Túto knižku som prvýkrát prečítala v roku 2017, keď vyšla v origináli. Už vtedy sa mi fakt páčila - som predsa nejaká fanúšička - a tak som sa tešila na tohtoročný re-reading v slovenčine. Na druhýkrát vo mne príbeh neočakávane zarezonoval úplne novým spôsobom a knihu skrátka milujem. Online sa Eliza Mirková stáva neohrozenou LadyConstellation - záhadnou autorkou populárneho webkomiksu More príšer. Offline je iba dievčaťom, ktoré sa snaží bez kamarátov prežiť strednú školu a ktoré má nezdravý prístup asi ku všetkému. Veci sa v jej živote zmenia k lepšiemu, keď do jej školy prestúpi nový chalan. Zhodou náhod je nielen fanúšikom, ale tiež jedným z najznámejších autorov fanfiction k Moru príšer. Elizu však čaká skutočne náročný rok... Eliza a more príšer je ideálne čítanie pre všetky tvorivé duše, introvertov a oddaných fanúšikov. Hlavná hrdinka Eliza totiž spĺňa všetky tri kritéria. Presne vie, aké je to stratiť sa vo vymyslenom svete, aké je to ťahať za nitky vo vlastnom príbehu, aký môže byť fandom úžasný i toxický zároveň... Aj aký ťažký môže byť niekedy prechod do "skutočného" sveta. A že tá hranica vlastne nie je až taká jednoznačná. Autorka naozaj autenticky pracuje s myšlienkou online života, zachytáva všetky stránky fandomu a prostredníctvom Elizinho komiksu šíri lásku a nadšenie z tvorby a kreatívneho procesu medzi svojich čitateľov. Ak teda niekde narazíte na tvrdenie, že je táto kniha ako milostný list pre fandom, buďte si istí, že je to pravda. Eliza je zároveň ťažký introvert a škola je pre ňu utrpením o to viac, že má duševné problémy. Neviem, či ju budete mať radi (ja áno), no jej charakter je vykreslený naozaj detailne a sledovať jej cestu i myšlienkové pochody je podľa mňa naozaj fascinujúce. Eliza a more príšer je ideálne čítanie pre ľudí, ktorí očakávajú od contemporary aj iné veci ako romantiku. Hoci tu máme veľmi milý, pozvoľne rozvíjajúci sa vzťah, vo veľkej miere sa kniha venuje práve duševnému zdraviu tínedžerov či konfliktom v rodine. Oceňujem, že autorka neodsunula na bočnú koľaj Eliziných rodičov (ktorí to myslia dobre, lenže Elizine hodnoty a záujmy vôbec nechápu) či mladších bratov - pôsobia skutočne a sú naozaj súčasťou deja. Navyše Francesca so všetkými témami pracuje veľmi citlivo a realisticky. Ide skrátka o premyslený, plnohodnotný príbeh zo života, ktorý si užijete a ešte si z neho môžete niečo odniesť. Eliza a more príšer je ideálne čítanie pre všetkých. Možno sa vám bude zdať tempo pomalšie, no vďaka autorkinmu jednoduchému štýlu písania vám bude dej určite ubiehať. Nechýbajú ani ozvláštnenia v podobe vierohodných ukážok z chatov postáv, z Elizinho komiksu či jeho prepisu. Možno si ho zúfalo zamilujete (ako ja) a možno nie - určite ním však nebudete zbytočne zahltení. Eliza a more príšer je ten typ knihy, ktorý by ste si mali prečítať buď preto, že proste chápete a v mnohom sa nájdete, alebo preto, že dostanete skvele spracovaný náhľad do života niekoho diametrálne odlišného a vďaka tomu aspoň trochu pochopíte. Odo mňa Eliza dostáva zamilovaných 5* a odhodlané odporúčanie.

