Objal som ho okolo pása. Bolo to ako objímať leva. Ten kocúr vážil najmenej tonu.

„Pozri,“ začal Krištof, keď vytiahol pazúry z mojej prikrývky. „Nemôžem odísť, kým ti nepomôžem. Ja som pravidlá nevymyslel.“

„Kto ich teda vymyslel?“

Krištof na mňa hľadel očami pripomínajúcimi zelené koráliky. Položil mi predné laby na plecia. Voňal mydlom, mačacou mätou a oceánom v noci.

„Ty, Jackson,“ odvetil. „Ty vymýšľaš pravidlá.“

V Jacksonovom živote sa znenazdajky zjaví kocúr Krištof, aby mu pomohol v ťažkých chvíľach. Je veľký, úprimný, no vymyslený. A myslíte si, že nejaký vyfantazírovaný kocúr dokáže vytrhnúť človeka z biedy?

Láskyplný príbeh o tom, aké nevyhnutné je mať priateľov, či už skutočných, alebo vymyslených.