Na CooBoo tour sme dostali od vydavateľstva skvelý merch, v ktorom bolo okrem iného i USB s ukážkami z nových knižiek, čo majú vyjsť tento rok. Jednou z nich bola Prvá veterná čarodejka. Pár kapitol a krásna obálka ma natoľko upútali, že som si príbeh musela prečítať. Hlavnou postavou je veterná čarodejka Vhalla, ktorá sa akosi nevie vyrovnať s tým, že jej poslaním nie je stráviť zvyšok života v knižnici. Pokladá sa za obyčajnú, uprednostňuje svoj jednoduchý život a bezpečie kníh pred výnimočnosťou. Avšak napriek tomu, že sa svojmu dedičstvu bráni, nemôže ignorovať, kým je. Nerobí to ani Veža mágov, ktorá ju chce získať k sebe za každú cenu, alebo princ Aldrik, budúci kráľ ríše a zhodou náhod aj jeden z najmocnejších mágov. Táto kniha sa čítala sama – to je prvé, čo mi napadne, keď si ju vybavím. Netuším, ako ani kedy som sa dostala na poslednú stránku. Autorka má neuveriteľne chytľavý štýl písania a ak niekto dokáže pripútať čitateľa na tak dlho ku knihe, má spolovice vyhraté. Obzvlášť zaujímavé je, že kniha nie je nijako výnimočné akčná, postavy sa nezapájajú do bojov v každej druhej kapitole, ako by to niekto očakával pri podobnej tematike. Väčšina príbehu je skôr oddychovým predstavením autorkinho sveta. Spoznávame Vhallu, Aldrika a ďalšie postavy. Zoznamujeme sa s prostredím či máme postupne naservírované informácie o fungovaní mágie. Je neuveriteľné, že počas čítania som sa ani raz nenudila. Akčnejšie to totiž začalo byť až ku koncu, no vôbec mi to neprekážalo. So svetom v knihe sme sa neoboznámili do najmenších detailov. Autorka sa sústreďovala viac na postavy a na Vhallin vnútorný boj so svojou podstatou. Páčilo sa mi to oveľa viac, než čítať o dlhočiznej histórii kontinentov. Informácie boli dávkované postupne a iba tie najpodstatnejšie a najzaujímavejšie – o minulosti mágie. O čarodejniciach som dávno nič nečítala, takže neviem povedať, nakoľko bol ten nápad ohraný, no ja som si ho obľúbila. Záleží v prvom rade na spracovaní, ktoré bolo úžasné. Hlavná hrdinka Vhalla pôsobí zo začiatku ako sivá myška. Je až príliš obyčajná. Opisuje ju tak autorka a aj sama sa tak vníma, preto bolo pre mňa náročnejšie pochopiť, že upútala u princa (princov) a kolegu taký záujem. Chápem, že je po storočí a pol prvá veterná čarodejka, čo je, samozrejme, výnimočné, ale napriek tomu som si nevedela pomôcť a občas sa samej seba pýtala: Čo na nej vidia? Dúfam, že vývoj Vhallinho charakteru sa výraznejšie prejaví v pokračovaní, lebo sa neviem rozhodnúť, ako vnímam túto hrdinku. Rozhodne sa mi neprotiví, ale zatiaľ ma ani ničím neohúrila. Je proste nemastná-neslaná. A keďže príbeh je taký super, mám vysoké očakávania. Postavu Aldrika som si veľmi obľúbila. Nejde o typického princa. Je to skôr drsný samotár, ktorému nie vždy docvakne, že aj slová môžu ubližovať a nie iba jeho mágia. Postupne sa nám však otvára, ukazuje svoju citlivejšiu stránku