V obchodoch nájdete obrovské množstvo kníh pre deti. O zvieratkách, o princeznách či strašidlách, o dopravných prostriedkoch či povolaniach. Bezpochyby je každá krásna a deťom dá veľa. Potom je tu však kniha S ockom sa nebojím, ktorú napísala a ilustrovala Soosh. Táto je jednoducho iná. Možno si poviete, v čom iná? Má obrázky, trochu textu, tak je ako každá kniha pre deti. Možno máte pravdu. Ja však v tejto knihe vidím oveľa viac. Je určená pre deti od troch rokov. Dovolím si však tvrdiť, že nie deti ocenia túto knihu, ale hlavne rodičia. Kniha má v sebe tak nádherné posolstvo, že som pri listovaní mala slzy v očiach. Deti ocenia krásne ilustrácie, ale rodičia v nich budú vidieť oveľa viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Kniha je venovaná vzťahu medzi otcom a dcérou. Puto, ktoré je neprekonateľné. Pre otca je dievčatko princezná, ktorú treba ochraňovať. Pre dcéru je otec pevnou oporou a hrdinom v každej situácii. Autorkine ilustrácie sú tak precítené láskou a otcovským putom, že máte chuť od dojatia plakať. Otec s dcérou sú vyobrazení v tých najbežnejších situáciách. Ako sa spolu hrajú, ako spolu tvoria nové veci, ako sa vedia navzájom utešiť či rozosmiať. Ukazuje jedinečný vzťah, ktorý môže byť iba medzi otcom a dcérou. K tomu všetkému je napísaných iba pár slov. Viac netreba. Tá jedna veta alebo dokonca len jedno slovo vystihuje dokonale obraz, ktorý v tej chvíli vidíte. Som si istá, že pre deti bude kniha zaujímavá. Ocenia ju skôr dievčatká. Môžu si povedať „aha, takto sa hráme aj my s ockom“. Alebo uvidia, že aj iný ocko má rád svoju dcérku a vie sa s ňou zahrať alebo odplašiť bubákov spod postele. Na poslednej strane knihy nájdete aj dojímavú poznámku autorky. Dozviete sa, čo ju viedlo k vydaniu tejto knihy a prečo je otec vykreslený ako obor oproti drobunkému dievčatku. Aj tieto slová ma dojali. Vlastne tak, ako aj celá kniha. My doma nemáme malé dievčatko, len synčeka. Preto pevne verím, že príde niekedy aj kniha o vzťahu mamy a syna. Nič to nemení na tom, že mne sa kniha nesmierne páči. Viem si ju predstaviť ako darček pre oteckov od ich dievčatiek. Na sviatok, či Deň otcov. Ale ocenia ju aj ich malé princezné, ktoré sa budú tešiť z úchvatných obrázkov. Pre mňa je kniha dokonalá kvôli jej jednoduchosti. Bude dokonalá aj pre vás?

Tento rok skoro celý mediálny svet fičí v znamení Černobyľu a letu na Mesiac. Predpokladám, že populárny seriál o jadrovej katastrofe máme už všetci za sebou, je čas prehodiť list a letieť na Mesiac :) Ak tak spravíte prostredníctvom publikácie Dobytie Mesiaca, budete mať pocit, že ste náš satelit dobyli vy sami :) Český autor Tomáš Přibyl nám pripravil grandióznu prechádzku históriou programu Apolla.V prológu sa stretneme s americkým prezidentom Kennedym, ktorý "posvätí" kozmické lety a doslova vystrelí knihu do vesmíru. Prostredníctvom takmer 500 fotografií prežijeme s kozmonautami skoro všetko - prvý tragický let, úmorné hodiny na trenažéri aj navliekanie sa do skafandrov. No počkajú si na nás aj infarktové stavy pri výpadkoch riadiacich systémov kozmickej lode či komplikované pristávacie manévre rôznych druhov. A hlavne - spolu s Armstrongom spravíme na Mesiaci ten prvý "veľký krok pre ľudstvo". Autor je v prístupe k téme kozmológie veľmi vecný a stručný, veci rozhodne neromantizuje. Zameriava sa skôr na technológiu, ako na osudy samotných kozmonautov. Každý z programu Apollo má svoju vlastnú kapitolu, v úvode ktorej je vždy veľmi praktické zhrnutie. V ňom sa dozvieme presnú dĺžku daného kozmického letu, dátum štartu aj pristátia a mená posádky. Přibyl nás prevedie detailami konštrukcie kozmických lodí a vysvetlí ich fungovanie. Dôraz kladie na popis manévrovania lode, technické zdokonalenia jednotlivých modelov a nevynecháva ani informácie o tom, koľko "komfortu" majú kozmonauti vo vnútri svojej kabíny a lunárnych modulov. Kniha ale napriek technickej detailnosti nepôsobí suchopárne, a to nielen vďaka úžasným fotografiám. Přibyl totiž dielo šikovne osviežuje častými pikoškami a zaujímavosťami "zo zákulisia". Vďaka ním je kniha ľahko stráviteľná aj pre laikov, hlavne jej druhé dve tretiny. Mňa veľmi pobavil husársky kúsok, ktorý si letci pripravili navzájom. Kozmonauti, ktorí mali na Mesiaci vykonávať rôzne pozorovania, mali v skafandri na zápästí ľavej ruky denníček s rozpísaným postupom aktivít na Mesiaci. Ten museli vždy do detailu nasledovať, akonáhle pristáli na Mesiaci. Záložná posádka, ktorá ostala na Zemi, tento denníček pre svojich kolegov trošku okorenila. Pridala im do neho fotky obnažených dievčat z Playboya, ku ktorým dopísala otázku: "Vidíš nejaké zaujímavé kopce a údolia?" Práve tieto časté zaujímavé vsuvky dávajú knihe dušu a dielo sa tak stáva výborným kúskom nielen pre fajnšmekrov, ale na svoje si tu môžu prísť aj laici - "hobbysti". Môžem ju rozhodne odporučiť aj ako výborný darček hlavne pre pánov. Prezeranie fotografií bude baviť aj tých, ktorí normálne po knihách nesiahajú. Publikácia Dobytie Mesiaca je určite jednou z tých, ku ktorým sa budete radi vracať. Jej grafické spracovanie a téma ponúka instatný únik z reality - únik z povrchu zemského do nekonečných vesmírnych diaľok. A ešte otázka na záver. Tipnite si, čo sme ako ľudstvo zanechali na Mesiaci ako prvé? Vrece odpadkov.

