MARTIN KUKUČÍN (1860 – 1928) vlastným menom Matej Bencúr, patrí k najznámejším slovenským spisovateľom. Pochádzal zo sedliackej rodiny, v ranom veku opustil svoju rodinu a domov a odišiel do škôl. Odchod z domova sa pre Kukučína stal hraničnou situáciou, ku ktorej sa opakovane vracal nielen v súkromí, ale aj vo svojej tvorbe. Študoval na slovenskom gymnáziu v Revúcej, v Turčianskom Svätom Martine, Banskej Bystrici a na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Po maturite v Šoproni, od r. 1885, študoval medicínu v Prahe, kde sa aktívne zúčastňoval činnosti kultúrneho spolku slovenských študentov Detvan. Po ukončení štúdií Martin Kukučín prijal lekárske miesto v Dalmácii na ostrove Brač. Oženil sa tam s o dvadsaťdva rokov mladšou Pericou Didolićovou a v roku 1907 sa s ňou vysťahoval do Južnej Ameriky, kde pôsobil ako lekár medzi chorvátskymi vysťahovalcami. Na Slovensko sa vrátil až v roku 1922, no nie natrvalo. Do konca života žil v Chorvátsku, kde aj zomrel. Je autorom mnohých poviedok, noviel, románov, ako aj cestopisov a divadelných hier. Medzi jeho najznámejšie prózy patria poviedky Rysavá jalovica (1885), Neprebudený (1886), Keď báčik z Chochoľova umrie (1890), ako aj román Dom v stráni (časopisecky 1903 – 1904). Písal aj literárne kritiky a preložil niekoľko próz z ruštiny (prózy N. V. Gogoľa).