a z neho a Vhally sa stávajú priatelia. Magické puto, ktoré Vhalla nevedomky vytvorila pri záchrane jeho života, im nedáva veľa možností, ako pred tým druhým uniknúť a obaja chápu, že najlepšie bude, ak nájdu spoločnú reč. Ich vzťah je veľmi vratký, má iskru a nejde o žiadnu instalove, za čo autorke tlieskam. Je osviežujúce čítať knihu, v ktorej sa hlavní hrdinovia nemilujú na život a na smrť po tretej kapitole. Vedľajšie postavy mi až tak neutkveli v pamäti. Priznám sa, že Sareem a Roan (Vhallini priatelia) ma skôr rozčuľovali, a netušila som, čo si mám myslieť o princovi Baldairovi, ale verím, že aj toto neprebádané územie autorka preskúma v pokračovaniach, keďže ide o zaujímavú postavu. Knihe musím vytknúť akurát predvídateľnosť. Našlo sa pár vecí, čo som nečakala, ale to, akým smerom sa bude dej uberať v závere, som predpokladala pred polovicou. Príbeh bol jednoduchší a priamočiary, nemusela som namáhať mozgové závity uvažovaním, kam to všetko asi smeruje. Avšak nejde o nič, čo by som neprehrýzla. Veľa kníh je na tom v predvídateľnosti oveľa horšie a nemajú autorkin pútavý štýl, ktorý spôsobí, že ako čitateľ odignorujete všetky nedostatky a budete myslieť iba na pokračovanie. Zhrnutie: Túto knihu som si nesmierne užila. Čítala sa mi ľahko a rýchlo. Autorka má úžasne chytľavý štýl písania, ktorý vynahrádza nedostatky. Postavy sú sympatické, svet mágie si ma hneď získal. Knižka nie je veľmi akčná, sústreďuje sa na Vhallin vnútorný boj so svojou podstatou a na spoznávanie postáv, čo mi však absolútne neprekážalo. Je to veľmi sľubný začiatok série. Neviem sa dočkať pokračovania.

Do príbehu som sa ponorila už po prvej kapitole. Možno to pre niekoho nie je dôležité, ale ja oceňujem príbehy, ktoré dokážu zaujať hneď v úvode. Prvá veterná čarodejka je úvod do young adult fantasy série, na ktorú som počula slová chvály a čítala pozitívne recenzie. Napriek tomu som začínala čítať s malými očakávaniami, nechcela som byť sklamaná, ako sa to občas stáva. Vhalla Yarlová je učnicou v kráľovskej knižnici, v hlavnom meste ríše Solaris. Pre všetkých knihomoľov je to ideálna práca a Vhalla nie je výnimkou. Hoci by knihy mala najmä katalogizovať, potajomky číta a hltá jednu stránku za druhou. Jej život by bol normálny, bola by sivou myškou s pár priateľmi, učňami z knižnice rovnako ako ona. Len keby nebolo stretnutia s mágom z veže. Dozvie sa, že sa v nej skrýva mágia, a dostane pozvanie študovať ju a stať sa čarodejnicou. Pre odchovancov Harryho Pottera sa to môže zdať ako splnený sen, avšak Vhalla vyrastala v spoločnosti plnej strachu z mágie i jej nositeľov. Ľudia vedia, že mágia je prínosom, avšak povery a strach sú mocný nástroj a väčšina ľudí sa mágov bojí. Napriek tomu, že jeden z dvoch princov krajiny je mocný Ohňový mág. Okrem primárnej línie o mágii a veternej čarodejke tu máme po veľmi dlhom čase, samozrejme, trošku