Najnovší preložený román Ruth Ware nás zavedie do prostredia luxusnej lode plaviacej sa v severných vodách, ktorá skrýva obrovské tajomstvo. Podarí sa nám ho spolu s odvážnou novinárkou odhaliť? Novinárka Laura Blacklocková dostala ponuku, ktorá sa v jej brandži neodmieta. Má stráviť týždeň na úplne novej výletnej lodi Aurora Borealis. Aj keď jej okolie nie je zo začiatku presvedčené, aby sa dala na takúto pomerne náročnú plavbu, najmä po tom, ako sa jej do bytu len pred pár dňami niekto vlámal, no Lo je rozhodnutá, že ide o jedinečnú príležitosť. Spočiatku všetko prebieha presne podľa plánu, na luxusnej lodi sa stretáva s ozajstnou smotánkou a užíva si výhody života na vysokej nohe. Všetko toto však skončí v jeden večer, kedy Lo začuje výkrik, naozaj hlasné čľupnutie do vody a nakoniec tiež objaví krv na zábradlí. Okamžite zalarmuje posádku a na pomoc jej prichádza Nilsson, ktorý jej však veľmi neverí – krv záhadne zmizla, kajuta číslo 10, v ktorej predtým videla neznámu ženu, je prázdna, nikto z posádky a ani z personálu nechýba, v osudný večer vypila o niečo viac alkoholu, užíva antidepresíva… Lo nezostáva nič iné ako pustiť sa do pátrania na vlastnú päsť, pretože aj človek, ktorému ako jedinému z posádky dôverovala, ju sklamal. Dokáže sama, bez prístupu na sieť, odhaliť, čo sa v skutočnosti stalo žene v kajute číslo 10? Detektívky z vydavateľstva Lindeni sú pre mňa vždy stávkou na istotu a rovnako to bolo aj pri ich najnovšom románe Žena v kajute 10! Aj keď názory naň sú rôzne, mňa veľmi bavil už od začiatku a nezmenilo sa to ani po prečítaní poslednej strany! Ruth Ware vytvorila naozaj skvelý príbeh, ktorý vás veľmi ľahko a rýchlo vtiahne do deja. Pre mňa tu nechýbal ani prekvapivý záver, ktorý ma naozaj dostal, a aj keď koniec bol možno trošku pritiahnutý za vlasy, celkovému dojmu z knihy rozhodne neubral! Lo bola nesmierne zaujímavou postavou. Na jednej strane žena, ktorá si toho pomerne dosť prežila a sama bojuje so svojím vlastným ja, no na druhej strane občas máte pocit, že celé to príliš preháňa, niektoré situácie veľmi hrotí a k okoliu sa niekedy správa naozaj neprimerane a odporne. Aj napriek tomu mi však bola nesmierne sympatická a myslím, že sa do celého príbehu veľmi hodila! Sama hneď niekoľkokrát zapochybovala o tom, čo v noci videla a počula, no myslím, že v jej prípade je to úplne na mieste – po toľkých pochybách zo strany okolia je to viac ako pochopiteľné. Aj keď sa v príbehu objavuje len naozaj obmedzené množstvo postáv a tiež samotné prostredie je pomerne malé, keďže ide o loď s malým počtom pasažierov, román ani na tak malom priestore nestráca na svojej genialite! Vďaka hlavnej hrdinke, ktorá občas prepadne klaustrofóbii, z knihy stiesnenosť prostredia úplne vyžaruje a dodáva thrilleru autentickú atmosféru. Žena v kajute 10 je rozhodne skvelým čítaním! Aj keď ide o thriller, pre mňa bol skvelou oddychovkou, ktorú len tak z ruky nedostanete! Ware vytvorila naozaj zaujímavý svet a veľmi dúfam, že toto nie je jej posledná kniha, ktorá vyšla v slovenčine!

