Táto malá knižka ukrýva príbeh o päťnásťrocňom chlapcovi, Christopherovi, ktorý ma autizmus a vníma svet úplne inak ako ostatní. Nenávidí keď sa ho ľudia dotýkajú a žltú farbu, avšak miluje čísla a matematiku. No čo je najdôležitejšie, Christopher chce rozlúštiť záhadu zavraždeného psa, ktorého našiel on sám. Zdanlivo detektívny príbeh ukrýva o mnoho viac. Dozvedáme sa ako človek s autizmom rozmýšľa a funguje, taktiež ako sa s niečím takým vysporiadajú rodičia, prispôsobia alebo to nezvládnu. Tento príbeh mi príde tak skutočný, práve preto, že postavy, ich životy a rozmýšľanie bolo opísané veľmi realisticky. Avšak dáva do pozornosti aj to ako sa Christopher vysporiada aj s problémami, ktoré zažíva každý z nás, avšak rozhodne ich vníma inak. Ide o veľmi pekný príbeh, plný uvedomení, myšlienok, ktorý je občas smutný a občas zase smiešny. No najmä je to nezabudnuteľná knižka. Ako posledné chcem vyzdvihnúť spracovanie a dizajn, neuveriteľná krása či už zvonka alebo zvnútra. Okrem toho členenie kapitol podľa prvočísel je skvelý nápad, taktiež rôzne obrázky, výpočty či schémy. Obohacuje to už tak skvelý príbeh. Prečítajte si.

“To je ďalší dôvod, prečo nemám rad romány. Sú to samé klamstvá o veciach, ktoré sa nikdy nestali, a ja som z toho celý roztrasený a vystrašený. A preto je všetko, čo som tu napísal, čistá pravda.” . Táto kniha ma pred rokmi očarila v angličtine a teraz ma znova očarilo slovenské vydanie od Lindeni. Lebo toto by sa dalo čítať dokola, také to je krásne. Knižka je o chlapcovi menom Christopher, ktorý má Aspergerov syndróm. Je úprimný, nemá rad hluk a dotyky ľudí, má rád fakty, nerozumie vtipom, a je naozaj ťažké nezamilovať si ho. Strašne milá a pekná záležitosť je táto kniha. Inakosť je pekná vec, tak to už všetci pochopme.

Akonáhle sa v postave nájdete, je márne pokúšať sa do knihy nezamilovať na prvú stránku, a tak tomu bolo aj v mojom prípade. Christopher je 15-ročný chlapec, ktorý vníma svet trošku inak ako ostatní a ktorého zmýšľanie sa sústreďuje čisto na fakty, emócie úplne vynecháva. No zvieratá sú mu veľmi blízke, a tak keď narazí na mŕtveho susedkinho psa, rozhodne sa prísť záhade na koreň. Fascinovalo ma nahliadať do mysle chlapca s Aspergerovým syndrómom a práve v priamočiarosti jeho konanie som sa našla. Bavilo ma môcť na pár stránok žiť život človeka, ktorý rozumie fungovaniu sveta okolo nás predovšetkým v číslach, a ktorý nedokáže zaklamať. Rozumela som mu, verila som v jeho úsudky a stala som sa jeho najväčšou fanúšičkou. Nesklamala ma ani dejová línia, aj keď v tomto prípade nebola až taká podstatná. Síce som tušila, čo sa za všetkým tým vyšetrovaním skrýva, no Markovi Haddonovi sa aj napriek tomu podarilo prekvapiť ma a v závere som už nevládala spochybniť nič, čo nám autor naservíroval. Rozhodne ju radím k zatiaľ najlepším počinom roka 2022 práve pre jej jedinečnosť a nápaditosť, obzvlášť kvôli pocitom, ktoré vo mne dokázala vyvolať. Prečítajte si.