Škandinávska literatúra má vždy svoje nenapodobiteľné čaro. Sneh, hmla, tajomno, mysteriózna atmosféra, nevysvetliteľnosť istých situácií či čarovné bytosti z hôr – presne to robí severskú literatúru takou vzácnou. Okolo tejto zbierky poviedok sa víril taký malý ošiaľ, pretože mnohí čitatelia ju prirovnali k jej známej sestre Lesní lišky. Tie som síce ja osobne nečítala, takže som to nemala ako porovnať, ale bola som naozaj zvedavá, či aj mňa osloví takýto typ literatúry. Stretla som sa aj s takými názormi, keď poniektorí Sobiu horu nedočítali, pretože sa im zdala príliš uletená a absurdná. Aby k takejto situácii nedošlo, dajte na moju radu a do knihy sa pusťte s otvorenou mysľou. Nič, vôbec nič neočakávajte, len sa tešte, s akými poviedkami sa zoznámite. Po pár stranách sa vám uvoľní telo aj myseľ a vy si začnete užívať tú šialenosť a absurdnosť tohto dielka. Možnože si miestami uvedomíte, že nie všetko je také zvrátené, ako sa na prvý pohľad zdá. Musím sa priznať, že ja som si túto knižku užila. Naozaj. Nad absurditami a výmyslami autorky som sa smiala a všetko prijímala bez ohľadu na to, že logika volala na poplach. Či už išlo o zvrátenosti alebo nechutnosti, nič som neodsudzovala, práve naopak. Tieto poviedky majú svoje nenapodobiteľné čaro a Karin Tidbecková si ma svojou originalitou absolútne získala. Myslím si, že táto knižka je vhodná aj pre tých, čo radi píšu. Táto próza vám otvorí oči a ukáže nové obzory, niekedy s dávkou poriadnej uletenosti. Je to veľmi vzácna knižka, čo sa týka nevšednosti, takže ak máte chuť na niečo netradičné, bláznivé a rozprávkové, siahnite po nej. Aj napriek tomu, že kniha je pomenovaná po jednej z poviedok, mňa sa Sobí hora až tak nedotkla. Bola to krásna a majstrovsky napísaná poviedka, ale o niečo viac vo mne zarezonovali príbehy ako Beatrice, Augusta Prima, Tety či Džagannáth. Každá jedna z týchto poviedok ma v niečom šokovala, napr. taká Beatrice hovorí o vášnivej láske medzi človekom a strojom, zatiaľ čo Augusta Prima má prvky typickej fantasy poviedky, ktorá sa zamýšľa nad hodnotou a významom času. Čím dlhšie sa nad touto zbierkou zamýšľam, tým viacej sa mi páči. „Musím to vědet,“ řekla Augusta. „Jaká je podstata světa?“ Džinka odhalila v úsměvu obě řady zubů. „Kterého?“ (s. 123) Každá knižka si nájde svojich čitateľov a vždy im niečo odovzdá. Ak by som sa mala zamyslieť nad Sobí horou, tak zovšeobecnene by som asi vyjadrila vďaku za takú bláznivú a šialenú jazdu. Autorka sa šantila a ja som sa k jej hre rada pridala. Ako som už spomínala, naozaj po tejto knižke siahnite s otvorenou mysľou a užívajte si jej zvrátenosť. Neobávajte sa však nejakých extrémov, všetko je tu naporciované v tej pravej miere. Teším sa na ďalšiu tvorbu autorky a mám pocit, že nie som jediná.