Kanadský a oceňovaný spisovateľ prináša poetický príbeh o dvoch chlapcoch, ktorých spájajú osamelosť a pochopenie. Krutú realitu vyvažujú magickým, podmorským svetom stvoreným ich vlastnými fantáziami. Podmorské kráľovstvo je idylické a nejestvuje v ňom smútok zo spoločnej straty rodičov - avšak priateľstvo dvoch zranených chlapcov je čoskoro narušené a ohrozené rozmazávaním hraníc medzi svetom imaginárnym a tým skutočným. Čo ak je svet, ktorý stvorila fantázia, nebezpečný? O knihe Chlapec, ktorý patril moru som počul veľa a zároveň málo. Spoznal som ju vďaka slovenskej obálke (ktorá je mimochodom krásna a jednoduchá) a akosi vždy, keď som bol na Martinuse či iných stránkach, sa znenazdajky objavila, no bližšie som o nej nevedel nič. Azda iba to, že som z nej mal pocit, že bude akýmsi strateným klenotom - čítalo ju totižto nie veľa ľudí, no názory zato boli prevažne plné chvály. Takže som mal nejakého tušáka, že to bude kniha pre mňa. Recenzie a názory sľubovali poetický, lyrický magicko-realistický príbeh o dvoch kamarátoch, a keď sa mi naskytla možnosť si knihu prečítať, neváhal som - a spravil som to najlepšie rozhodnutie, aké som mohol. Neviem ani poriadne kde začať, no jedno je isté: príbeh, ktorý nájdete v tejto knihe je prekrásny. Keď som otvoril knihu a začítal sa, nevedel som sa od nej odtrhnúť. Autor ma ihneď vtiahol do deja, ovanul ma sviežim morským vzduchom a ja som podľahol jeho čaru a nechal som sa unášať vlnami tohto príbehu. Samotná dejová linka mi spočiatku neprišla - hoci som si čítanie knihy nesmierne užíval - nejaká výnimočná a unikátna, jej sila sa skôr ukrýva v tom, že je to ľudský príbeh, príbeh o ľuďoch, ich životoch, vzťahoch a osudoch. To, čo ju robí vskutku výnimočnou je spôsob, akým je napísaná, akým je podaná. Rozprávač mi bol nesmierne sympatický - bol jednoduchý, typický pre svoj vek, a jeho pohľad na svet i na jeho kamaráta Luca bol prekrásny. Emócie, ktoré cítil a opisoval, boli skutočné a realistické a hoci všetky jeho myšlienkové pochody mali melancholický podtón, sem-tam sa preukázala tá detskosť a hravosť, ktorú ja mám v knihách veľmi rád. S Lucom sa príjemne dopĺňali - na jednej strane bol Luc tichý, menej zhovorčivý, väčšmi tajnostkársky, no autor dokonale vystihol fakt, že to, čo ľudí spája, sú emócie a pocity, ktoré dokážu na tom druhom pochopiť. Nedá sa povedať, v čom si rozprávač s Lucom boli odlišní a v čom podobní, pretože boli oboje. Obrovský triumf tejto knihy je, ako som spomínal, spisovateľ. Nedokážem slovami vyjadriť, ako tento autor umne a priam prekrásne spriadal slová do viet a vety do jednotlivých kapitol. Ak čítate blog dlhšie, viete, akú veľkú mám slabosť na knihy, ktoré sú poeticky a lyricky napísané, a nič nie je dokonalejšie, keď sa spojí krásny príbeh s ešte krajším písaním - čo je práve prípad Chlapca, ktorý patril moru. Čítať tento román bol hotový zážitok - autor uhrančivý príbeh podáva tak, že to pripomína more. Pri čítaní prvého odseku cítite škrekot čajok a svieži vánok, onedlho vstúpite do vody a ostanete sa vznášať na hladine. No a po zvyšok príbehu vás autor svojim lyrickým a vyšperkovaným jazykom iba ťahá väčšmi ku dnu. Možno sa vám zdá, že preháňam, no naozaj je táto kniha taká nádherná. Už v kdesi v polovici som si bol stopercentne istý, že sa pridá na môj zoznam úplne najobľúbenejších kníh a pravdupovediac, ak by som sa necítil kvôli tomu divne a trápne, pokojne by som si knihu prečítal znovu, hneď v tejto chvíli, hoci som ju dočítal iba nedávno. Aj cez to, že je knižka útla a číta sa naozaj rýchlo a jednoducho, ponúka príbeh s obrovskou škálou emócií a má sa čím pýšiť. Myslím si, že tie ocenenia, chvály a recenzie si právom zaslúži. Nejestvuje jediného detailu, ktorý by som vytkol, tobôž nie niečo, čo by sa mi vyslovene nepáčilo. Nuž, určite vám už je jasné, že táto knižôčka ma doslova očarila. Vôbec som nepredpokladal, že si tak uchopí moju pozornosť a pravdupovediac, absolútne som neočakával, že si ju zamilujem tak veľmi. Ak ste Chlapca, ktorý patril moru, nečítali, ihneď to napravte. Nebudete ľutovať (a poďakujete mi).