predvídateľne, aj ľúbostné problémy. Prvá veterná čarodejka je predsa len young adult fantasy s mladými hrdinami, a tak nemôže chýbať ani tento aspekt. Vhalla zvažuje vzťah z rozumu. Kamarát z detstva jej vyzná lásku a cez Vhallu je skvele prezentovaný tlak spoločnosti na založenie rodiny, výber vhodného partnera. Hoci sa kniha odohráva v bližšie nešpecifikovanej dobe podobnej stredoveku, táto myšlienka je veľmi aktuálna aj dnes. Nebojte sa, nejde o žiadne toxicko-feministické smerovanie, ale bolo príjemné vidieť, že niekedy sa postavy zamýšľajú aj nad tlakom spoločnosti. Solaris je mocná krajina, ktorá je práve teraz vo vojne s cieľom rozšíriť vieru v Bohyňu medzi susedné územia. Táto téma zatiaľ v knihe nie je veľmi využitá, zisťujeme iba, že sa bojuje a princ Aldrik spolu s jeho ohnivou mágiou je obávaným protivníkom. Hoci sa môže zdať, že z hľadiska deja sa toho v prvej časti až tak veľa nestane, kniha ma vôbec nenudila. S každou kapitolou viac spoznávame Vhallu, jej život a mágiu. Napriek strachu totiž začne hľadať informácie, zisťuje, aké typy mágov existujú, a možno aj tieto vedomosti začnú nahlodávať jej odhodlanie nestať sa čarodejkou. Zo spoločných rozhovorov spoznávame aj princa Aldrika. Ako už zrejme tušíte, práve tu sa otvára milostná linka nášho príbehu. Zatiaľ ide viac o náznaky a pohľady, žiadne zdĺhavé milostné úvahy ani romantické večere pri sviečkach. Prvá veterná čarodejka na mňa zapôsobila naozaj výborne. Oceňujem rozpracovanie mágie a jej rôznych foriem, taktiež rozpoltenie a prerod myslenia hlavnej hrdinky voči zažitému strachu z nadprirodzena. Vhalla ako hlavná postava je príjemná, nie je prehnane sebaistá ani odvážna, ale na druhej strane nie je ani hlúpa či priveľmi naivná. S Vhallou som sa vedela rýchlo a ľahko stotožniť, či už kvôli jej láske ku knihám a čítaniu, alebo aj vďaka spôsobu, akým nazerá na svet. Úvodný diel fantasy série Mágia živlov tak priniesol čítanie, ktoré dokáže zaujať už od prvej strany. Je to dobre napísané, k tomu pridajme ešte uveriteľné realistické postavy, ktorým fandíme a sme zvedaví, čo sa stane ďalej. Prispieva k tomu aj fakt, že záverečná tretina knihy je prekvapivá a uberá sa iným smerom, než by sme mohli pôvodne čakať. Ako to už býva pri dobrých príbehoch, po dočítaní záverečnej strany máme hneď chuť vrhnúť sa na ďalšiu časť. Veľké šťastie, že ma dvojka – Pád Ohnivého princa – už čaká na poličke.

Po celý čas čítania tejto knihy som premýšľala, čo mi pripomína. Nemohla som si pomôcť, ale pri čítaní niektorých odsekov som cítila mierne deja vú. Netušila som prečo, keď som túto knihu ešte doteraz nečítala. Teraz už ale presne viem, kde som sa s tými postavami stretla. Keby Zasnený Neznámy a Tieň kostí mali dieťa, bola by ním Prvá veterná čarodejka. Štýl psíania Hneď po prvých troch kapitolách je jasné, že sa jedná o autorkinu prvotinu, aj keď som si to do istoty radšej