom veku je vnímanie Isaaca Asimova iné. Najmä ak je myseľ ovplyvnená všetkou ostatnou sci-fi tvorbou a miestami myslíte na Valeriana. Lenže takmer všetko to sci-fi, ktoré produkuje Hollywood a moderná literatúra v mnohom stavalo na svetoch z fantázie Isaaca Asimova. Pohľad na knihu je zmiešaním očakávaní, aj potešenia. Rovnako tak vedomia, že pôjde o sériu, ku ktorej sa nepochybne vrátite možno o ďalších 10 – 15 rokov. Tvrdá obálka má povrch tvorený nematným materiálom, no parciálny lak sa predsa len nachádza na mene autora a názve knihy. Má to tak nepatrný efekt pre dotyk. zrejme nie len v jednej slovenskej knižnici jej čitateľ dopraje miesto a uvoľní aj miesto pre očakávané dva ďalšie tituly. Jednoducho preto, že čeština nie je slovenčina a už bolo na čase. Asimov príbeh napísal v roku 1950 a vydaný bol rok na to. Ubehlo teda neuveriteľných 70 rokov. Tento fakt je nutné zopakovať.

Vedecká fantastika druhej polovice 20. storočia vzhliadala na svet z ramien obrov, medzi ktorých nepochybne patril aj Isaac Asimov. Znie to možno pateticky, ale naozaj existujú romány, ktoré môžeme považovať za piliere sci-fi a jedným z nich je určite Nadácia. Tento rok sme si pripomenuli sté výročie narodenia jej autora a nový slovenský preklad je skutočne dôstojnou oslavou tohto výročia. Na konci 40. rokov 20. storočia sa v literatúre začalo hovoriť o veľkej trojke autorov science fiction, do ktorej patrili Robert A. Heinlein (1907 – 1988), Arthur C. Clarke (1917 – 2008) a Isaac Asimov (1920 – 1992). V súčasnosti už takéto pomenovanie neexistuje a ani by nedávalo asi zmysel, no veľmi dobre vyjadruje status každého zo spomínaných spisovateľov: písali desaťročia romány a poviedky, ktoré sa navždy zapísali do dejín fantastiky, ich hlas znel naprieč svetom a jazykmi, dosahovali aj značný ohlas medzi kritikou aj širšou verejnosťou, vytvorili diela, ku ktorým sa vracajú celé generácie čitateľov. Ak chcete poznať dôvod tohto neustáleho záujmu, určite siahnite po Nadácii, prvej knihe zo série o ďalekej budúcnosti, ktorá v roku 1966 získala ocenenie Hugo ako najlepšia žánrová séria všetkých čias. Po troch knihách, ktoré tvoria pôvodnú sériu, pribudli neskôr ďalšie štyri, spolu tak tvoria monument, akému sa jednoznačne oplatí venovať pozornosť. O čom je vlastne príbeh tejto výnimočnej knihy? Pôvodný román vyšiel v roku 1951, hoci mu predchádzalo uverejňovanie jeho častí v predchádzajúcich rokoch v časopise Astounding Science Fiction. Asimov uvažoval o využití témy procesu úpadku rímskeho impéria a napadlo mu vytvoriť jeho galaktický variant. V extrémne vzdialenej budúcnosti bude existovať galaktické impérium, no dosiahne svoj vrchol a čaká ho nevyhnutný kolaps nasledovaný tisícročiami chaosu. V snahe skrátiť mnohotisícročný rozvrat založil matematický génius Hari Seldon vedu s názvom psychohistória a vytvoril predpovede, ako sa podarí prostredníctvom série kríz impérium obnoviť. Na účel vybudovania novej civilizácie mu mala poslúžiť planéta na okraji galaxie. Takto vznikla Nadácia. Isaac Asimov bol chemik a vede zasvätil značnú časť života. Je potrebné uvedomiť si, že vedecká fantastika predstavuje len časť jeho tvorby, v skutočnosti sa stal pomerne známy aj ako autor učebníc. Jeho vedecké znalosti boli ohromné a aj v Nadácii vidieť, že prikladal obrovskú váhu pozitivizmu. Koncept psychohistórie ako vedy, ktorá kombinuje psychologické pozorovania so štatistickým modelovaním správania veľkých skupín ľudí je mimoriadne aktuálny aj v súčasnosti. Stačí si spomenúť na všetky matematické modely a predikcie ekonomického vývoja, hospodárskych kríz alebo hoci aj šírenia vírusov a zistíme, že Asimov je nám stále blízky. V čom spočívala psychohistória? Správanie jednotlivcov vie byť iracionálne a chaotické, no dostatočne veľká masa ľudí je, naopak, čiastočne predvídateľná a ak sa navyše obmedzia premenné, ktoré by masu odklonili od požadovaného smeru vývoja, dokáže sa predvídať dianie do ďalekej budúcnosti. To obmedzenie spočíva predovšetkým v tom, že ľudia nesmú poznať psychohistorickú analýzu. Na tomto predpoklade svoju vedu budúcnosti vytvoril matematický génius Hari Seldon. Román Nadácia sa skladá z piatich kapitol, každá nesie iný názov a odohráva sa v inom časovom úseku: Psychohistorici, Encyklopedisti, Starostovia, Obchodníci, Obchodní magnáti. Jednotlivé kapitoly predstavujú vždy veľkú krízu a spôsob ako sa s ňou účastníci vysporiadali. Veľké sociálne pohyby vždy sprevádzala politika, boj o moc, ekonomické tlaky, no neraz aj náboženstvo a každý z týchto prvkov zohrá v Nadácii svoju úlohu. U Asimova sa nevyskytuje prepracovaná psychológia postáv, dôraz kladie skôr na štruktúru udalostí a tie vždy presahujú osud jednotlivca. Pri čítaní je potrebné trochu zohľadniť čas, ktorý uplynul od napísania knihy, no preklad Nadácie do slovenčiny môžeme v našom priestore bez váhania zaradiť medzi najvýznamnejšie udalosti v literárnej fantastike v roku 2020.