V poslednom čase som čítala dosť veľa kníh od severských autorov. Nebolo to inak ani pri ostatnej. Knihu s dlhým názvom V každom okamihu sme ešte stále nažive napísal autor Tom Malmquist. Má nádhernú jednoduchú obálku plnú optimizmu. Tá je však v kontraste s obsahom knihy. Tom a Karin čakajú svoje prvé vytúžené dieťa. Budúca mamička sa však necíti dobre. Najskôr príznaky prisudzuje chrípke a neskôr sťažené dýchanie tehotenstvu. Keď sa jej stav začína zhoršovať, rozhodnú sa ísť do nemocnice. Diagnóza všetkých šokuje. Karin ma akútnu leukémiu a ich život začína naberať iný smer. Ich malé dievčatko sa podarí zachrániť včas. Žiaľ Karin svoj boj o život po niekoľkých dňoch prehráva. Pre Toma je to zdrvujúce a jeho život sa ocitá v troskách. Zo dňa na deň sa musí naučiť byť otcom na plný úväzok. Svoje trápenia opisuje práve v tomto románe. Hneď vám môžem napísať, že nejde o žiadny sladký román so šťastným koncom. Ide o veľmi (pre mňa) depresívny príbeh. Najhoršie na všetkom je, že je reálny. Že sa to stalo a že sa to deje ľuďom okolo nás. Mnohí z nás si niektoré veci v živote neuvedomia skôr, kým sa im nestane tragédia. Táto kniha presne ukazuje, aké ťažké je stratiť niekoho blízkeho a aké náročné je sa s tým vysporiadať. Obzvlášť, keď zostanete len vy a maličké dieťa. Dieťa ktoré ste mali vychovávať spolu. Hneď po prvej kapitole som si povedala, že kniha je neskutočne reálna. Pocity, aké prežíva niekto, kto privezie svojho blízkeho do nemocnice a v tej chvíli mu nemá ako pomôcť. Tá bezradnosť, stres a tlak vás dostanú. Tom celý pobyt v nemocnici a neskôr aj doma opisuje veľmi detailne. Máte pocit, že ste tam s ním a máte potrebu ho objať a utešiť ho. Ako však utešiť muža, ktorý prišiel o svoju milovanú partnerku? Tom v románe píše aj o časoch, keď sa s Karin zoznámili. Oživuje spomienky na ich spoločné chvíle. Okrem toho čitateľovi približuje vzťahy s rodičmi. Aj vďaka tomu si uvedomíte, že nič nie je ideálne. Ani prílišná opatera o svoje dieťaťa. Potvrdíte si aj to, že alkohol v rodine vie narobiť poriadny neporiadok. To všetko ešte zaklincuje úradná byrokracia. Tú poznáme všetci, ale s akými nástrahami sa musel popasovať Tom, vám bude ľúto aj za neho. Pri čítaní som si musela chvíľu zvykať na úpravu textu. Všetko je v jednej „kope“. Opisy aj dialógy. Po pár stranách som si však na tento štýl postupne zvykla a čítanie už bolo jednoduchšie. Nenechajte sa odradiť. Kniha rozhodne stojí za prečítanie. Je tak reálna, že vám je z toho smutno. Hoci v príbehu je aj jedno svetielko, krásne zdravé dievčatko menom Lívia, viackrát budete mať slzy na krajíčku. Nie raz si poviete, že život je nespravodlivý. Na túto knihu musíte mať chuť. Keď sa však do nej pustíte, tak vás osud Toma bude zaujímať stále viac a viac. Až sa dostanete k dojímavému záveru.