skontrolovala na goodreads. Dielo je vyrozpávané v tretej osobe, čomu by som mala ďakovať, pretože si nedokážem predstaviť byť vo Vhallinej hlave. Nie, žeby sa jednalo o zlú hrdinku, to nie, avšak v niektorých veciach ma dokázala poriadne nahnevať. Vhalla Yarlová je učnica v knižnici, kde, stále keď má možnosť, čítať a číta. Človek by si myslel, že vďaka knihám bude mať otvorenejšiu myseľ a čo to si domyslí. Nanešťastie, mala som pocit, že aj keď jej každý všetko na začiatku povedal, stále niečomu nerozumela. V tej chvíli som nevedela, či jej niekto stál na kábli, alebo naozaj bola tak naivná a hlúpa. Postavy Viac ako na svet a nejakú zápletku sa príbeh sústreďuje na Vhallu Yarlovú, učnicu, ktorá v sebe objaví magické schopnosti. A nie hocijaké. Ukáže sa, že ako prvá po skoro sto päťdesiatich rokoch dokáže ovládať vzduch- element, o ktorom si mnohí mágovia mysleli, že zmizol. Vhalla bola múdra, sčítaná a častokrát opovážlivá, avšak tak či tak má pred sebou ešte dlhú cestu, kým sa stane tou, ktorou by podľa mňa mohla byť. Silnou a sebestačnou čarodejkou. Na čele krajiny stojí cisár, ktorý má dvoch synov- mága a nemága. Princ Aldrick je mocný ohňový mág, ktorého sile sa nevyrovná nikto iný, no predsa sa zdá, že mu niečo chýba. Niektorí by to nazvali súcit, iní priateľskosť alebo možno ľudskosť. Je to v podstate jedno, pretože nikto sa nesnaží nazrieť cez masku budúceho vladára a overiť si, čo sa skrýva v jeho vnútri. Hlavné postavy medzi sebou mali od začiatku zaujímavú dynamiku, vďaka čomu čitateľ ľahko opomenul fakt, že magický svet ostal neskôr nerozvinutý. Páčila sa m prítomnosť vedľajších postáv, ktoré príbehu pridali na komplexnosti, aj keď sme sa o nich veľa nedozvedeli. Spolieham sa však na to, že sa o slovo mnohí ešte prihlásia v nasledujúcej knihe, možno tej ďalšej. Prostredie a zápletka Dej sa odohráva vo vymyslenom svete, o ktorom ale veľa neviem, respektíve, doteraz si mnohé neviem poskladať dohromady. Autorka podľa mňa mala skvelú predstavu v hlave, ktorá ostala uväznená niekde v medzipriestore medzi ňou a počítačom (podobne ako dnešné e-recepty, ktoré nikdy nie sú v lekárni aj keď ich tam lekár chce poslať). Svet je rozdelený na štyri časti, pričom pre každú je typický iný živel. Západ- oheň, juh-voda, sever- zem a východ patril vetru. Ako plynuli roky, väčšinu veterných mágov zajali a zabili, pretože sa báli ich schopností. V knihe sa najčastejšie spomínajú ohňoví mágovia, čo ma núti premýšľať nad podobnosťou s Avatarom, kde sa tiež národ ohňa usiloval získať nadvládu nad ostatnými, no Avatar- posledný vládca vetra, im to prekazil. Väčšina diela sa nesie v pokojnom tempe, hrdinka si prechádza vnútorným bojom medzi tým, čo vie a tým, čo by sa ešte mohla naučiť. Princ Aldrick ju k sebe láka vedomosťami, ktoré jej môže poskytnúť a zakaždým, keď trochu prekoná jeho očakávania, som sa musela usmievať spoločne s Vhallou.

