Ľudstvo bojuje v tiahlej vojne s mimozemšťanmi a prehráva. Najvyšší armádni dôstojníci veria, že len geniálny veliteľ by mohol zvrátiť osud celého sveta. Navyše to však musí byť niekto dostatočne tvárny a ovládateľný. A presne takí sú detskí regrúti, ktorých zatvárajú do vojenskej školy. Americký spisovateľ Orson Scott Card má na konte takmer stovku publikovaných textov rôznych dĺžok. Enderova sága patrí k tým najznámejším. To, čo začalo poviedkou v roku 1977, sa postupom rokov rozrástlo na rozsiahlu šestnásťdielnu sériu. Čitateľ má tak šancu zoznámiť sa so svetom presne nešpecifikovanej budúcnosti. V tejto ľudstvo čelí hrozbe invázie mimozemskej civilizácie známej ako hmyzáci. Prvé dva pokusy pritom dokázali odvrátiť len veľmi teste. Aj z toho dôvodu prišlo rozhodnutie vycvičiť čo možno najväčší počet armádnych dôstojníkov, ktorí by Zem dokázali ochrániť. Takisto si ale uvedomujú, že vojsko musí viesť nadaný stratég. Vojenské prípravky postupne plnia študenti z rôznych kútov sveta. Tí sú navyše od raného detstva sledovaní cez monitory a vystavení rôznym skúškam. V mene hesla, že účel svätí prostriedky, sú tak súčasťou tohto vojenského náboru už deti. Šesťročný Ender je vybraný pre svoje pozoruhodné schopnosti a následne doslova hodený doprostred vlčej svorky. Budúci dôstojníci sú totiž vychovávaní v zmysle zásady, že prežije len ten najmocnejší. Vyučujúci do vzťahov medzi študentmi zasahujú len veľmi zriedka. No aj to len preto, aby ich medzi sebou skôr rozoštvali, než inšpirovali k spolupráci. Ender teda pripomína stratené rozzúrené šteniatko a čitateľ mu, napriek okolnostiam, v istom bode začne držať palce. Na stránkach potom sleduje to, ako rastie a ako sa mení. Ako prekonáva prekážky a vedením určené míľniky. Na jednej strane je fascinujúce vidieť jeho rast a geniálnu myseľ. Na tej druhej tieto udalosti v čitateľovi vyvolajú celú škálu protichodných pocitov. Najskôr fascináciu, neskôr znechutenie, ale aj pochybnosti prerastajúce do krízy morálky. Pretože ľudstvo možno bojuje o prežitie, ale pomedzi to sa ničí aj samo. Lebo podobne ako v minulosti, keď sa objavovali rôzne detské armády, aj teraz sú národy ochotné obetovať všetkých a všetko. V mene akéhosi pomýleného vyššieho dobra. To však z detí, teda z ich vlastnej budúcnosti, vyrába, v tom lepšom prípade, psychické trosky. Tempo rozprávania je prispôsobené týmto hlboko morálnym i filozofickým témam. V niektorých momentoch je síce svižnejšie, ale inak si drží o niečo pomalší ráz. Čiastočne aj preto, že väčšinu knihy tvorí opis niekoľkoročného výcviku. Card sa navyše snažil jednotlivé lekcie vysvetľovať odlišnými spôsobmi. Tiež nezabúdal na priblíženie „tej druhej strany“. Takže pred každú kapitolu vložil prepis rozhovorov veliacich dôstojníkov. Vďaka tomu do istej miery síce poľudštil ich správanie, ale zároveň potvrdil, že sú to oportunistické pijavice, ktoré sa nezastavia pred ničím. No a toto všetko umocňuje zážitok z prečítaného. V čitateľovi to prebúdza protichodné emócie a núti ho pýtať sa, či si ľudstvo za týchto podmienok vôbec zaslúži byť zachránené. Román Enderova hra približuje čitateľovi verziu budúcnosti, v ktorej svet čelí možnej mimozemskej invázii. Tej sa armáda snaží zabrániť činmi takými drastickými, že prakticky odsudzujú spoločnosť na rozklad. Pomalšie rozprávanie je plné morálnych i filozofických presahov, ktoré prinútia nielen premýšľať, ale aj pochybovať. Zrejme teda neulahodí každému. Hodnotenie: 80 %