Po nádhernej knihe o zvieracích potomkoch a rodičoch Čo má kengura vo vaku alebo ako zvieratá vychovávajú svoje mláďatá, prichádza vydavateľstvo Albatros s ďalšou knihou od Pavly Hanáčkovej. Tentokrát ide o vážnu tému ohrozenia zvierat. Zvieratá v ohrození alebo ako môžeme pomôcť ukáže deťom zraniteľnosť prírody. Knižný trh sa začína stále viac a viac zapĺňať aj knihami o životnom prostredí. Keďže my ľudia ho ničíme, je načase, aby sme sa začali venovať aj jeho uzdraveniu. Toto všetko zostane na pleciach našich detí a preto každá kniha s touto témou je vítaná. Navyše táto je plná prekrásnych ilustrácií, ktoré ma na svedomí Lihn Dao. Okrem toho, že deťom priblížia pri čítaní obsah, tak sú rozkošné a vtipné. Čo majú spoločné panda červená, sviňucha kalifornská a koala? Možno to vyznieva ako vtip o zvieratkách. Žiaľ nejde o žiaden vtip. Všetky spomenuté zvieratá sa totiž nachádzajú v Červenom zozname ohrozených druhov. Hneď v úvode knihy sú deti vtiahnuté do problémov, ktorými naša príroda trpí. Najhoršie je, že za väčšinu ohrozenia môže práve človek. Ďalšie strany sa už venujú siedmym oblastiam, kde sa ohrozené živočíchy nachádzajú. Kniha tak deti prevedie polárnymi oblasťami, ale aj púšťami. Zistia, prečo sú dôležité pralesy, hory aj trávnaté oblasti. A samozrejme sa ponoria aj pod hladinu oceánu a nazrú aj na korálové útesy. O každej jednej oblasti sa dozvedia všeobecné informácie a čím sú ohrozené. K tomu všetkému sú pridané aj konkrétne živočíchy, ktoré sú na pokraji vyhynutia. Čo sa mi však páči je fakt, že vždy je napísané, ako by sa tomuto stavu dalo predísť. Záver knihy radí deťom, ako sa dá prírode pomôcť a ochrániť ju. Možno sa to bude zdať ako drobnosti. Pokiaľ by ale každý z nás urobil nejakú drobnosť, tak by sa na našej planéte určite žilo zo dňa na deň lepšie. Hoci možno nedokážeme zachrániť celý dažďový prales, môžeme zachrániť aspoň svoje okolie. Nesmierne sa teším, že takéto knihy sa dostávajú medzi deti. Som si istá, že majú zmysel. Táto kniha dá veľa nielen deťom, ale aj nám dospelým. S deťmi môžete diskutovať a rozoberať konkrétne problémy a možno sa inšpirujete a vytvoríte si vlastný projekt na záchranu životného prostredia vo svojom okolí. Kniha je určená pre deti od 6 rokov. Obrázky sa však budú páčiť aj tým menším. Kniha je krásna a teším sa, že sa mi dostala do rúk. Čarovné obrázky si vás aj vaše deti podmania. Čo je však najdôležitejšie, čítanie tejto knihy má zmysel. Hoci by sa do detského podvedomia dostala iba štipka toho, čo sa v knihe píše. Ja však verím, že vďaka uvedomelým rodičom sa deti začnú správať k prírode s oveľa väčšou úctou a nebudú ju brať ako samozrejmosť. Pokiaľ je možnosť priviesť deti na túto cestičku vďaka knihe, tak prečo nie?

odohrávajúci sa vo viktoriánskom Londýne nás vtiahne do deja už pri čítaní prvých kapitol a čas venovaný jeho čítaniu jednoznačne nie je márnym! Iris pracuje v továrni na výrobu bábik, no jej najväčším snom je stať sa maliarkou. Dokázať zachytiť každý jeden okamih vôkol nej. Jej sen však dlho nie je možné naplniť. To všetko sa však zmení v deň, keď na ulici spozná Silasa. Miestneho čudáka, ktorý preparuje zvieratá. Vďaka nemu sa stane modelkou známemu maliarovi Louisovi Frostovi, členovi prerafaelistického bratstva, ktorý ju začne učiť maľovať. Ich pôvodne pracovný vzťah sa zmení na veľmi silné puto, ktoré len tak ľahko nič nezlomí. Nie je to však len Louis, ktorého Iris dokázala tak očariť. Silas od ich prvého stretnutia nedokáže myslieť na nikoho iného než na nádhernú rusovlásku Iris, ktorou sa stáva úplne posadnutý. Predstavuje si, ako by mohlo vyzerať ich stretnutie, fantazíruje o ich budúcnosti a vyhľadáva všetky príležitosti, aby mohol túto záhadnú krásku opäť raz stretnúť. Musím sa priznať, že spočiatku som si knihou nebola istá. Mierne ma odrádzala obálka a ani s príbehom som nebola až tak stotožnená. Opäť raz sa mi však potvrdila toľkokrát opakovaná pravda – nesúď knihu podľa obalu! Tu to platí hneď niekoľkonásobne! Už prvé stránky knihy ma nesmierne zaujali a postupným gradovaním som sa do príbehu čím ďalej, tým viac zamilovávala. Príbeh veľkej lásky, posadnutosti a umenia odohrávajúci sa v päťdesiatych rokoch devätnásteho storočia dokáže už na začiatku vtiahnuť do deja! Autorkin talent na opisy nás okamžite presunie do prostredia viktoriánskeho Londýna – do továrne na bábiky, medzi umelcov túžiacich po sláve, do nevestincov či medzi ľudí, ktorí každý deň bojujú o prežitie. Okrem vyššie spomínaných postáv spoznávame aj postavu malého chlapca Albieho, ktorý spolu so svojou sestrou zápasí s chudobou. Pozorujeme jeho veľkú túžbu po krásnych a zdravých zuboch a tiež jeho vnútorný boj – chrániť sestru alebo varovať Iris? Jeho osud ma zasiahol zo všetkých najviac a počas čítania som mnohokrát obdivovala silu tak malého chlapca. Celkovo hodnotím Továreň na bábiky ako veľmi kvalitné čítanie, ktoré jednoznačne stojí za prečítanie! A rozhodne sa tomuto románu zaslúži venovať väčšia pozornosť. Pre mňa to je jedna z najlepších kníh, aké som tento rok zatiaľ prečítala! Dokáže ju nejaká prekonať?