GENIÁLNA KNIHA? "Prvá veterná čarodejka" je prvou knihou z 5 dielnej série od americkej autorky Elise Kova. Ocitáme sa vo svete, kde medzi sebou bojujú dve znepriatelené kráľovstvá, svet je v neustálom strachu z vojny, smrti a tiež aj (iracionálneho, samozrejme) strachu z mágov, ktorí žijú medzi obyčajným obyvateľstvom. Medzi najobávanejších a najsilnejších mágov patrí korunný princ Aldarik, ktorý ovláda mágiu ohňa. A práve princa Aldarika omylom zachráni naša hlavná hrdinka Vhalla, ktorá pracuje ako knihovníčka v obrovskej imperiálnej knižnici. A to je ten moment, kedy sa jej život úplne obráti naruby. Zisťuje, že je čarodejnica a aby toho nebolo málo, tak nie obyčajná, ale prvá čarodejka po 150 rokoch, ktorá ovláda vietor. Celá kniha je neskutočne dobre a pútavo napísaná (nehovoriac o tom, že sa dej knihy väčšinou odohráva v knižnici), nedočkavo som obracala stránku za stránkou a čakala, kedy sa znova objaví záhadný a tajomný princ Aldarik (presne ten typ hlavného hrdinu, ktorého ja môžem?? čiže dlhom čase konečne TOP mužská postava??). Nadšene priznávam, že som si čítanie neskutočne užila (knihu som som si zaradila do pomyselnej poličky top knihy za rok 2020) a nedočkavo čakám 2. diel. Za túto topkovú knižku ďakujem @albatrosmedia.sk a @cooboo.sk

Vhalla ani len netuší, aká je výnimočná! Je prvou veternou čarodejkou po takmer 150-tich rokoch, kedy sa objavili posledné záznamy o veterných mágoch. Sama tomu nevie a predovšetkým ani nechce uveriť, pretože už odmalička jej do hlavy vtĺkali, že mágii sa každý normálny človek radšej oblúkom vyhne. Mágovia majú svoju uzatvorenú komunitu vo Veži a vo všeobecnosti sa veľa o nich nevie. Princ Aldrik vo Vhalle túto mágiu objaví a prebudí, a na nej zostane rozhodnutie, či si ju ponechá alebo dá odstrániť. Láka ju nový život v komforte v spoločnosti princa, ale nezabúda ani na svoj jednoduchý život učnice v knižnici, ktorú tak miluje a kde má svojich priateľov už od detstva. Vhalla je pomerne sympatická postava, často dosť naivná a impulzívna, ktorá je schopná meniť názory z minúty na minútu a pritom sa nad danými situáciami ani trochu nezamyslieť. Samozrejme, postupom času aj ona dospieva a na niektoré veci sa začne pozerať inak. Na konci, po mnohých ťažkých skúškach už čítame o oveľa vyspelejšej a rozvážnejšej postave. Na to, aká sa cíti byť Vhalla obyčajná a ničím zaujímavá, má bohatý výber nápadníkov. Princa Aldrika - odmeraného tyrana s veľmi zlou povesťou, v ktorom ale Vhalla, ako sa zdá, prebúdza aj jeho lepšie stránky. Pozornosť si získa aj od Aldrikovho brata Baldaira - roztomilého, okúzľujúceho a veľmi príťažlivého princa, o ktorom Vhalla tajne sníva, od kedy sa s ním zrazila v knižnici. A svoju náklonnosť jej konečne po mnohých rokoch prejavuje aj jej kamarát z detstva. Vďaka trom nápadníkom je v knihe dosť priestoru venovaného romantike, ale pri takejto jednoduchej fantasy mi to vôbec neprekážalo. Dalo to príbehu iskru, ktorá ma pri ňom držala a moje sympatie preskakovali hore dole z jedného princa na druhého. Jasné, že nakoniec vyhráva ten temný, zlý a nepríjemný, ktorý vlastne temný, zlý a nepríjemný vôbec nie je :D Veď kto dokáže odolávať týmto akože "zloduchom"? Čo sa týka samotného deja, tak je celkom pekne vygradovaný. Zo začiatku pokojné rozprávanie spoza múrov knižnice až po nemilosrdný útok na mesto, súd a nekonečné kráľovské intrigy. Je pravda, že celkový obraz tohto nového sveta je nám predostretý celkom povrchne a nezachádza do veľkých detailov. Mne to však pri tejto knihe vôbec nevadilo. Spoznala som základy mágie, fungovanie kráľovstvo, niekoľko zaujímavých a dôležitých postáv a to mi tak na úvod celkom stačilo. Veď máme pred sebou ďalšie diely, v ktorých sa mám šancu dozvedieť sa niečo viac. Niekedy som unavená z prekombinovaných dejov, kedy už príbeh nemá hlavu ani pätu a jednotlivé súvislosti na seba ani nenadväzujú. Tu nám to nehrozí, príbeh je jednoduchý, ale napísaný veľmi dobrým štýlom, ktorý vynahradí dejové nedostatky. Koniec bol na mňa trochu viac predramatizovaný a to, ako musela všetkým neprajníkom čeliť Vhalla sama ma celkom otrávilo. Princ Aldrik na to, akú tyranskú povesť má, sa zachoval ako úbožiak zahnaný do kúta. Musím priznať, že už ma unavujú panovníci, ktorí nechajú vládnuť svojich poddaných a nemajú hlavné slovo. V poslednej dobe sa s týmto konceptom stretávam v čoraz viac knihách. Kráľ, resp. princ si má dupnúť nohou a všetci v kráľovstve majú byť pripravený plniť jeho nariadenia. Celkovo za mňa bola Prvá veterná čarodejka veľmi príjemným vstupom do novej série. Verím, že v prekladoch tejto série sa bude pokračovať, lebo túto trojicu (Vhalla, Aldrik a Baldair) som si celkom obľúbila. Kto na vás urobil lepší dojem? Aldrik alebo Baldair?

