Myslím, že to bolo ešte niekedy na jar, keď som v kníhkupectve zazrela medzi cestopismi túto na pohľad veľmi lákavú knihu. Bola by som ju kúpila už len pre neobyčajné ilustrácie a skvelé grafické spracovanie, no predsa len som ju otočila a prečítala si obal. „O čem to je: Nešikovný mladý muž ujde 1 500 kilometrů pěšky v Nepálu a v Číne. Dějí se mu hrozné věci, ale on se jim jen směje. Jak to skončí: Nijak, pořád jenom chodí.“ Takýto humor mám veľmi rada a myslím, že sa dokonale hodí k rozprávaniu o neobyčajnej ceste, takže som ju vzala a utekala domov. Ako to už ale u mňa často býva (a mám pocit, že nielen u mňa), položila som ju na nočný stolík medzi ďalších 10 neprečítaných kníh a nedostala som sa k nej až do dňa, keď bolo potrebné vybrať knihy, ktoré so mnou strávia dovolenku. Mali sme naplánovaný neobyčajný roadtrip, takže pocestovať mala kniha, pri ktorej sa dobre zabavím v prípade nepriazne počasia či nečakaných situácií, ktorých býva na takýchto cestách mnoho. Voľba padla na Ziburu a poviem vám, bolo to skvelé rozhodnutie. Ladislav, ktorého prezývajú Zibi, sa vydá sám na cestu po Nepále a Číne peši s nie úplne perfektným vybavením a jeho cieľom je vyhnúť sa turistom a spoznať čo najviac domácich ľudí. Miestna kultúra a zvyky sú pre neho väčším lákadlom ako miesta zaplnené húfom ľudí. To, že ide sám a peši ešte stále nie je všetko. Zibi totiž nemá ani jasný plán cesty či zarezervované ubytovania. A nie, nemá ani stan. Ani mapu. Dostáva sa tak do veľmi zábavných situácií, niekedy tragikomických, no humor ho stále neopúšťa. „Odpoledne už jsem pokračoval sám a udělal cennou zkušenost o tom, že šerpové by se měli poslouchat. Cesta totiž vedla vysokohorskou pouští, která není chráněná před větrem. ,Ty tam nejít odpoledne. To velký vítr a ty moc se zlobit,‘ varoval mě Bantawa. Šel jsem vyschlým korytem řeky, vichřice mi do tváře vháněla písek a já se ani nemohl nahlas zlobit, protože by mi nalétal i do pusy. Mnohokrát jsem si na šerpu během toho čtyřhodinového peelingu vzpomňel.“ O zážitky nie je núdza ani v Číne, kde sa Zibi len márne snaží dohovoriť anglicky. Jazyková bariéra ho ale neodradí po putovaní touto krajinou, a tak pokračuje v ceste plnej neskutočných dobrodružstiev. Spoznáva miestnych ľudí, stravuje sa v ich obývačkách (či už dobrovoľne, nasilu alebo úplným omylom) a pomerne často sa dostáva aj do kontaktu s políciou. A prečo? Tak to si prečítajte v tomto neobyčajnom cestovateľskom denníku Ladislava Ziburu, plnom netradičných zážitkov a situácií, pri ktorých sa vám určite zdvihnú kútiky úst dohora. Niektoré kapitoly sú doplnené už spomínanými ilustráciami a v knihe taktiež nájdete malé vsuvky, texty, ktoré niečo dodatočne vysvetľujú alebo opisujú. Sú od ostatného textu graficky oddelené a môžete sa k nim vrátiť po dočítaní kapitoly, prípadne najbližšieho odseku. Po vizuálnej stránke je kniha naozaj do detailov vymyslená, takže pevne verím, že to bude pre vás nielen literárny, ale aj vizuálny zážitok.