Vďaka Ilustrovanému atlasu najčudesnejších prehistorických zvierat spoznáte „jednorožca“ aj najväčšieho hada všetkých čias. „Stará a veľká ako človek. (Ale plochá ako palacinka!)“ Alebo: „V 19. storočí si ľudia z ich stavcov vyrábali nábytok. (Netušiac, že je to 40 miliónov rokov stará fosília.)“ Presne takto - sviežo a originálne - odsýpajú komentáre k dávno vyhynutým zvieratám z pera švédskej architektky a po novom aj ilustračno-literárnej ikony Maje Säfströmovej. Aby som nezabudla, jeden opisuje primitívne vodné zvieratko s menom Dickinsonia costata a druhý Basilosaura, historicky prvú veľrybu, tvarovo podobnú úhorovi. Dielko s názvom Ilustrovaný atlas najčudesnejších prehistorických zvierat vyšlo tento rok vo vydavateľstve Albatros, nadväzujúc na Ilustrovaný atlas neuveriteľných faktov o zvieratách. Mix pôsobivých ilustrácií a mimoriadne záživných faktov zafungoval rovnako ako v debute, takže kniha si podmaňuje deti aj dospelých po celom svete. Vrátane kritikov. Maja Säfströmová sa k téme zvierat pritom dostala len náhodou. Kamarát ju požiadal, či by nenakreslila chobotnicu, a tak to skúsila. Popri tom si však o osmonohoch kadečo načítala a nadchlo ju to natoľko, že ilustráciu rovno obohatila o pár faktov. Komentovaná, čiernou fixkou namaľovaná chobotnica sa stala kráľovnou Instagramu. A Maja matkou novej metódy, na ktorej (opäť na nadšený podnet zvonku) napokon postavila aj svoj knižný debut. (Na druhú a tretiu knižku, tentoraz zameranú na zvieracie mláďatá – slovenský preklad by mal vyjsť na jeseň – ju už nemusel nahovárať nikto.) Povedzme si však na rovinu: ilustrácie zvierat s popiskami sami osebe zas nie sú až taký prevratný nápad. Čím si to teda tá Švédka všetkých opantáva? Nuž, v prvom rade samotnými kresbami. Nesmierne dobre sa na ne pozerá. Asi najmä preto, že sa nachádzajú na onej šťastnej hrane štylizovanosti a hodnovernosti. Inými slovami, vyzerajú síce rozprávkovo, no zároveň vynikajúco sprítomňujú skutočnú podobu zvierat. Esenciu ich pôvabu a svojrázu, dalo by sa tiež povedať. Maja má dar vystihnúť to podstatné. Ako vizuálne, tak aj slovne. Jej opisy sú exaktné a hravé zároveň (často necháva prehovoriť aj zvieratá samotné) a znejú tak, ako by „klasický“ zvierací atlas opisovali svojim kamarátom na pieskovisku samotné deti. V knihe nájdete viac ako stovku živočíchov, vrátane pradávnych príbuzných žiráf, goríl či jeleňov a garantujem vám, že pokiaľ nemáte paleontologické vzdelanie, o väčšine z nich ste dosiaľ nepočuli. No schválne, ktoré zvieratko malo na hlave päť očí a klepetom zakončený chobot? Odpoveď nájdete na dvojstránke medzi Haikouichthysom a Camerocerasom. A ešte upozornenie na záver: v knihe nenájdete žiadne dinosaury, hoci niektoré z exemplárov sú prehistorickým plazom na nerozoznanie podobné. Maja Säfströmová sa im vyhla zámerne, aby z ich tieňa konečne vyslobodila dosiaľ jediného známeho hlodavca s rohom či cicavca pripomínajúceho kríženca koňa a gorily. A mnoho a mnoho ďalších. Howgh.