Vždy keď si poviem, že už sa nebudem púšťať do ďalšej novej série, tuším, že svoje predsavzatie ako obvykle poruším. Prvá veterná čarodejka má navyše dosť stručnú anotáciu, okrem toho vyznieva ako variácia iných príbehov, ktoré sme už mali možnosť čítať. Lenže vydavateľstvo CooBoo je stávkou na istotou, pokiaľ ide o očakávania čitateľov a vie, čo im prinesie potešenie. Elise Kova je americká autorka, zameriavajúca sa na epické dobrodružstvá plné mágie, vášne a silných postáv. Uznajte, že čomusi takému sa ťažko odoláva. Prvá veterná čarodejka (to slovo mi trochu trhá oči, zaváňa mi češtinou) je skvelým úvodom do série, ktorej piata časť momentálne čaká na vydanie. Fanúšikovia žánru young adult budú spokojní, výhodou knihy je i to, že môže osloviť širšiu škálu čitateľov. Východisko deja je pomerne triviálne - Solaris je ríša, kde už veky prebieha vojna na viacerých frontoch, a ľudia túžobne spomínajú na časy, keď sa problémy dali riešiť pomocou mágie. Lenže mágov už poriadne dlho nikto nevidel, čo sa zmení vďaka mladej knihovníčke Vhalle. Tá v sebe objaví mágiu, založenú na štyroch živloch, a odrazu sa stáva symbolom nového začiatku a najmä nádeje. Kiežby to však všetci vnímali tak pozitívne. Vhalla sa totiž stane zároveň aj cieľom mocibažných, ktorí v nej nevidia ľudskú bytosť, ale prostriedok na dosiahnutie svojich cieľov. Vhalla si tak musí dať veľký pozor, komu vloží do rúk svoju dôveru. Zmieta sa medzi Vežou mágov, princom Aldrikom, jeho bratom i vlastnými priateľmi v snahe nájsť cestu von zo zamotanej situácie. Páčilo sa mi, že Vhalla nechcela nič viac, len žiť svoj obyčajný život, no tvárou v tvár výzvam nezutekala. Mágia živlov je autorkina prvotina, a tak v texte badať prílišnú inšpiráciu inými dielami. Občas sa to prejavilo aj v nedostatočnom vykreslení postáv, ich motivácie či celkového fungovania magického sveta. Na druhej strane môžeme dúfať, že to bol jej zámer a necháva si prekvapenia do ďalších pokračovaní. Ďalšou výhodou je rýchle plynutie textu, bez zdĺhavých opisov či úvah postáv. Mám však dojem, že počiatočná obyčajnosť Vhally akoby Elise Kova zviazala ruky. Tak veľmi sa snažila presvedčiť čitateľa, že nie je výnimočná, až som jej uveril. Preto mi neskôr padlo zaťažko skočiť jej na lep, keď všetci nápadníci a ostatní začali vidieť Vhallu ako to najúžasnejšie stvorenie. Len tak, ako šibnutím čarovného prútika... Knihu by som odporučil najmä dievčatám v tínedžerskom veku, čitateľom, ktorí s daným žánrom iba začínajú, alebo tým, ktorí majú radi nenáročné rozprávkové hrdinstvá. Počas čítania som sa neraz usmieval. Nie z pobavenia, ale pre pocit "príjemnosti", ktorý román Elise Kova vo mne vyvolal. Akoby si uvedomovala, že nepíše vrcholné dielo fantastiky určenej pre mladých, no rozhodla sa pritom baviť a stiahnuť so sebou aj čitateľa. Keď sa naladíte na autorkinu vlnu, Prvú veternú