Na knihe je pozoruhodný fakt, že vývoj značnej časti opisovaných javov dokážeme sledovať počas našich životov. A nie je toho málo. Záber Smilovej knihy je značný a zasahuje do takých rôznorodých oblastí ako sú vesmírne a prírodné katastrofy, násilné konflikty, vojny a teroristické útoky, geopolitická transformácia, vzostup a úpadok svetových mocností, environmentálne zmeny a to všetko vyargumentované kvantom dát, čísel a štatistík. Takmer 40 strán použitej literatúry svedčí o precíznej príprave, kniha je vedecká a zároveň pútavá neodolateľným spôsobom, akým vedia upútať práve katastrofy. "Nemáme však jak zjistit, jestli zveličujeme, nebo naopak podceňujeme to, co má přijít, ať už je to nevysvětlitelné, náhodné sklouznutí k megaválce, hloubka zášti militantního islámu nebo náhodné mutace virových genů. Jestliže tato rizika hrubě podceňujeme, nezbývá nám mnoho, co bychom moli udělat, abychom dosáhli změny." Svet je značne zložitý, v každom komplexnom jave prebiehajú spätné väzby a interakcie vo vnútri, ale aj s okolím. Osobitne to platí pre environmentálne (napríklad klimatické) zmeny, respektíve schopnosť predpovedať ako sa budú vyvíjať. Nehovoriac o tom, že nikto nepozná budúce hodnoty potrebných ukazovateľov a nečakané zmeny. Aj preto Smil priznáva, že niektoré odhady budúceho vývoja sú do určitej miery len špekuláciami. Kapitolu Ekosystémy a ekonomika by si mali prečítať všetci, ktorí posudzujú zmeny klímy čiernobielo ako prevažne negatívne. Smil predkladá názor, že zložitosť klimatických zmien a ich prejavov nemá jednoznačne negatívne dopady, nachádza aj viaceré pozitívne, avšak nezľahčuje ich. Ukazuje napríklad na predlžovanie trvania lesných požiarov, ktoré sú z roka na rok devastujúcejšie. V politickej oblasti je podľa Smila najpravdepodobnejšia nová „konfigurácia moci“. V globálnom vodcovstve nastane posun od USA k inému významnému hráčovi. Kto to však bude? Samostatný štát alebo ich zhluk, napr. moslimských štátov? Smil presvedčivo argumentuje proti tomuto názoru a tvrdí, že ak aj nejaký štát jeho aktivity k dominancii privedú, tak to nebude v takom rozsahu ako sa to podarilo USA po roku 1945. Svetové geopolitické usporiadanie môže podľahnúť aj diskontinuite a prudkým zlomom, napr. aktivity Severnej Kórei v kombinácii s impulzívnosťou reakcií zo strany USA v posledných dňoch a týždňoch vzbudzujú obavy o vývoj, ktorý nedokážu odhadnúť ani tí najlepší analytici. Smil je skeptický aj v súvislosti s arabskými krajinami a islamom. Pre budúce polstoročie bude významné demografické správanie arabskej populácie: vysoká pôrodnosť a podiel mladých mužov v populácii sú už teraz v ostrom kontraste napríklad so starnúcou populáciou európskych krajín. Ďalším aspektom osobitne s islamom je výrazné zaostávanie v modernizácii, čo neznamená nevyhnutne len osvojovanie si princípov liberálnej demokracie, ale napríklad aj stav vedeckého vývoja alebo zdravotnej starostlivosti, pričom obidvoje sú podľa autora v negatívnom stave. A Európa po celý ten čas upadá. „Nader (2003) řadí projevy obžerství mezi čtyři znaky společenského úpadku, společně s volebními manipulacemi, všudypřítomnou kriminalitou bílých límečků a nadbytečným blahobytem velkých firem. Chlubit se majetkem se stalo novou normou, kterou dokládá velikost nových domů a aut.“ Globální katastrofy a trendy je kniha určite vhodná aj pre študentov sociálnych vied a humánnej geografie - nájdu v nej výborne opísané nielen rôzne demografické javy a ich previazanosť s ekonomickými procesmi (napr. brilantnú analýzu prebiehajúcej demografickej katastrofy v Rusku), zároveň sú v nej vynikajúco vysvetlené sociálne nerovnosti prostredníctvom ukazovateľov ako Giniho koeficient, zdravotná starostlivosť, rozdelenie príjmov v populácií a ďalších. Text navyše bohato dopĺňajú rôzne fotky, grafy, tabuľky, schémy a štatistiky. Kniha Vaclav Smila je ako stvorená na spoločenskú diskusiu, rozhovory a komentáre. A nadovšetko je žiaduce, aby si ju všimli a prečítali tí, ktorí rozhodujú a nesú zodpovednosť za javy, ktoré dokážu ľudia ešte ovplyvniť.