V súčasnosti sú médiá bohaté na ekologické varovania znázorňujúce krutý osud podmorských tvorov. Výkričníky vyskakujú okolo spôsobu existencie, prístupu k prírode. Stav aktuálnych vecí sa už nejaví ako vedecké blúznenie, ale stáva sa hmatateľnou hrozbou v našom spoločnom prostredí. Čoraz sympatickejšie sú kroky zabraňujúce tejto katastrofe. Najviac ju cítia tí, pre ktorých more nie je zónou odpočinku, ale plnohodnotným domovom. Voda ako domov Geografická poloha mora v príbehu Chlapec, ktorý patril moru, nie je v dovolenkovej destinácii. Nachádzame sa v Kanade, kde tvorí kulisa mora domov pre dospievajúcich mladých mužov. Jeden z nich sa po rodinnej tragédii ocitá vo Villenevue u starostlivých a statočných starých rodičov. Musia sa vnútorne izolovať od svojich pribúdajúcich rokov a vytvoriť pre rozprávača príbehu bezpečné miesto pre život. To sa darí najmä vďaka priateľstvu s twainovskou figúrkou Lucom Bezeauom. Ten sa vyrovnáva so súkromnými krivdami bohatou fantáziou. Pretavuje ju do skíc, ktoré nesprevádzajú len jeho vzácne výmysly, ale aj spomienky na dôležité chvíle. Ich častým svedkom je práve rozprávač príbehu. Nemá za sebou nikoho mocného, jeho mama je po fatálnej dopravnej nehode paralyzovaná a fyzicky sa javí ako do spánku zakliata šípková Ruženka. Stále je však tu. Držaná pri živote prístrojmi, bez žiadnych nádejných signálov. Je svedkom rodiny, ktorá by sa po smrti starých rodičov rozplynula v nekonečnosti mora. Tí nechcú vychovať tuláka, hoci prirodzený záujem o divoké okolie tieto inštinkty u rozprávača prebúdza. Pohľad na prítomnosť v akejkoľvek forme je silnou autorskou stránkou Denisa Thériaulta. Nie je sociálny kritik, ale skromný sprievodca. Skôr nechá priestor na zázrak, aký sa medzi mladými hrdinami bezproblémovo uchytí. Ťarcha skutočnosti zostáva až na čitateľovi - ten dostáva bohatý priestor na názor, cíti váhu situácií a želá hrdinom pokoj a poriadok, hoci naokolo je masívny val záhadných hĺbok a nepokojných vĺn. Kanada a Austrália? Austrálska spisovateľka Dymphna Cusack napísala na konci šesťdesiatych rokov minulého storočia romám Obhorený strom. Príbeh zachytával aktuálne konflikty - vojnu vo Vietname, znovuobjavenie identity, stratu blízkych, ľahostajnosť voči sociálne slabším. V tomto románe obmývalo more kus zeme, kde sa naplavili globálne traumy. Plocha mora zahaľuje diaľku, kontinuitu medzi tu a tam, zakrýva kontexty problémov. Necháva miniatúry veľkého sveta bez dozoru a vyššieho poriadku ležať na Bohom zabudnutej pláži. Aj v románe Chlapec, ktorý patril moru je v pozadí prítomné more a pod vplyvom počasia vykazuje svoju ničivú moc, ale aj blažený pokoj. Denis Thériault tiež rozdeľuje dominantný konflikt medzi širšie spektrum postáv, ich fyzická zraniteľnosť a psychická labilnosť sú ideálne parametre pre plnší význam ich emocionálneho rozpoloženia. Svojimi osudmi na seba nestrhávajú pozornosť, pretože ich vzťahy sú v dynamike doby banálne, aj keď obsahujú existenciálnu hĺbku. Dovolenkové čítanie? Chlapec, ktorý patril moru vo výbornom preklade Kristíny Hečkovej spolu s nápaditou obálkou na prvý pohľad evokuje ideálneho kandidáta na dovolenkové čítanie. Nechcem vytvoriť subjektívnu esej o tom, čo je to dovolenkové čítanie, pretože v skutočnosti nevytvára žiadny žáner a voľba je individuálna. Čo odporučiť na leto? Neviem. Na čo máte chuť. Ak si idete oddýchnuť od svojich problémov a potrebujete sa smiať, dajte si v bare na pobreží drink a tešte sa z prítomnosti druhých. Ak idete na dovolenku počúvať more a upratať si v hlave, tak Chlapec, ktorý patril moru je naozaj vhodný kandidát. Kniha nerieši vaše problémy, ale ukazuje bohatý príbeh nádeje, ktorá nemusí byť nevyhnutne ideálna a správna. Thériault presviedča, že čierna sa dokáže stratiť v slanej modrej vode.