čarodejku si užijete omnoho väčšmi. Je síce postavená hlavne na vzťahoch, no oceňujem význam zodpovednosti, ktorá sa tu prejavuje vo veľkej miere. Nielen zodpovednosť za vykonávanie mágie, ale i za seba, svoj osud a svojich blízkych. V podobne ladených príbehoch to totiž nie je zvykom... A myšlienka, že určitým čarom oplýva každý, je len čerešničkou na torte. Zhrnuté - Mágia živlov je pomerne jednoduché čítanie, ktoré neprekvapí, ale zaujme príjemnými postavami, morálnymi hodnotami a adekvátnym spracovaním s ohľadom na cieľovú skupinu.

Ríša Solaris dlhé roky vedie vojny na mnohých frontoch, no zdá sa, že víťazstvo by mohlo byť konečne na dosah ruky. Potom by mohla vzniknúť jedna pokojná ríša, avšak momentálne to vyzerá skôr ako sen než možná budúcnosť, keďže ľudia nedokážu vložiť dôveru do najmocnejšej zbrane, ktorú majú k dispozícii – do mágov, teda vlastne čarodejov. Tí ovládajú živlovú mágiu rozdelenú na štyri základné skupiny v závislosti od toho, odkiaľ pochádzajú – západ patrí ohňu, juh je ponorený do vody, sever je pre priaznivcov zeme a potom ešte ostáva východ, v ktorom sa preháňajú tie najdivokejšie vetry. Lenže veterných mágov nikto nevidel už dlhých stopäťdesiat rokov – až do momentu, keď sa v mladej učnici z knižnice nezačne prejavovať práve tento druh mágie. Vhalla sa z tej nudnej a nenápadnej zo dňa na deň stane tou, o ktorej chcú všetci hovoriť a hlavne rozhodovať, ale ona trvá na tom, že si nájde vlastnú cestičku. Čo sa ukáže byť náročné, pretože ako sa zdá, proti nej svoja mnohí a nie vždy je jasné, čo vlastne proti nej majú. Táto kniha mi pripomenula, že moja láska k seriálu Avatar: The Last Airbender vlastne nie je ničím výnimočná, nakoľko sa nájde mnoho takých, ktorí sa konceptom seriálu radi nechajú inšpirovať. Čo je aj prípad tejto knihy. Máme svet, v ktorom vládne vojna, a ten je obývaní obyčajnými ľuďmi a potom mágmi s nadaním pre živelnú mágiu, voči ktorým však majú obyčajní ľudia predsudky. Potom tu máme fakt, že veterných mágov nikto nevidel už poriadne dlho, v prípade tejto knihy to bolo takmer stopäťdesiat rokov, pričom Vhalla sa stala prvou veternou čarodejkou podobne ako Aang, keď sa vrátil. Potom tu už je len samotný fakt, že Vhalla a Aang majú spoločný akýsi veľkolepý osud. Dokonca je možné nájsť tu aj prítomnosť iných seriálových postáv a dokonca aj niektorých tém. Čo by mi väčšinou dosť liezlo na nervy, ale autorke sa podarilo zaujať ma. Čo sa týka samotného príbehu, nebol ktovieako zložitý. Plynul si svoju jednoduchou líniou, sem-tam sa udialo niečo mierne nečakané, ale väčšinou to bolo hrozné ticho pred búrkou. Navyše je na texte hrozne vidieť, že je to autorkina prvotina, čiže jej odpúšťam, že sa ani na sekundu nepristavila pri tom, že by bolo fajn vlastný svet nejako predstaviť a vysvetliť jeho fungovanie. Najviac jej však vyčítam, že nevyužila tému predsudkov medzi