Ava Lavenderová je úplne normálne dievča. Až na to, že má krídla. Jej brat, dvojča Henry, krídla nemá, zato však vôbec nie je úplne normálny chalan. Vitajte v rodine Lavenderových. Ava Lavenderová sa s krídlami narodila. Boli je prirodzenou súčasťou ako oči alebo ruky, napojené na všetky telesné systémy. Nebolo možné ich amputovať. Pre medicínu sa stala neobjasniteľnou záhadou. Hoci sa Ava v knihe objaví až niekedy v polovici, práve ona je rozprávačkou nielen svojho príbehu, ale príbehu celej svojej rodiny. A dej je to hutný a plnohodnotný aj do času, kým sa Ava so svojimi krídlami vôbec narodí na tento svet. Všetci predkovia Avy boli trochu iní ako väčšina ľudí okolo nich. Tak svojsky milí a uletení. Čím dlhšie však človek knihu čítal, a čím viac sa ponáral do rodinných tajomstiev a trápení, tým väčšmi sa neškodné a milé čudáctvo menilo na trochu strašidelné šialenstvo. Zoznámime sa s prababičkou Maman, babičkou Emilienne a Avinou mamou Viviane. V predošlých generáciách sa, prirodzene, objavovali aj muži, ale ženy boli... dôležitejšie. A silnejšie. Láska v ich životoch mala svoje miesto, hoci to nikdy nebola láska šťastná. Žeby práve ona bola prekliatím rodiny? „Tvrdit, že Viviene Lavenderová mala pronikavý čich, by byl podceňující výrok. Dokázala poznat, jestli je žena těhotná ještě dřív, než to dotyčná zjistila sama – voněla zvláštní kombinací třtinového cukru a orientálních lilií. Štěstí mělo pronikavou nakyslou vůní citronu nebo limetky. Zlomená srdce voněla překvapivě sladce.“ Podivuhodné a krásne soužení Avy Lavender je knihou plnou smútku a nostalgie, ale, paradoxne, dlho vlastne vôbec nie je smutná. Napriek tým krídlam, na ne nezabúdajte ani na sekundu. Pri jej čítaní som na jazyku cítila chuť vanilky a pri srdci hrejivé teplo. Určite za to mohli koláče a pečivo, ktoré v miestnej pekárničke piekli najskôr babička a neskôr mama dvojčiat Avy a Henryho. Obaja súrodenci sú zvláštnymi bytosťami. Narodili sa v jeden deň z lona jednej matky a bývajú spolu v jednom dome, no predsa sú si absolútne cudzí. Alebo ich spája viac, ako sa navonok zdá? Avino „prekliatie“ je viditeľné a hmatateľné, krídla s rozpätím viac ako 3 metre neschováte len tak. Henry je na pohľad normálny. Až na to, že nerozpráva, pretože to nepovažuje za potrebné, má svojské tiky a neznáša dotyky. Ich mama Viviene urobí to jediné, čo si myslí, že potrebujú. Schová ich pred svetom v dome, ktorý im má nahradiť celý svet. Ale schováva v ňom najmä seba a svoju zranenú dušu. Pretože kým sa naučíme milovať niekoho, kto si to zaslúži, často najskôr prejdeme trpkou skúškou bolestnej lásky. A niektorí sa to aj napriek tomu nenaučia nikdy. „Na ty, kteří jsou jiní, číhá nebezpečí za každým rohem. A co byla naše rodina – já s křídly, Henry s němým jazykem a matka se zlomeným srdcem – než skupinka podivných bytostí?“ Leslye Waltonová napísala krásnu knihu. Podivuhodné a krásne soužení Avy Lavender je presne takou, ako to prezrádza už názov. Podivuhodnou. Na fantasy a sci fi príbehy sme zvyknutí, čo je však toto? Dielo plné fantázie, a predsa nie fantasy, dielo plné lásky, a predsa nie romantika. Autorka používa krásny jazyk, s absolútnou vážnosťou píše o absolútne nereálnych veciach priam ako o faktoch. Je to čarovné čítanie, ktorému som úplne podľahla. A vôbec som sa tomu nebránila. Ale považujem za dôležité upozorniť potenciálnych čitateľov, že niekoľko posledných strán preplačete. Román je drámou života jednej rodiny, členovia ktorej majú schopnosť získať si čitateľa bez zaváhania na svoju stranu. Odporúčam ho najmä citlivým a vnímavým dušiam, čitateľom, ktorí sa neboja okúsiť niečo neznáme. Mne toto dielo ostalo v duši.