mágmi a nemágmi. S dejom sa tiež extrémne nepohrala, vlastne väčšinu času venovala tomu, že sa mi snažila opisovať vzťahy medzi jednotlivými postavami, vďaka čomu išla do popredia hlavne romantika. Kvôli tomu sa minimálne z tejto knihy stalo čítanie skôr pre dievčatá zaujímajúce sa o ľúbostné trampoty dievčiny, o ktorú zrazu prejavujú záujem hneď traja perspektívni nápadníci, pričom každý z nich sa aspoň snaží získať jej pozornosť nejako inak. Vplyvom týchto romantických eskapád sa ten hlavný zaujímavý dej rozbehne až v záverečnej tretine. V tej mi autorka ukázala, že mi dokáže zabrnkať na city, možno ma aj prekvapiť a dokonca polapiť, nakoľko to bolo miestami trochu tajomné. Čo ma aj nalákalo na ďalšie pokračovania. Tiež ma nalákali jej postavy. Vhalla bola hrozne otravne naivná, ale do tohto príbehu sa tým pádom úžasne hodila, pretože som mala sledovať niekoho, kto sa zrazu prebúdza a začína vidieť svet okolo seba úplne inak. Princ Aldrik je trochu vrčiaci medveď, ktorý sa všetkých snaží presvedčiť, že je ten najhorší človek na celom svete, pričom jeho činy hovoria o niečom inom, vďaka čomu sa v ňom neustále odohráva dosť dramatický súboj. Obe hlavé postavy sa tiež v tejto knihe citeľne zmenili, hoci v prípade Vhally tá zmena bola trošku náhla, ale chápem, že to bolo vplyvom celkovej traumy. Osobne ale dosť chválim autorku za to, že sa rozhodla vo svojej knihy predstaviť dosť často opomínanú tému zodpovednosti. Vôbec vo fantasy vždy všetko vybuchuje, ničí sa a všetci sú hrozne spokojní, ešte hrdinom gratulujú, akí sú úžasní a však čo už, že pri tom zničili polovicu mesta, však to nejako opravíme. V tejto knihe je predstavený koncept zodpovednosti za mágiu, čiže ak niečo vyvediete mágiou a má to deštruktívne následky, budú vás hnať pred súd. Síce v prípade tejto knihy bola táto zodpovednosť skôr v negatívnom svetle, ten koncept bol nesmierne sympatický a dovolím si tvrdiť, že v mojich očiach túto knihu trochu pozdvihol. Stále však ostala vcelku príjemnou oddychovkou, ktorá do budúcich pokračovaní sľubuje všeličo zaujímavé a snáď aj epické. Prvá veterná čarodejka je vo svojej podstate hlavne oddychovejším čítaním, ktoré je miestami o čosi romantickejšie, než by bolo nutné, čo určite nepoteší fanúšikov čistokrvnej epickej fantasy. Napriek tomu je to vcelku príjemné čítanie so zaujímavými postavami a prísľubom napínavých dobrodružstiev do ďalších pokračovaní. Veľkou záchranou knihy je aj to, že sa pomerne rýchlo a dobre číta, tiež pomáha autorkino rozhodnutie venovať sa konceptu zodpovednosti, keď sa jej postavy museli zodpovedať za to, aké škody ich mágia narobila. Škoda len, že si to najlepšie z knihy, čiže poriadnu akciu, emocionálne vypäté situácie, aj všetky prekvapenia, šetrila až do poslednej tretiny. Potom by ma kniha možno aj prikovala k stoličke, takto som si pri jej čítaní prevažne oddýchla.